§ 9 · Podnik

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

Podnikom je súbor zložiek slúžiaci na výkon samostatnej trvalej hospodárskej činnosti, aj keby nebola zameraná na dosahovanie zisku. K podniku patria právne predmety, ktoré patria majiteľovi podniku a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Prepojenia na staršie predpisy · 10

nájdená súvislosť

Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

nájdená súvislosť

(1)

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

(2)

Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

nájdená súvislosť

(1)

Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

(2)

Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

nájdená súvislosť

(1)

Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

(2)

Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(3)

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Počítanie času

nájdená súvislosť

(1)

Organizačnou zložkou podniku sa rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku.

(2)

Organizačnú zložku podniku právnickej osoby možno na návrh zapísať do obchodného registra.

(3)

Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie. Diel III Obchodné meno

nájdená súvislosť

(1)

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

(3)

Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(4)

Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

(5)

Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

nájdená súvislosť

(1)

Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

(2)

Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

(3)

Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

(4)

Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

(5)

Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

(6)

Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

nájdená súvislosť

(1)

Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

(2)

Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

(3)

Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

nájdená súvislosť

(1)

Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.

(2)

Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.

(3)

Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.

nájdená súvislosť

(1)

Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.

(2)

Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.

(3)

Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť dodatok v súlade s jej právnou formou.

(4)

Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

(5)

Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.

Pripomienky z MPK

99 pripomienok · § 9 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 9 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu

    AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025

    Zásadná pripomienka S ohľadom na nepravú retroaktivitu v prípade nájomných zmlúv autor pripomienky považuje za potrebné poukázať na 1 potenciálnu nejasnosť, ktorá môže mať dopady na množstvo nájomných zmlúv. Množstvo existujúcich nájomných zmlúv týkajúcich sa nebytových priestorov uzatvorených podľa zákona 116/1990 v rámci možnosti ukončenia zmlúv odkazuje na tzv. zákonné výpovedné dôvody v § 9 zákona 116/1990, t.j. tieto zmluvy nemusia obsahovať zmluvne dohodnuté výpovedné dôvody, ale len odkaz na aplikujúci právny predpis, ktorý obsahuje výpovedné dôvody (aktuálne chápané ako kogentnej povahy). V záujme predchádzať nezrovnalostiam by bolo dobré nepochybne upraviť, aké výpovedné dôvody sa budú aplikovať na predmetné NZ po účinnosti nového OZ. Návrh nového znenia: Nájomné vzťahy sa spravujú týmto zákonom od jeho účinnosti, aj keď nájomný vzťah vznikol pred účinnosťou tohto zákona; vznik nájmu, ako aj práva a povinnosti vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To neplatí pre nájom hnuteľných vecí. Ak nájomný vzťah vznikol pred účinnosťou tohto zákona, riadil sa osobitným zákonom, ktorý bol nahradený týmto zákonom a v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že ju možno vypovedať z dôvodov uvedených v tomto osobitnom zákone, môžu zmluvné strany tejto nájomnej zmluvy vypovedať nájomnú zmluvu z uvedených dôvodov aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 

  2. § 9 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu

    MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025

    Navrhujeme, aby ustanovenie § 862 znelo: „§ 862 Nekalá súťaž na úkor spotrebiteľov Nekalou súťažou sú nekalé obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa.“. Odôvodnenie: Všeobecne k § 862: Ak má definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nahradiť vymedzenie pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nebude zabezpečená úplná a správna transpozícia čl. 5 ods. 2, ako aj ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES, z dôvodov podrobne opísaných nižšie. Naopak, ak je úmyslom predkladateľa paralelná existencia právnej úpravy nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v návrhu zákona a vymedzenia pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa (bez zmeny existujúcej právnej úpravy), bude to pravdepodobne viesť k mnohým interpretačným a aplikačným nejasnostiam. Uvedené právne úpravy majú viacero spoločných prvkov, avšak nie sú totožné a preto budú vznikať otázky, ktorá z právnych úprav sa má na ktoré prípady aplikovať či aký je význam odlišnosti niektorých aspektov právnych úprav. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby návrh zákona v súvislosti s nekalou súťažou na úkor spotrebiteľov všeobecne odkazoval na právnu úpravu nekalých obchodných praktík komplexne obsiahnutú v Zákone o ochrane spotrebiteľa. K odseku 1: Definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nezabezpečuje úplnú a správnu transpozíciu čl. 5 ods. 2, ako ani ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES: 1. Definičný znak „konanie“ („Nekalou súťažou je konanie...“) nie je v súlade s vymedzením pojmu „obchodné praktiky“ podľa čl. 2 písm. d) smernice 2005/29/ES, podľa ktorého ide nielen o konanie, ale aj o „opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka...“. 2. Pojem „súťažiteľ“ v zmysle jeho vymedzenia podľa § 859 ods. 1 návrhu zákona nekorešponduje s vymedzením pojmu „obchodník“ podľa čl. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES. Na jednej strane ide o širší pojem (nevyžaduje sa konanie v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania), čím sa komplexná právna úprava nekalých obchodných praktík vzťahuje aj na okruh osôb, na ktoré sa smernica 2005/29/ES nevzťahuje a vytvára sa tým golplating, ktorého opodstatnenosť možno považovať za otáznu. Na druhej strane je vymedzenie pojmu „súťažiteľ“ v porovnaní s definíciou pojmu „obchodník“ zužujúce v dvoch aspektoch: (i) smernica 2005/29/ES neobsahuje požiadavku, aby sa obchodník nachádzal v súťažnom vzťahu s inými, t. j. vzťahuje sa aj na prípady neexistencie súťažného vzťahu s inými súťažiteľmi, ak je splnená podmienka konania v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania; (ii) podľa čl. 2 písm. b) in fine smernice 2005/29/ES je obchodníkom aj „ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“, čo v definícii pojmu „súťažiteľ“ nie je obsiahnuté. V Zákone o ochrane spotrebiteľa je tento definičný znak pokrytý prostredníctvom jeho ustanovenia § 9 ods. 11. 3. Pojem „náležitá starostlivosť“ v zmysle jej vymedzenia v čl. 12 návrhu zákona nie je v súlade s definíciou pojmu „odborná starostlivosť“ podľa čl. 2 písm. h) smernice 2005/29/ES. 4. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje definičný znak podľa čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa má podstatné narušenie ekonomického správania týkať priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, resp. priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 5. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov nereflektuje dôležité ustanovenie čl. 5 ods. 3 smernice 2005/29/ES, ktoré priznáva osobitnú ochranu zraniteľným spotrebiteľom. 6. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení neobsahuje definičný znak „vo vzťahu k produktu“, ktorý vyplýva z čl. 5 ods. 2 písm. b), ako aj z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES. 7. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení nereflektuje rozsah pôsobnosti právnej úpravy vyplývajúci z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa právna úprava vzťahuje na nekalé obchodné praktiky uskutočňované „pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť Európska komisia Slovenskej republike vyčítala vo formálnom oznámení vo veci porušenia č. 2012/4165, v dôsledku čoho bol zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. VIII bod 13 (§ 7 ods. 1)] do vtedajšej právnej úpravy nekalých obchodných praktík doplnený výslovný zákaz používať nekalé obchodné praktiky „a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie“. 8. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje ani definície kľúčových pojmov vyplývajúcich zo smernice 2005/29/ES, ktoré sú v návrhu zákona použité: podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, rozhodnutie o obchodnej transakcii, kódex správania, neprimeraný vplyv. K odseku 2: Pred pojem „obchodné praktiky“ je potrebné doplniť prívlastok „nekalé“. Za nekalú súťaž nemajú byť považované akékoľvek obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa, ale nekalé obchodné praktiky podľa § 9 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa vrátane nekalých obchodných praktík uvedených v prílohe č. 1.

  3. § 9 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu

    UPJŠ, Právf (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta) · 28. 11. 2025

    Návrh znenia: Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor obchodného majetku podnikateľa. K podniku patria veci a iné právne predmety, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Odôvodnenie: Navrhujeme terminologické spresnenie tak, aby vymedzenie podniku korešpondovalo so zavedenou terminológiou právnych predmetov v § 18 a nasl. návrhu OZ. Obchodný majetok pokrýva všetky právne predmety - hmotné, nehmotné a osobné zložky podnikania. Ako osobnú zložku podnikania (napr. zamestnanci) vnímame práva (ktoré sú v návrhu OZ označované ako iné právne predmety). Zákon by mal upustiť od hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania, ktoré terminologicky nie sú previazané s vymedzením právnych predmetov. Naviac, toto vymedzenie nie je dostatočné, z jeho rámca sa môžu vymykať niektoré typy právnych predmetov. Môže zvádzať k výkladu o tom, že niektoré právne predmety nemôžu tvoriť podnik.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.