§ 1222 · Preddavky a zabezpečenie zaplatenia ceny diela

I. Rozdrobenosť právnej úpravy spotrebiteľských práv Spotrebiteľské práva sú upravené vo viacerých, navzájom nesúvisiacich častiach: 1. definícia obchodníka a spotrebiteľa v § 5 a 6 2. Výklad právnych úkonov v § 82 a 83 3. Dohoda o premlčacej dobe v § 146 4. premlčanie nároku z porušenia práv spotrebiteľa v §165 5. prevod zmluvy rubopisom § 512 6. splatnosť peňažných dlhov v § 603 7. úrok z omeškania, právo na zmluvnú sankciu a paušálna náhrada nákladov v § 670, 672 a 673 8. Potvrdenie o zmluve v § 713 9. Gro ustanovení – spotrebiteľská zmluva v § 760 -775 10. Osobitné ustanovenia o výnimkách z neprijateľných podmienok v § 775 11. Nekalá súťaž v § 861 12. Klamanie spotrebiteľa v § 864 13. Nátlak v § 867 14. Spotrebiteľská kúpna a kúpna zmluva v § 950 – 980 15. Ubytovanie spotrebiteľa v § 1149 16. Úver pre spotrebiteľa v § 1777 - 1778 17. Digitálny obsah v § 1221-1244 18. Stret záujmov v § 1265 19. Forma zmluvy § 1443 20. Okrem toho sa na spotrebiteľa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia (doručovanie, právne úkony a pod...) obsiahnuté v častiach OZ, ktoré nesúvisia výhradne s úpravou spotrebiteľských práv Pretože návrh je vo vzťahu k úprave spotrebiteľských práv extrémne rozdrobený, nie je logické predpokladať, že priemerný spotrebiteľ (ale aj dodávateľ) bez právneho vzdelania bude spôsobilý dôkladnej orientácie vo všetkých ustanoveniach, ktoré sa na spotrebiteľský vzťah vzťahujú a uplatňujú. Riešenie: Buď nahradiť ucelenou úpravou spotrebiteľských práv v návrhu zákona (v rámci jedinej časti), alebo upustiť od zámeru zahrnúť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a ponechať ho v aktuálnej štruktúre osobitných zákonov, ktoré sú pre spotrebiteľa prehľadné a pochopiteľné, s ich novelizáciou v rozsahu, v ktorom sa spotrebiteľské práva upravujú v návrhu OZ. II. Porovnanie s osobitnými zákonmi 1. Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS) Duplicity ZOS už upravuje: nekalé obchodné praktiky, informačné povinnosti, reklamácie, nečitateľnosť podmienok, osobitné vyhlásenia predávajúcich. Nový kódex duplikuje veľkú časť textu ZOS. Konflikty ZOS používa správne sankcie; NOZ používa súkromnoprávne následky (neplatnosti, zániky povinností). Nie je pomenovaný vzťah týchto sankcií a ich vzájomná previazanosť 2. Zákon o spotrebiteľských úveroch Konfliktné body: § 771–775 upravuje stratu výhody splátok, odstúpenia a jednostranné zmeny podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vlastné povinnosti, lehoty, informačné náležitosti. NOZ používa pojem „úver pre spotrebiteľa“ a zároveň odkazuje na osobitné zákony (§ 1177, § 1178). Výsledok: kombinácia režimov môže vytvárať kumulatívne povinnosti 3. Zákon o elektronických komunikáciách Kolízia: § 1224–1229 upravujú digitálne služby a zmeny v nich. Zákon o elektronických komunikáciách má špeciálne ustanovenia o zmluvách s operátormi, viazanosti, aktualizáciách softvéru, routeroch, zmenách služieb. Teda, na telekomunikačného operátora sa aplikuje: výlučne lex specialis (zákon o elektronických komunikáciách)? alebo kumulatívne aj kódex? 4. Zákon o energetike (elektrina, plyn) § 950 ods. 1 výslovne upravuje aj predaj plynu, vody, elektriny v spotrebiteľskej kúpe. Otvára to nejasnosť, či sa na zásobovanie energiami aplikuje režim vadného plnenia podľa NOZ. Nekompatibilita s energetickými zákonmi a obchodnými modelmi dodávateľov. III. Porovnanie so smernicami EÚ Smernica 2019/770 (digitálny obsah a služby) § 1224 umožňuje obchodníkovi vykonať zmenu digitálneho plnenia z „opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve“. Smernica však vyžaduje dôvody uvedené už v zmluve, nie všeobecné formulácie. NOZ pridáva niektoré pojmy navyše („primeraná lehota“, „dostatočný predstih“), ktoré smernica nedefinuje → riziko nesúladu. IV. Analýza ustanovení a inštitútov Premlčanie V predloženej časti NOZ sa premlčanie dotýka aj: práv zo zodpovednosti za vady, práv zo spotrebiteľskej záruky. Konflikty: všeobecné premlčacie lehoty nie sú upravené priamo v časti o spotrebiteľských právach. 6. Zrozumiteľnosť a aplikačné dopady Negatíva: text je pre bežného užívateľa – občana, neprávnika, zložitý a ťažkopádny, mnohé mechanizmy sú pre bežného občana príliš technické, podnikatelia budú musieť prepracovať všetky VOP, systémy reklamácií, doklady, technické postupy (teda žiadne nulové alebo minimálne dopady), dvojitá regulácia nejednoznačné pojmy odkaz na neexistujúce nariadenie vlády vo vzťahu k veľkosti písma „Opodstatnené dôvody“ pre zmenu digitálneho plnenia (§ 1224) Neurčité, vyžadujú špecifikáciu: čo je technický dôvod, čo je bezpečnostný dôvod, čo je komerčný dôvod. Smernica vyžaduje, aby dôvody boli špecificky uvedené v zmluve. „Neprimerané náklady“ (§ 1237 ods. 2, § 1238) Bez kritérií, ktoré náklady sú primerané a ktoré nie, v závislosti od hodnoty plnenia, druhu vady, nákladov na opravu a pod. „Zanedbateľný vplyv“ pri zmene digitálneho plnenia (§ 1224 ods. 2) Nepomenované: aká je hranica zanedbateľnosti, kto preukazuje, či súvislosť s funkčnosťou alebo len komfortom. „Prevažná miera záujmov spotrebiteľa“ (§ 767 písm. s), v)) Ide o doslovne neuchopiteľný pojem, ktorý ponúka potenciál pre extrémne široký výklad. „vystupuje ako obchodník“ (§ 6 ods. 2): neuchopiteľný pojem, bez definície Kolízia: Zákon o ochrane spotrebiteľa vs. OZ Problematické oblasti: nekalé obchodné praktiky, agresívne a klamlivé konanie, forma zmluvy, reklamácie (ZoS má vlastné kompletné ustanovenia). Pri dvoch režimoch vzniká právna neistota: ZoS = správny delikt (pokuta), OZ = súkromnoprávna sankcia (neplatnosť, zánik povinností). Dvojmesačná preklúzia (§ 964) Problémy: neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa, nie je vyžadované EÚ právom. Návrh: preklúziu odstrániť, zaviesť premlčanie ako v smernici: práva sa uplatňujú do 2 rokov od dodania bez oznamovacej povinnosti. Spotrebiteľa sa priamo dotýkajú aj úvodné ustanovenia OZ, ktoré sú deklaráciami bez jasného obsahu, a ich hodnotenie závisí od úvahy posudzujúceho (Princíp domnienky rozumových schopností, Princíp primeranej obozretnosti, „právne relevantné sľuby“, náležitá starostlivosť a pod.). Zákon vo vzťahu k dobrým mravom nepreberá ustálenú judikatórnu definíciu, hoci by to bolo namieste. Interpretačné pravidlo založené na „trvalom zreteli na hodnotách, ktoré sú (nimi) chránené“, je filozofickým pojmom bez konkrétneho obsahu. V. ROZPOR S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s požiadavkou normatívnej jednoznačnosti množstvo neurčitých pojmov, absencia definícií kľúčových konceptov. Rozpor s požiadavkou systematickosti duplicita reklamačnej úpravy, paralelná regulácia nekalých praktík, rozdrobenosť právnej úpravy – viď úvod Rozpor s požiadavkou právnej istoty nesúlad s osobitnými predpismi spôsobuje právnu nepredvídateľnosť. Rozpor s požiadavkou zrozumiteľnosti Iné: Poukazujeme tiež na to, že a) v definícii spotrebiteľa sú opätovne zahrnuté len fyzické osoby. Zákon 182/1993 Z.z. núti spotrebiteľov združiť na účel obstarávania spoločnej veci (správa bytov, bytového domu) do Spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo nemôže nadobúdať majetok, podnikať, vytvárať zisk a pod., a obstaráva výlučne veci vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. Združením sa v Spoločenstve však zároveň spotrebitelia strácajú postavenie spotrebiteľa, vzhľadom na striktnú definíciu spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Navrhujeme odstrániť túto disproporciu a diskrimináciu. Nikto nemôže byť poškodený tým, že koná podľa platného zákona... Formálne je táto interpretácia v súlade so Smernicou, ktorá však nepočíta s tým, že členský štát zákonom prikáže určitej skupine spotrebiteľov sa združiť, a tým stratia (ich členský štát pripraví o) postavenie spotrebiteľov. b) spotrebiteľ stráca ochranu, zaručenú mu doteraz § 54a OZ: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Naopak, podmienky premlčania, vrátane uznania (premlčaného) dlhu sa v návrhu zákona všeobecne sprísňujú v neprospech dlžníka, teda aj spotrebiteľa. c) v návrhu zákona nie je porovnateľne zahrnutý všeobecný zákaz obsiahnutý v § 54a ods. 1 OZ - „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Návrh OZ počíta len s parciálnym zákazom (zabezpečenie, záložné právo, premlčacia lehota, zmluvná pokuta), nie so zákazom generálnym. d) § 768 počíta s povinnosťou obchodníka zdržať sa aplikovania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách výhradne na základe výsledku sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Tým ustupuje a znižuje štandard doteraz zaručený ustanovením § 53a ods. 1 OZ - „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch … za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. .“, kde mal obchodník túto povinnosť nielen pri abstraktnej kontrole, ale aj pri nepriznaní nároku obchodníkovi, alebo na základe uloženia povinnosti vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie. d) návrh nepočíta s vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi exaktne, ani s osobitnou lehotou podľa § 53a OZ. Návrh zákona nezodpovedá kritériám, ktoré na tvorbu právnych predpisov ustanovuje § 2 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. Ak sa na spotrebiteľskú zmluvu (priamo Smernicou) kladie nárok na jej zrozumiteľnosť, akcentovane by to malo platiť o zákone, ktorý spotrebiteľské práva upravuje.

V § 1218 ods. 1 navrhujeme za slová „tohto oddielu“ vložiť slová „okrem § 1219 a 1223“. Odôvodnenie: Ustanovenie § 1218 ods. 1 návrhu zákona predstavuje transpozíciu ustanovenia čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/770“) do vnútroštátneho práva. Uvedené ustanovenie smernice (EÚ) 2019/770 jednoznačne uvádza, že táto smernica sa uplatňuje aj na akýkoľvek hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu, avšak „s výnimkou článkov 5 a 13“. Ustanovenia čl. 5 a 13 smernice (EÚ) 2019/770 upravujú dodanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a nápravu v prípade nedodania, čomu zodpovedá vnútroštátna úprava § 1219 a 1223 návrhu zákona. V § 1218 ods. 1 návrhu zákona je preto potrebné vylúčiť aplikáciu ustanovení § 1219 a 1223 návrhu zákona na hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu, v opačnom prípade nebude zabezpečená úplná a správna transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/770 do vnútroštátneho práva.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.