Nový Občiansky zákonník
Práva zo zodpovednosti za škodu pri preprave veci sa musia uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa neuplatnia najneskôr do jedného roka, zaniknú.
Prepojenia na staršie predpisy · 7
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.
Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.
Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.
Práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
Právo na náhradu škody musí odosielateľ uplatniť u dopravcu do šiestich mesiacov od vydania zásielky príjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu; inak právo zanikne.
Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok sa predpokladá, že škoda vznikla niektorou z príčin uvedených v odseku 1.
Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až 431.
Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.
Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.
Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Pripomienky z MPK
82 pripomienok · § 1135 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 1135 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V § 1135 navrhujeme odsek 3 precizovať vzhľadom na nejednoznačnosť vo vzťahu k spôsobu určenia nájomného, ako aj vo vzťahu k určeniu hodnoty podniku. Z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, či ide o platbu upravujúcu nájomné (tzn. platbu za nájom podniku) alebo ide o inú platbu. Uvedené je nevyhnutné pre správne účtovné a daňové posúdenie. Okrem toho v rámci ustanovení § 1130 až 1142 týkajúcich sa nájmu podniku nie je nijakým spôsobom upravený samotný spôsob stanovenia platby za nájom podniku (nájomné). Zároveň z § 1135 ods. 3 nie je zrejmé, čo sa myslí pod hodnotou podniku, ktorá má byť posudzovaná z hľadiska jej zvýšenia. Či je to účtovná hodnota odovzdaného majetku a záväzkov v účtovníctve prenajímateľa ku dňu odovzdania podniku nájomníkovi do užívania, alebo ich reálna hodnota, prípadne okrem vykazovaných hodnôt aj zohľadnenie nehmotných aktív nevykázaných v účtovníctve prenajímateľa z dôvodu, že ide o dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ktorý sa podľa zákona o účtovníctve neaktivuje (napr. vybudovanie obchodnej značky, databáza klientov, uzavreté zmluvy a z nich vyplývajúce požitky a pod.). Zároveň z ustanovenia nie je jasné, akým spôsobom sa má vypočítať náhrada za zvýšenie hodnoty podniku vo väzbe na samotné nájomné platené nájomníkom počas doby nájmu podniku. Taktiež ustanovenie nijaký spôsobom nerieši opačnú situáciu, a teda nárok prenajímateľa na náhradu, ak by došlo k zníženiu hodnoty podniku v dôsledku napr. poškodenia obchodného mena, straty významného odberateľa a pod.
- § 1135 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Nová definícia obchodného mena prelamuje pôvodné chápanie zásad označovania fyzickej osoby podnikateľa, ktorého obchodné meno (v zmysle aktuálnej právnej úpravy) obligatórne tvorí jeho meno a priezvisko, za súčasného zachovania možnosti ponechania predchádzajúceho mena s dodatkom obsahujúcim nové meno v prípade zmeny mena fyzickej osoby podnikateľa. Naproti uvedenému, nová právna úprava fyzickej osobe - podnikateľovi dáva možnosť zvoliť si okrem zmieneného aj iné obchodné meno. Živnostenský zákon vychádza z podstatných inštitútov Obchodného zákonníka, a tak absencia koordinácie a poznania zámeru novej definície obchodného mena môže mať za následok nepreviazanosť oboch dotknutých právnych úprav, ako i výraznú zmenu konštrukcie živnostenského zákona, ako jednej z významných foriem verejnoprávnych úprav podnikania. Na dotknutú problematiku nadväzujú aj ďalšie rekodifikované ustanovenia (napr. § 14 upravujúci prevod obchodného mena, § 990 upravujúci prechod práva na použitie názvu podniku, § 1135 upravujúci prevádzku podniku, § 1136 upravujúci užívanie nehmotných zložiek podniku a pod.). Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že ambíciou novej úpravy inštitútu obchodného mena je opustenie viazanosti obchodného mena na meno jeho nositeľa, pričom uvádza, že obchodné meno je vlastnosť označenia jeho nositeľa, ktorú získava tým, že jej nositeľ je podnikateľom. Do právnej úpravy uvádza nóvum, v zmysle ktorého má mať podnikateľ možnosť vytvoriť vlastné obchodné meno, ktoré je fantazijné alebo vecné. Zároveň definuje, že právnická osoba má svoj názov, ktorý je zároveň obchodným menom, pričom definuje, že pod obchodným menom sa podnik prevádzkuje v právnom slova zmysle, avšak možným je aj iné označenie prevádzkarne, než je obchodné meno jej nositeľa. V nadväznosti na vyššie zmienené máme za to, že výnimočné postavenie inštitútu obchodného mena nespočíva len v jeho funkcii odlíšenia podnikateľa na trhu, ochrane „dobrého mena“, „značky“, ale bez rozporu by malo predovšetkým reflektovať určitú mieru pravdivosti. Už súčasná právna úprava vylučuje využívanie zavádzajúcich doplnkov k menu a priezvisku fyzickej osoby podnikateľa, nakoľko obchodné meno nesmie pôsobiť klamlivo, zavádzajúco a vyvolať predstavu, resp. žiadnu polemiku o tom, či jeho nositeľom je, alebo nie je konkrétna individuálne určená fyzická osoba. Navrhovanou úpravou sa požiadavka na určitosť a presnosť znenia obchodného mena u fyzickej osoby zásadne oslabuje. Rozumieme zámeru predkladateľa modernizovať rokmi nemenné inštitúty súčasnej regulácie a taktiež rozumieme snahe o posilnenie princípov formulačnej slobody dotknutého subjektu v medziach jeho podnikateľskej autonómie, ktorú chce preniesť do obchodno-právnych ustanovení, avšak máme súčasne za neopomenuteľné, že tak významný zásah do základných princípov tvorby obchodného mena s ohľadom na zachovanie princípov právnej istoty vyžaduje nielen vysoké nároky na jeho právne-konformnú formuláciu, ale i na definíciu zodpovednosti pri posudzovaní navrhovaného označenia obchodného mena, ktorá bude v zmysle navrhovanej zmeny v právnej zodpovednosti príslušného okresného úradu, odboru živnostenského podnikania, čím sa môže proces ohlasovania živnosti sťažiť, resp. predĺžiť, a tak spomaliť.
- § 1135 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Právnická fakulta TU (Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta) · 30. 11. 2025
Oceňujeme zásadnú modernizáciu právnej úpravy nájmu. Máme však pripomienky skôr koncepčného rázu: - ustanovenia majú mierne odlišný legislatívny štýl a “jazyk”, odlišný od ostatných zmluvných typov; rozsiahla úprava, pri ktorej nie je vždy nevyhnutná výslovná úprava - navrhujeme zvážiť štruktúru podtypov nájomných zmlúv a zvážiť, či niektoré pravidlá z podtypov nezovšeobecniť (typicky v rámci nájmu budovy) - nepovažujeme za potrebné upraviť podnikateľský nájom hnuteľných vecí - nájom podniku: faktický ide o dočasný prevod väčšiny zložiek podniku, zvážiť zmenu legislatívneho prístupu od navrhovaného; Otázne sú aj jednotlivosti návrhu (§ 1135 ods. 3 o povinnosti kompenzovať zvýšenie hodnoty podniku, § 1133 ods. 2 o obmedzenom prechode dlhov, odlišnosti od predaja podniku). - vychádzame z toho (§ 2127), že zákon o krátkodobom nájme bytu sa zrušuje, chýba však tomu zodpovedajúce zrušovacie ustanovenia.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.