Nový Občiansky zákonník
Ak sa strany dodatočne dohodnú na obmedzení alebo rozšírení rozsahu diela a nezmenia dohodnutú cenu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zníženú alebo zvýšenú, s prihliadnutím na zmenu rozsahu diela.
Ak sa strany dodatočne dohodnú na zmene diela a nezmenia dohodnutú cenu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú alebo zníženú, s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
Prepojenia na staršie predpisy · 11
Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. Oddiel 6 Spôsob vykonávania diela
Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.
Ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
Ak zhotoviteľ neporušil svoju povinnosť zistiť pred začatím vykonávania diela prekážky uvedené v odseku 1, nemá žiadna zo strán nárok na náhradu škody; zhotoviteľ má nárok na cenu za časť diela, ktoré bolo vykonané do doby, než prekážky mohol odhaliť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
Objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako 10 % cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.
Zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Skončenie nájmu
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 1223 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 1223 ods. 1 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Ustanovenie § 1223 ods. 1 navrhujeme preformulovať tak, aby v plnom rozsahu reflektovalo čl. 13 smernice (EÚ) 2019/770 vrátane jeho odseku 1. Odôvodnenie: V ustanovení § 1223 ods. 1 návrhu zákona bol v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (§ 852b ods. 4 Občianskeho zákonníka) vypustený odkaz na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce právny režim omeškania dlžníka vrátane povinnosti veriteľa poskytnúť dlžníkovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie, po márnom uplynutí ktorej veriteľovi prináleží právo odstúpiť od zmluvy. Predmetná právna úprava v plnom rozsahu reflektovala a transponovala ustanovenie čl. 13 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/770. Vypustenie daného odkazu spolu s novou právnou úpravou nesplnenia podľa § 650 a nasl. návrhu zákona vyvoláva otázky a pochybnosti o tom, aký právny režim sa má aplikovať na prípady, kedy dodanie digitálneho plnenia, ktoré bolo predmetom spotrebiteľskej zmluvy o poskytovaní digitálneho plnenia, nebolo uskutočnené včas. Z uvedeného dôvodu je potrebné preformulovať ustanovenie § 1223 ods. 1 návrhu zákona tak, aby zabezpečovalo úplnú a správnu transpozíciu čl. 13 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/770.
- § 1223 Čiastočne akceptovaná Hromadná k staršiemu zneniu
Verejnosť (Verejnosť) · 1. 12. 2025 · 2 podporovateľov
I. Rozdrobenosť právnej úpravy spotrebiteľských práv Spotrebiteľské práva sú upravené vo viacerých, navzájom nesúvisiacich častiach: 1. definícia obchodníka a spotrebiteľa v § 5 a 6 2. Výklad právnych úkonov v § 82 a 83 3. Dohoda o premlčacej dobe v § 146 4. premlčanie nároku z porušenia práv spotrebiteľa v §165 5. prevod zmluvy rubopisom § 512 6. splatnosť peňažných dlhov v § 603 7. úrok z omeškania, právo na zmluvnú sankciu a paušálna náhrada nákladov v § 670, 672 a 673 8. Potvrdenie o zmluve v § 713 9. Gro ustanovení – spotrebiteľská zmluva v § 760 -775 10. Osobitné ustanovenia o výnimkách z neprijateľných podmienok v § 775 11. Nekalá súťaž v § 861 12. Klamanie spotrebiteľa v § 864 13. Nátlak v § 867 14. Spotrebiteľská kúpna a kúpna zmluva v § 950 – 980 15. Ubytovanie spotrebiteľa v § 1149 16. Úver pre spotrebiteľa v § 1777 - 1778 17. Digitálny obsah v § 1221-1244 18. Stret záujmov v § 1265 19. Forma zmluvy § 1443 20. Okrem toho sa na spotrebiteľa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia (doručovanie, právne úkony a pod...) obsiahnuté v častiach OZ, ktoré nesúvisia výhradne s úpravou spotrebiteľských práv Pretože návrh je vo vzťahu k úprave spotrebiteľských práv extrémne rozdrobený, nie je logické predpokladať, že priemerný spotrebiteľ (ale aj dodávateľ) bez právneho vzdelania bude spôsobilý dôkladnej orientácie vo všetkých ustanoveniach, ktoré sa na spotrebiteľský vzťah vzťahujú a uplatňujú. Riešenie: Buď nahradiť ucelenou úpravou spotrebiteľských práv v návrhu zákona (v rámci jedinej časti), alebo upustiť od zámeru zahrnúť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a ponechať ho v aktuálnej štruktúre osobitných zákonov, ktoré sú pre spotrebiteľa prehľadné a pochopiteľné, s ich novelizáciou v rozsahu, v ktorom sa spotrebiteľské práva upravujú v návrhu OZ. II. Porovnanie s osobitnými zákonmi 1. Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS) Duplicity ZOS už upravuje: nekalé obchodné praktiky, informačné povinnosti, reklamácie, nečitateľnosť podmienok, osobitné vyhlásenia predávajúcich. Nový kódex duplikuje veľkú časť textu ZOS. Konflikty ZOS používa správne sankcie; NOZ používa súkromnoprávne následky (neplatnosti, zániky povinností). Nie je pomenovaný vzťah týchto sankcií a ich vzájomná previazanosť 2. Zákon o spotrebiteľských úveroch Konfliktné body: § 771–775 upravuje stratu výhody splátok, odstúpenia a jednostranné zmeny podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vlastné povinnosti, lehoty, informačné náležitosti. NOZ používa pojem „úver pre spotrebiteľa“ a zároveň odkazuje na osobitné zákony (§ 1177, § 1178). Výsledok: kombinácia režimov môže vytvárať kumulatívne povinnosti 3. Zákon o elektronických komunikáciách Kolízia: § 1224–1229 upravujú digitálne služby a zmeny v nich. Zákon o elektronických komunikáciách má špeciálne ustanovenia o zmluvách s operátormi, viazanosti, aktualizáciách softvéru, routeroch, zmenách služieb. Teda, na telekomunikačného operátora sa aplikuje: výlučne lex specialis (zákon o elektronických komunikáciách)? alebo kumulatívne aj kódex? 4. Zákon o energetike (elektrina, plyn) § 950 ods. 1 výslovne upravuje aj predaj plynu, vody, elektriny v spotrebiteľskej kúpe. Otvára to nejasnosť, či sa na zásobovanie energiami aplikuje režim vadného plnenia podľa NOZ. Nekompatibilita s energetickými zákonmi a obchodnými modelmi dodávateľov. III. Porovnanie so smernicami EÚ Smernica 2019/770 (digitálny obsah a služby) § 1224 umožňuje obchodníkovi vykonať zmenu digitálneho plnenia z „opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve“. Smernica však vyžaduje dôvody uvedené už v zmluve, nie všeobecné formulácie. NOZ pridáva niektoré pojmy navyše („primeraná lehota“, „dostatočný predstih“), ktoré smernica nedefinuje → riziko nesúladu. IV. Analýza ustanovení a inštitútov Premlčanie V predloženej časti NOZ sa premlčanie dotýka aj: práv zo zodpovednosti za vady, práv zo spotrebiteľskej záruky. Konflikty: všeobecné premlčacie lehoty nie sú upravené priamo v časti o spotrebiteľských právach. 6. Zrozumiteľnosť a aplikačné dopady Negatíva: text je pre bežného užívateľa – občana, neprávnika, zložitý a ťažkopádny, mnohé mechanizmy sú pre bežného občana príliš technické, podnikatelia budú musieť prepracovať všetky VOP, systémy reklamácií, doklady, technické postupy (teda žiadne nulové alebo minimálne dopady), dvojitá regulácia nejednoznačné pojmy odkaz na neexistujúce nariadenie vlády vo vzťahu k veľkosti písma „Opodstatnené dôvody“ pre zmenu digitálneho plnenia (§ 1224) Neurčité, vyžadujú špecifikáciu: čo je technický dôvod, čo je bezpečnostný dôvod, čo je komerčný dôvod. Smernica vyžaduje, aby dôvody boli špecificky uvedené v zmluve. „Neprimerané náklady“ (§ 1237 ods. 2, § 1238) Bez kritérií, ktoré náklady sú primerané a ktoré nie, v závislosti od hodnoty plnenia, druhu vady, nákladov na opravu a pod. „Zanedbateľný vplyv“ pri zmene digitálneho plnenia (§ 1224 ods. 2) Nepomenované: aká je hranica zanedbateľnosti, kto preukazuje, či súvislosť s funkčnosťou alebo len komfortom. „Prevažná miera záujmov spotrebiteľa“ (§ 767 písm. s), v)) Ide o doslovne neuchopiteľný pojem, ktorý ponúka potenciál pre extrémne široký výklad. „vystupuje ako obchodník“ (§ 6 ods. 2): neuchopiteľný pojem, bez definície Kolízia: Zákon o ochrane spotrebiteľa vs. OZ Problematické oblasti: nekalé obchodné praktiky, agresívne a klamlivé konanie, forma zmluvy, reklamácie (ZoS má vlastné kompletné ustanovenia). Pri dvoch režimoch vzniká právna neistota: ZoS = správny delikt (pokuta), OZ = súkromnoprávna sankcia (neplatnosť, zánik povinností). Dvojmesačná preklúzia (§ 964) Problémy: neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa, nie je vyžadované EÚ právom. Návrh: preklúziu odstrániť, zaviesť premlčanie ako v smernici: práva sa uplatňujú do 2 rokov od dodania bez oznamovacej povinnosti. Spotrebiteľa sa priamo dotýkajú aj úvodné ustanovenia OZ, ktoré sú deklaráciami bez jasného obsahu, a ich hodnotenie závisí od úvahy posudzujúceho (Princíp domnienky rozumových schopností, Princíp primeranej obozretnosti, „právne relevantné sľuby“, náležitá starostlivosť a pod.). Zákon vo vzťahu k dobrým mravom nepreberá ustálenú judikatórnu definíciu, hoci by to bolo namieste. Interpretačné pravidlo založené na „trvalom zreteli na hodnotách, ktoré sú (nimi) chránené“, je filozofickým pojmom bez konkrétneho obsahu. V. ROZPOR S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s požiadavkou normatívnej jednoznačnosti množstvo neurčitých pojmov, absencia definícií kľúčových konceptov. Rozpor s požiadavkou systematickosti duplicita reklamačnej úpravy, paralelná regulácia nekalých praktík, rozdrobenosť právnej úpravy – viď úvod Rozpor s požiadavkou právnej istoty nesúlad s osobitnými predpismi spôsobuje právnu nepredvídateľnosť. Rozpor s požiadavkou zrozumiteľnosti Iné: Poukazujeme tiež na to, že a) v definícii spotrebiteľa sú opätovne zahrnuté len fyzické osoby. Zákon 182/1993 Z.z. núti spotrebiteľov združiť na účel obstarávania spoločnej veci (správa bytov, bytového domu) do Spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo nemôže nadobúdať majetok, podnikať, vytvárať zisk a pod., a obstaráva výlučne veci vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. Združením sa v Spoločenstve však zároveň spotrebitelia strácajú postavenie spotrebiteľa, vzhľadom na striktnú definíciu spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Navrhujeme odstrániť túto disproporciu a diskrimináciu. Nikto nemôže byť poškodený tým, že koná podľa platného zákona... Formálne je táto interpretácia v súlade so Smernicou, ktorá však nepočíta s tým, že členský štát zákonom prikáže určitej skupine spotrebiteľov sa združiť, a tým stratia (ich členský štát pripraví o) postavenie spotrebiteľov. b) spotrebiteľ stráca ochranu, zaručenú mu doteraz § 54a OZ: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Naopak, podmienky premlčania, vrátane uznania (premlčaného) dlhu sa v návrhu zákona všeobecne sprísňujú v neprospech dlžníka, teda aj spotrebiteľa. c) v návrhu zákona nie je porovnateľne zahrnutý všeobecný zákaz obsiahnutý v § 54a ods. 1 OZ - „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Návrh OZ počíta len s parciálnym zákazom (zabezpečenie, záložné právo, premlčacia lehota, zmluvná pokuta), nie so zákazom generálnym. d) § 768 počíta s povinnosťou obchodníka zdržať sa aplikovania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách výhradne na základe výsledku sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Tým ustupuje a znižuje štandard doteraz zaručený ustanovením § 53a ods. 1 OZ - „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch … za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. .“, kde mal obchodník túto povinnosť nielen pri abstraktnej kontrole, ale aj pri nepriznaní nároku obchodníkovi, alebo na základe uloženia povinnosti vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie. d) návrh nepočíta s vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi exaktne, ani s osobitnou lehotou podľa § 53a OZ. Návrh zákona nezodpovedá kritériám, ktoré na tvorbu právnych predpisov ustanovuje § 2 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. Ak sa na spotrebiteľskú zmluvu (priamo Smernicou) kladie nárok na jej zrozumiteľnosť, akcentovane by to malo platiť o zákone, ktorý spotrebiteľské práva upravuje.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.