§ 88 · Nepodmieniteľný právny úkon
Nový Občiansky zákonník
Právny úkon, ktorého právne následky boli podmienené, hoci to jeho povaha alebo zákon vylučuje, je neplatný.
Prepojené materiály · 36
§ 388 Vyhlásenie o započítaní
Započítanie sa uskutoční vyhlásením druhej strane. Vyhlásenie je neúčinné, ak je urobené pod podmienkou alebo v lehote.
Neoficiálny obsah
§ 925 Prepustenie
Zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim (prenechanie) potrebná na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 873 musí byť vyhlásená pred príslušným orgánom za prítomnosti oboch strán súčasne. Každý notár je zodpovedný za prijatie prevodu bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť iných orgánov. Likvidáciu možno vyhlásiť aj súdnym zmierom alebo právoplatne potvrdeným plánom platobnej neschopnosti alebo plánom reštrukturalizácie.
Prevod uskutočnený pod podmienkou alebo v lehote je neplatný.
Neoficiálny obsah
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 37
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
§ 471
Kúpa na skúšku vzniká uzavretím kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli. Ak skúšobná doba nie je v zmluve určená, predpokladá sa, že je tri mesiace od uzavretia zmluvy.
§ 691
Ustanovenia § 689 a 690 platia primerane aj na akreditívy, podľa ktorých sa možno domáhať plnenia pri splnení iných podmienok, než je predloženie dokumentov. Diel XXI Zmluva o inkase
§ 720
Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku.
§ 319
Banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.
§ 316
Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.
Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.
§ 686
Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu.
Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine.
Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.
§ 313
Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
§ 742
Dojednaním o obmedzení predaja sa predávajúci zaväzuje, že nebude určitý tovar predávať určitému okruhu zákazníkov alebo do určitého štátu, alebo že tento tovar bude predávať len v obmedzenej miere alebo za podmienok určených v dojednaní.
Toto dojednanie vyžaduje písomnú formu a jeho platnosť je závislá od platnosti kúpnej zmluvy, ktorej je súčasťou alebo v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté.
§ 682
Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 750
Ak vyplýva zo zmluvy alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré sú pri uzavretí zmluvy známe obom stranám, že plnenie z tejto zmluvy (hlavnej zmluvy) závisí od plnenia inej zmluvy (vedľajšej zmluvy), predpokladá sa, že plnenie z vedľajšej zmluvy tvorí odkladaciu podmienku účinnosti hlavnej zmluvy. Ak sa má alebo ak sa z hlavnej zmluvy plní vopred, má nesplnenie vedľajšej zmluvy povahu rozväzovacej podmienky.
Viacstranné výmenné obchody
§ 6
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
§ 268
Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.). Diel III Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy Oddiel 1 Rokovanie o uzavretí zmluvy
§ 36
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
§ 304
Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
§ 709
Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.
§ 690
Banka je povinná preskúmať s odbornou starostlivosťou vzájomnú súvislosť predložených dokumentov a či ich obsah zjavne zodpovedá podmienkam určeným v akreditívnej listine.
Banka zodpovedá za škodu spôsobenú príkazcovi stratou, zničením alebo poškodením dokumentov prevzatých od oprávneného, ibaže túto škodu nemohla odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.
§ 472
Ak kupujúci tovar neprevzal, má podmienka povahu odkladacej podmienky a táto podmienka sa považuje za zmarenú, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu v skúšobnej dobe, že tovar schvaľuje.
Ak kupujúci prevzal tovar, má podmienka povahu rozväzovacej podmienky a platí, že kupujúci tovar schválil, ak ho písomne neodmietne v skúšobnej dobe.
Kupujúci nemá právo tovar odmietnuť, ak nemôže tovar vrátiť v stave, v akom ho prevzal. Oddiel 2 Cenová doložka
§ 270
Dohoda pri uzavieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodatočne po jej uzavretí, sa považuje za podmienku platnosti dohodnutej časti zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nepochybne najavo, že nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obsahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie účinky.
Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ustanovenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnutý alebo určený chýbajúci obsah zmluvy, a jej platnosť zaniká zánikom záväzku dohodnúť chýbajúci obsah zmluvy (§ 292 ods. 4 a 5), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.
§ 182
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
§ 731
Dlžník je povinný riadne požiadať o vývozné povolenie, povolenie tranzitu alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje pre splnenie jeho záväzku v mieste plnenia.
Veriteľ je povinný riadne požiadať o dovozné povolenie alebo iné úradné povolenie, ktoré sa vyžaduje na prijatie plnenia v určenom mieste plnenia.
Povinnosť podľa odseku 1 vzniká, ak v ňom uvedené povolenia sú vyžadované v čase plnenia bez ohľadu na to, či boli vyžadované už v čase uzavretia zmluvy.
Ak je žiadateľovi právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia, nastávajú účinky nemožnosti plnenia. Strana, ktorá o povolenie neúspešne požiadala, je povinná druhej strane nahradiť škodu spôsobenú zánikom záväzku, ibaže zmluva bola uzavretá s odkladacou podmienkou udelenia povolenia.
Na záväzkové vzťahy upravené týmto dielom zákona sa nepoužije § 47 Občianskeho zákonníka.
§ 191
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
§ 267
Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.
Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.
§ 683
Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.
Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.
Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.
Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.
§ 222
Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
§ 10
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
§ 9
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
§ 450
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdajú kupujúcemu len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej ceny.
Kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli v rozpore.
§ 408a
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.
Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.
V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.
Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.
Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.
Zmluva podľa odseku 1 zaniká
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka. Hlava II OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH Diel I Kúpna zmluva Oddiel 1 Vymedzenie kúpnej zmluvy
§ 7
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
§ 275
Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Oddiel 2 Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky
§ 369d
Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá zmluvná podmienka“), je neplatné.
Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „nekalá obchodná prax“), je zakázaná.
Zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie, alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti, sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax. To platí rovnako aj pre zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1, ak sa nepreukáže opak.
Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.
Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho právny nástupca.
Len čo sa začalo konanie v spore o zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe alebo sa právoplatne skončilo rozhodnutím vo veci samej v prospech žalobcu, nie sú žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe prípustné; tieto osoby sú však oprávnené zúčastniť sa konania ako intervenienti na strane žalobcu.
Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.
Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti, prípadu najmä
súlad so zásadou poctivého obchodného styku,
povaha predmetu plnenia záväzku,
existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od
sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a,
splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5,
výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety. Oddiel 2 Omeškanie veriteľa
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 88 · zoradené od najkonkrétnejších
92. Pripomienka - § 1839 Zásadná pripomienka – ktorej cieľom je navrhovaný paragraf vypustiť. Ustanovenie § 1839 je doslovne prevzaté doterajšie ustanovenie § 151h ods. 6 OZ. Osobitná dôvodová správa k § 1839 neuvádza cieľ tejto úpravy. Osobitná dôvodová správa k § 151h ods. 6 úplne mlčí. Podľa komentára k § 151h ods. 6 Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s : Účelom a zmyslom právnej úpravy zakazujúcej, aby iný veriteľ viedol exekúciu bez súhlasu záložného veriteľa, je ochrana práv záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Záložný veriteľ nesmie byť pri výkone svojho záložného práva rušený tým, že niekto iný, či už záložca sám alebo, napríklad, súdny exekútor tiež predáva záloh. Znemožnilo by to, aby záloh úspešne predal záložný veriteľ. Práve z tohto dôvodu má záložca zakázané disponovať so zálohom po tom, čo mu záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva ( ). Ak porovnáme, že § 151l OZ pred začatím výkonu záložného práva záložca môže disponovať zálohom, avšak iný ako záložný veriteľ nemôže docieliť predaj zálohu v exekúcii, vidíme, že zákaz v § 151h ods. 1 OZ je formulovaný príliš extenzívne a že presahuje účel a zmysel právnej úpravy. Stačilo by (de lege ferenda), aby sa súhlas záložného veriteľa s vedením exekúcie nezáložným veriteľom vyžadoval až po začatí výkonu záložného práva, s tým, že po začatí výkonu záložného práva by sa skôr začatá exekúcia na záloh vedená nezáložným veriteľom prerušila. Z gramatického znenia § 151h ods. 6 OZ nie je jednoznačné, či je na vedenie exekúcie iným ako záložným veriteľom potrebný súhlas všetkých záložných veriteľov, ak je na zálohu viac záložných práv, alebo či stačí súhlas aspoň jedného záložného veriteľa. Interpretácia, že stačí súhlas len jedného záložného veriteľa, by bola v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy. Záložný veriteľ, ktorý súhlas nedal, by nemohol zabrániť kolízii medzi exekúciou a jeho výkonom záložného práva. Je preto potrebné prijať výklad, že ak je na zálohu viacero záložných práv, vyžaduje sa na vedenie exekúcie iným ako záložným veriteľom súhlas všetkých záložných veriteľov. Na porovnanie, daňový poriadok výslovne uvádza, že sa v tomto prípade vyžaduje súhlas všetkých záložných veriteľov (§ 88 ods. 11 OZ). Ustanovenie § 151h ods. 6 OZ nerieši konflikt stretu dvoch alebo viacerých exekúcií na záloh vedených viacerými záložnými veriteľmi. Oprávnenie na výkon záložného práva, ak je záložných veriteľov viac, upravuje, podľa zásady priority, § 151ma OZ. ---------------- Rekodifikačná úprava vôbec nerieši problematické otázky výkladu z praxe – len náznakom naznačené v uvedenom komentári. Sme toho názoru, že navrhované ustanovenie je potrebné a nutné vypustiť, a to z nasledujúcich dôvodov : Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo teda plní dve funkcie zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v znížení rizika vplyvu insolvencie dlžníka na veriteľa a konkurencie ostatných veriteľov. Uhradzovacia funkcia znamená, že v prípade omeškania dlžníka záloh uhradí zabezpečenú pohľadávku. Zákaz exekúcie na záloh vychádza z predpokladu uspokojovania záložných práv podľa Občianskeho zákonníku, kedy sa v prvom rade uhrádza pohľadávka vymáhajúceho záložného veriteľa – avšak toto pravidlo neplatí v exekúcii. V exekučnom konaní sa síce exekúcia vedie v prospech oprávneného, ktorý inicioval exekučné konanie, avšak v exekúcii predajom nehnuteľnosti sa záložní veritelia stávajú účastníkmi konania v postavení oprávneného. Pri rozvrhu výťažku sa postupuje pri uspokojovaní záložných práv podľa princípu priority, teda podľa času ich vzniku. Vypustením ustanovenia § 1839 teda nemá vplyv na zabezpečovaciu ani uhradzovaciu funkciu záložného práva. Zákaz exekúcie na záloh predstavuje nadmernú ochranu záložného veriteľa, resp. podľa judikatúry ústavného súdu prednostného záložného veriteľa, čím sa na druhej strane neúmerne zasahuje do práv ostatných veriteľov – a teda toto ustanovenie neprejde testom proporcionality. Toto ustanovenie je často zneužívané povinným, ktorý cez spriaznenú osobu vytvoreného záložného veriteľa týmto spôsobom zabezpečí vylúčenie veci z exekúcie a uspokojenie veriteľov. Vypustením tohto ustanovenia sa nezhorší postavenie záložného veriteľa, ale ostatných veriteľov sa zlepší – a toto by mal byť cieľom každej právnej úpravy. Preto sa navrhuje nasledovné : § 1839 sa vypúšťa. Ostatné diely a paragrafy sa prečíslujú.
Navrhujeme nové znenie odseku 2: „(2) Ak nastane poistná udalosť, poistený je povinný podľa možnosti vykonať opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu alebo k zmierneniu následkov prebiehajúcej poistnej udalosti. V prípade poistenia majetku je poistený je povinný podľa možností vykonať aj opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu bezprostredne hroziacej poistnej udalosti.“ Odôvodnenie: Navrhujeme rozlíšiť aplikačný rozsah ustanovenia. Zachraňovacia povinnosť sa typicky v škodovom poistení viaže na okamih, keď dôjde k materializácii poisteného nebezpečenstva. Z tohto prístupu typicky vychádzajú aj zahraničné úpravy (napr. § 62 rakúskeho zákona o poistnej zmluvy, § 82 nemeckého zákona o poistnej zmluvy, článok 38a švajčiarskeho zákona o poistnej zmluve, článok 6:463 maďarského občianskeho zákonníka, článok 6:1013 litovského občianskeho zákonníka). Aktuálna úprava obsiahnutá v § 810 Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje zachraňovacie náklady aj vo vzťahu k bezprostredne hroziacej poistnej udalosti, sa viaže iba na poistenie majetku. Navrhujeme preto v tejto časti ponechať rozšírenú aplikáciu zachraňovacej povinnosti, ktorá následne bude mať dopad aj na úhradu vynaložených nákladov zo strany poisťovateľa (obdobný prístup sa uplatňuje napr. v nemeckej úprave - § 90 nemeckého zákona o poistnej zmluve).
Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov (SAMP) V rámci MPK k novele zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony podávame zásadnú pripomienku. Pripomienka k navrhovanému zneniu § 31 32, Občianskeho zákonníka ktoré mení súčasné znenie § 120 a 121 zákona č. 40/ 1964 Občianskeho zákonníka. Legislatívny proces LP/2025/486. I. Súčasné znenie § 120 a § 121 platného Občianskeho zákonníka: § 120 (1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. (2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. § 121 (1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. (2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. (3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 1. § 120 (1) Pripomienka vychádza z poznania praxe, keď v súčasnosti naďalej vznikajú nelegálne stavby, alebo sa vykonávajú stavebné úpravy, špekulantsky realizovanými napr. od r. 2021, (keď už bol známy zámer novelizácie Občianskeho zákonníka), realizovanými však: - bez stavebného povolenia príslušného stavbného úradu, resp. len pri ohlásení stavby bez vyjadrenia stavebného úradu, že nemá námietky voči realizácii stavby - a zároveň realizovanej bez súhlasu majiteľa pozemku, na ktorom stavebník hodlá stavbu realizovať, alebo ju už realizoval a ku ktorému pozemku stavebník nemá vlastnícke ani iné právo v zmysle občiansko právnych vzťahov. Stavebník sa následne pokúša cestou „overenia pasportu“ stavebným úradom legalizovať „stavbu“. Stavebný úrad nevydá rozhodnutie o odstránení „čiernej“ stavby“, k čomu je povinný v zmysle § 88a ods. (2) stavebného zákona, ale na žiadosť stavebníka o pasport stavby vydá rozhodnutie o overení pasportu, (ktorý plní funkciu technického popisu konštrukcie a zhotovenia stavby, nahradenie dokumentácie, ktorá sa nezachovala). V posporte však prekračuje rámec účelu pasportu a v Rozhodnutí rieši aj majetkové náležitosti, keď v časti výroku o umiestnení stavby a druhu stavby uvádza príslušnosť nelegálnej stavby k inému pozemku, resp. objektu a nelegálnu stavbu takto na cudzom pozemku „ legalizuje“ so zámerom o dodatočné povolenie stavby. Takýto postup stavebného úradu je v príkrom rozpore s vlastníckym právom majiteľa pozemku, chráneného Ústavou SR. K tomuto vznášame zásadnú pripomienku: Je nutné v legislatíve SR dodržiavať zásadu už s čias rímskeho práva „superficies solo cedit“: stavba nasleduje pozemok, ktorá je obecne uplatňovaná v EÚ. Táto zásada je v právnej praxi SR obchádzaná. Máme za to, že práve a najmä v takýchto prípadoch dokázanej nelegálnej stavby je potrebné uplatňovať princíp nadradenosti práva EÚ voči výkladu práva v SR. 2. §120 (2) Pripomienka: Stavby (ako domy), vodné toky (ako rieky) a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku, aj keď sa na ňom nachádzajú. Máme za to, že znenie exciplitne hovorí o legálnej stavbe, realizovanej so súhlasom stavebného úradu a so súhlasom majiteľa pozemku, na ktorom má byť stavby realizovaná. Túto zásadu je potrebné uviesť v textácii navrhovanej novely. Nemožno ohýbať právo v prípade nelegálnej, jasne „čiernej stavby“. II. Pripomienky voči zavrhovanému zneniu §31, 32. v novele Občianskeho zákonníka, (zmene § 120, 121 stávajúceho znenia) § 31 Pozemky a stavby (1) Súčasťou pozemku je priestor nad a pod jeho povrchom a rastliny na ňom vyrastené. (2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Pripomienka: Nejasný výklad ods. (1), Súčasťou pozemku je priestor nad a pod jeho povrchom a rastliny na ňom vyrastené. : čo možno chápať pod pojmom priestor nad a pod jeho povrchom, resp. aké veci takto možno označiť? § 32 Príslušenstvo veci (1) Príslušenstvom hlavnej veci sú všetky vedľajšie veci, ktoré patria jej vlastníkovi a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. V pochybnostiach sa príslušenstvo posúdi podľa zvyklostí. (2) Dočasným odlúčením od hlavnej veci neprestáva byť vedľajšia vec jej príslušenstvom. 3. Pripomienka k § 32(1): Formulácia dáva možnosť sporov. Nejasný výklad. Kto bude posudzovať zvyklosti ? Miestna samospráva, stavebný úrad ? Široká právomoc samospráve a možnosť rozporov medzi vlastníkom pozemku a užívateľom veci. 4. Pripomienka k § 32(2) Dočasným odlúčením od hlavnej veci neprestáva byť vedľajšia vec jej príslušenstvom. 5. Pripomienka: Doterajšie znenie predpokladalo podmienku trvalého užívania veci. Navrhované znenie dáva možnosť „ veci“ odniesť. Niekoľko rokov nebudú súčasťou pozemku, ale majiteľ pozemku nebude môcť pozemok užívať, lebo po rokoch majiteľ veci bude chcieť znovu vec na pozemok umiestniť? 6. Pripomienka: Znenie v navrhovanom občianskom zákonníku musí mať jednoznačný výklad: - Akýkoľvek zásah do pozemku, jeho povrchu, ako zriadenie veci spojenej pevne s pozemkom, vytvorenie stavby, dostavby na pozemku v súkromnom vlastníctve občana sa môže vykonať len na základe súhlasu vlastníka pozemku. - Staviteľ stavby musí preukázať, že je ku dňu zhotovenia stavby vlastníkom pozemku na ktorom stavba stojí, alebo má k pozemku iné oprávnenie v zmysle občianskoprávnych vzťahov. Dôkazné bremeno je na stane staviteľa stavby. - Bez preukázania vlastníctva pozemku, alebo iného vzťahu k pozemku v zmysle občianskoprávnych vzťahov, stavebný úrad nevydá povolenie k stavbe. - Stavba už vyhotovená na cudzom pozemku bez súhlasu majiteľa pozemku musí byť stavebným úradom klasifikovaná ako nepovolená stavba a v prípade nedohody s majiteľom pozemku (nájom, iné právo užívania a pod.), musí stavebný úrad vydať rozhodnutie o jej odstránení. - Jednoznačne je potrebné túto zásadu uplatňovať v prípade zriadenia vecí a stavieb bez povolenia stavebného úradu a bez povolenia majiteľa pozemku. Takúto stavbu je potrebné považovať za nelegálnu stavbu „čiernu“ stavbu. Stavebný úrad by v tomto prípade mal jednoznačne nariadiť odstránenie takejto stavby. - Veci, Stavba, zriedené takýmto spôsobom by podľa zásad už rímskeho práva „superficies solo cedit“ mala byť považovaná ako investícia (zveľadenie, vklad) do cudzieho súkromného majetku a za súčasť majetku vo vlastníctve občana. Veci, stavby sú teda súčasťou pozemku a vlastník pozemku musí mať právo nakladať s nimi spolu s pozemku, vrátane predaja, pričom dedenie sa zaručuje. - Prípadné preukázanie verejného záujmu je dôkazným bremenom vlastníka stavby. V prípade preukázaného naliehavého verejného záujmu, majiteľ pozemku má nárok na finančnú kompenzáciu min. vo výške nájomného v mieste a čase obvyklom počas celého trvania stavby na pozemku. - Súčasný laxný prístup k zásade „superficies solo cedit“ v právnej praxi SR je často fatálnym zásahom do majetkových, ústavou SR chránených práv fyzickej osoby, pričom majiteľ pozemku platí dane z nehnuteľnosti, vykonáva údržbu, ku ktorej ju správny orgán vyzýva a zodpovedá za bezpečnosť na pozemku, ale úžitok zo svojho majetku žiadny nepoberá. Zároveň uvádzame, že k prejedávaniu novely so zamestnávateľmi nebola SAMP prizvaná.
Poznámky a komentáre
Načítavajú sa poznámky a komentáre…