§ 100 · Čiastočné zrušenie

Koncepcia predkladateľa o počítaní času vychádza zrejme ešte z československej právnej teórie, že časový úsek je potrebné pomenovať dvoma právnymi pojmami, a to lehota a doba. To samo o sebe podľa nášho názoru nikomu nepomôže a ani nikomu neuškodí, ak odhliadneme od toho, že v návrhu zákona nie je vhodné používať výrazy, ktoré môžu pri ich preklade do iného jazyka pôsobiť chaoticky a ktoré nekorešpondujú s právnymi termínmi bežne používanými v európskej civilistike. Zásadný problém identifikujeme v tom, že pojmy lehota a doba nie sú v návrhu zákona vymedzené presne. To môže mať za následok pochybnosti pri interpretácii právnych účinkov prepadnej lehoty. Prepadná lehota síce nie je de lege lata v § 122 platného Občianskeho zákonníka upravená expressis verbis, ale výkladom ju možno ľahko dovodiť. Navrhované znenie ustanovení § 138 a 139 vychádza z toho, že uplynutie doby spôsobuje právny následok (vznik, zmenu, zánik práva). To nie je celkom presné, keďže právny následok (vznik, zmenu, zánik práva) nastáva aj márnym uplynutím (prepadnutím) lehoty. Vtedy hovoríme o prepadnej lehote. Ak sa v prepadnej lehote právny úkon nevykoná, uplynutím lehoty (prepadnutím lehoty) nastáva vznik, zmena alebo zánik práva. Vznik, zmena alebo zánik práva nastáva posledný deň prepadnej lehoty. Napríklad, dobromyseľný držiteľ nehnuteľností sa stáva vlastníkom posledný deň desaťročnej lehoty a keďže ide o „civilistický deň“, vlastníkom je celý tento deň. To neplatí, ak v tento posledný deň vlastník podal žalobu. K pojmu prepadná lehota pozri staršie učebnice (Luby). Pri prepadnej lehote platí, že celý posledný deň lehoty nie je v priebehu dňa zrejmé, či bude právny úkon vykonaný. Nie je teda ešte isté, či lehota prepadne alebo neprepadne, a teda, či v tento posledný deň lehoty nastane vznik, zmena alebo zánik práva. Ak bude v návrhu zákona vymedzená doba ako časový úsek spôsobujúci vznik (zmenu, zánik) práva a lehota len ako časový úsek na vykonanie úkonu, vznikne pochybnosť, či aj uplynutie lehoty (ak je prepadná) spôsobuje vznik (zmenu, zánik) práva. Z tohto dôvodu navrhujeme, že pokiaľ bude návrh zákona vymedzovať pojem „doba“, je potrebné vymedziť aj pojem prepadná lehota. Napríklad tak, že prepadná lehota je časový úsek, ktorého uplynutie spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práva, povinnosti alebo právneho vzťahu, ak v tomto časovom úseku nie je uskutočnený určitý právny úkon. Za najlepšiu alternatívu však považujeme do návrhu zákona prevziať znenie § 122 platného Občianskeho zákonníka o počítaní času. De lege lata zákonodarca používa pojmy lehota aj doba; v § 100 Občiansky zákonník ustanovuje premlčaciu dobu. Lehota a doba boli u nás používané ako synonymá. Pravdepodobne až československá veda pracovného práva zistila kvalifikačný znak rozdielu medzi lehotou a dobou, čo v praxi nič nezmenilo ani nič užitočné neprinieslo. Z návrhu zákona navrhujeme tiež úplne vypustiť § 140 ustanovujúci rozhodný okamih dňa. Časovou jednotkou v civilnom práve je tzv. „civilistický deň“ a ten sa nedelí na menšie časové úseky (okamihy), ibaže ide o posúdenie priority práv. Text § 140 návrhu zákona je možno vhodný do učebnice práva, nie však do zákona. Sme však toho názoru, že by bolo užitočné ustanoviť v návrhu zákona (mnohými zabudnuté) výkladové pravidlo, že ak je účelom lehoty, aby právo vzniklo, má sa za to, že prepadnutím lehoty toto právo existovalo posledný deň. Ak je účelom lehoty (alebo aj doby), aby právo zaniklo, toto právo ešte posledný deň lehoty (doby) trvalo. Táto pripomienka je zásadná.

Navrhujeme precizovať slovné spojenie „akýmkoľvek spôsobom potvrdila“ Odôvodnenie: Zmluvná strana nemôže zrušiť zmluvu v prípade ak „akýmkoľvek spôsobom potvrdila“ tento právny úkon. Navrhujeme upresniť, čo sa má uvedeným na mysli. Ak sa „potvrdením“ má na mysli napríklad skutočnosť, že zmluvu plnila, uvedené považujeme za príliš obmedzujúce, a to z dôvodu, že v praxi strany častokrát rokujú o zmluve a z počiatku nemusia mať záujem na jej ukončení (a teda pokračujú v plnení zmluvy), ale neskôr môžu mať záujem svoje právo na ukončenie využiť, keď rokovania zlyhajú.

Znenie navrhujeme preformulovať tak, aby ustanovovalo výnimky, kedy nie je potrebný súhlas druhého manžela. Odôvodnenie: Platná právna úprava ustanovuje, že ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela, pričom tento súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (§ 100 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.). Z návrhu zákona nie zrejmé, či ide o zámer alebo nedôslednosť predkladateľa, avšak sme názoru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby zákonodarca ustanovil výnimky pre udelenie súhlasu druhého manžela. Táto pripomienka je zásadná.