Nový Občiansky zákonník
Splnomocniteľ môže iného splnomocniť na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch (všeobecné plnomocenstvo), pri právnych úkonoch určitého druhu (druhové plnomocenstvo) alebo pri jednotlivo určenom právnom úkone alebo úkonoch (osobitné plnomocenstvo). Podnikateľ zapísaný do obchodného registra môže iného splnomocniť aj na prokúru.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak
niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo
organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.
Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa,
ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
ak je splnomocnencom právnická osoba.
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
Multiteritoriálnou licenčnou zmluvou na on-line použitie hudobných diel udeľuje organizácia kolektívnej správy súhlas na použitie viacerých hudobných diel vzťahujúci sa na územie viac než jedného členského štátu alebo zmluvného štátu, a to vyhotovením rozmnoženiny hudobných diel on-line a verejným prenosom hudobných diel on-line.
Na základe osobitného splnomocnenia podľa § 184 ods. 5 môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas podľa odseku 1 aj na použitie hudobných diel, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv iná organizácia kolektívnej správy.
Nadobúdateľ licencie na základe zmluvy podľa odseku 1 (ďalej len „poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel“) je povinný informovať organizáciu kolektívnej správy o skutočnom použití hudobných diel, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Organizácia kolektívnej správy umožní poskytovateľovi služby na on-line použitie hudobných diel poskytovať tieto informácie prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Organizácia kolektívnej správy monitoruje použitie hudobných diel na základe zmluvy podľa odseku 1 a vedie o tomto použití záznamy.
Zmluvu podľa odseku 1 nemožno uzatvoriť na použitie hudobných diel šírením v rámci programovej služby prostredníctvom internetu, ktoré je uskutočňované simultánne s vysielaním tejto programovej služby jej vysielateľom alebo sprístupňovaním záznamu vysielania prostredníctvom internetu jeho vysielateľom.
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 112 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 112 Čiastočne akceptovaná Obyčajná
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Odporúčam upraviť používanie pojmov v zátvorkách, napríklad § 21 ods. 2, § 86 ods. 1, § 109, § 114. Nie je zrejmé, či je zámerom predkladateľa zaviesť určitý druh legislatívnej skratky, alebo všeobecne upraviť pojem pre celý právny systém. Dávam do pozornosti nedôsledné používanie napríklad pojmu „nehnuteľná vec“ a „nehnuteľnosť“, napríklad v § 21 ods. 2, § 27, § 339 ods. 1 písm. b). Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
- § 112 Čiastočne akceptovaná Obyčajná
SLOVGRAM (SLOVGRAM nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov ) · 1. 12. 2025
Koncepčná pripomienka - navrhujeme doplniť do uvedeného ustanovenia §1179 nový odsek 2 v nasledovnom znení : „Ustanovenia tohto oddielu sa primerane použijú na zmluvu o primeranej odmene podľa osobitného predpisu.“ Osobitným predpisom je Autorský zákon č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Autorský zákon“). Odôvodnenie : Uvedenú zmenu navrhujeme z dôvodu, že Autorský zákon, ktorý v súčasnosti upravuje licenčné zmluvy, upravuje okrem autorských práv tiež práva súvisiace s autorským právom – práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového záznamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa, práva vydavateľa periodika. Súčasná právna úprava pôsobí nejasne a nepresne, nakoľko výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a výrobcom audiovizuálnych záznamov prislúchajú jednak výhradné majetkové práva, pri ktorých sa udeľuje súhlas na použitie prostredníctvom licenčných zmlúv, ako aj právo na primeranú odmenu, pri ktorom nedochádza k uzatváraniu licenčnej zmluvy. Právo na primeranú odmenu vzniká samotným použitým predmetov ochrany spôsobmi, ktoré vymedzuje zákon. K vysporiadaniu primeranej odmeny individuálne alebo prostredníctvom organizácie kolektívnej správy dochádza prostredníctvom zmlúv o primeranej odmene, ktoré však nie sú zákonom dostatočne upravené. Súčasná právna úprava tento zmluvný typ opomína a v rámci §104, §114 a §122 Autorského zákona len stručne odkazuje na primerané použitie ustanovení o licenčnej zmluve na výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu. Nakoľko však pri týchto subjektoch prichádza do úvahy uzatvorenie tak licenčnej zmluvy, ako aj zmluvy o primeranej odmene, súčasná právna úprava nemožno považovať za dostatočne presnú a jednoznačnú. V rámci novej úpravy licenčných zmlúv preto navrhujeme jasne vymedziť, že sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na zmluvy o primeranej odmene. Uvedenú pripomienku považujeme za zásadnú.
- § 112 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MŠVVaMSR (Ministerstvo školstva,výskumu,vývoja a mládeže Slovenskej republiky) · 27. 11. 2025
V § 370 ods. 4 žiadame za slovo "bydliska," vložiť slová "v cudzine", alternatívne slová "a miesto jeho bydliska" vypustiť a na konci žiadame prehodnotiť slová "rozhodnutie o príprave na budúce povolanie dieťaťa, výber školského zariadenia alebo ďalšie vzdelávanie dieťaťa" v kontexte odôvodnenia. Odôvodnenie: K slovám „miesto jeho bydliska“: Uplatnenie tohto ustanovenia považujeme za problematické pri rozvedených rodičoch. Pokiaľ sú v rámci rozvodového konania deti zverené do starostlivosti jedného z rodičov a ten sa s deťmi odsťahuje zo spoločnej domácnosti, nevidíme v praxi dôvod, aby druhý rodič dával súhlas na zmenu bydliska detí. V zákone o rodine sa podľa § 35 za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností považuje vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, teda nie akákoľvek zmena bydliska. Rozumieme potrebu súhlasu oboch rodičov pri takejto situácii. Táto situácia už však v § 370 ods. 4 navrhovaného znenia občianskeho zákonníka uvedená nie je a je uvedené len veľmi všeobecne „miesto bydliska“ maloletého. Súhlas oboch rodičov sa tak podľa navrhovaného znenia má vyžadovať pre akúkoľvek zmenu bydliska/trvalého pobytu (nielen zmenu súvisiacu s presťahovaním sa do cudziny), čo považujeme za problematické z dôvodov popísaných vyššie. K slovám „rozhodnutie o príprave na budúce povolanie dieťaťa, výber školského zariadenia alebo ďalšie vzdelávanie dieťaťa“: V prvom rade poukazujeme na to, že v návrhu sú slová "školské zariadenie", čo by znamenalo, že na výber školského zariadenia podľa § 112 školského zákona by sa vyžadoval súhlas oboch rodičov (napr. výber centra voľného času), čo nevnímame ako podstatnú vec. Pokiaľ ide o vzdelávanie maloletých, v § 370 ods. 4 navrhovaného občianskeho zákonníka sú ako podstatné veci súvisiace so vzdelávaním uvedené „rozhodnutie o príprave na budúce povolanie dieťaťa“ a „výber školského zariadenia alebo ďalšie vzdelávanie dieťaťa“. Je potrebné zosúladiť znenie § 370 ods. 4 so školským zákonom, ktorý v § 144a ods. 1 určuje, že podpis oboch zákonných zástupcov sa vyžaduje na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní. V tejto súvislosti nepovažujeme za účelné, aby občiansky zákonník paralelne upravoval, na aké úkony je v oblasti vzdelávania maloletých potrebný súhlas obidvoch zákonných zástupcov a tieto skutočnosti budú upravovať právne predpisy v pôsobnosti ministerstva školstva. Uvedenú úpravu navrhujeme z dôvodu, aby nevznikali problémy v aplikačnej praxi, a aby školy presne vedeli, pri akých právnych úkonoch je nevyhnutné vyžadovať súhlas oboch rodičov a kedy nie. Osobitne si dovoľujeme poukázať na problematiku poskytovania odborných činností v "školských zariadeniach", najmä v zariadeniach poradenstva a prevencie. Zariadenia poradenstva a prevencie v zmysle § 112 ods. 1 písm. c) školského zákona patria do sústavy školských zariadení a poskytujú deťom a žiakom odborné činnosti (psychologická diagnostika, poradenstvo, terapia, a iné), ktoré sú kľúčové pre nastavenie podpory dieťaťa v školskom prostredí a priaznivý rozvoj jeho osobnosti a sú v najlepšom záujme dieťaťa. Podpis informovaného súhlasu na výkon odborných činností v zariadení poradenstva a prevencie nepatrí medzi podania, pri ktorých sa v zmysle § 144a ods. 1 školského zákona vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov a nepatrí ani medzi podstatné veci, na ktorých sa musia dohodnúť obaja rodičia v zmysle § 35 zákona o rodine. Máme za to, že takýto stav je potrebné zachovať, t. j. zabezpečiť, aby poskytovanie odborných činností zo strany zariadení poradenstva a prevencie patrilo medzi bežné veci, pri ktorých stačí súhlas jedného zákonného zástupcu. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k prekážkam pri poskytovaní odborných činností pre deti v prípadoch rozvedených rodičov alebo inak narušených vzťahov medzi rodičmi. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.