§ 823 · <!-- Page 203 -->

Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.

ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: VIII. § 150 Začiatok premlčacej lehoty v osobitných prípadoch 2. Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, dokiaľ jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr, než uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak. Pripomienka: - Javí sa, že prvá veta si odporuje s vetou druhou, kde na jednej strane v prvej vete sa ustanovuje, že premlčacia lehota u osoby, u ktorej je potrebný zákonný zástupca, plynúť nezačne, na druhej strane vo vete druhej toto „pravidlo“ obchádza tým, že plynutie premlčacej doby pripúšťa - javí sa, že v praxi môže takýto vetný konštrukt vyvolávať problém, kde sa do rozporu dostáva inak všeobecná premlčacia lehota až 3 roky a „skrátená“ premlčacia lehota, ktorá nemôže uplynúť skôr ako jeden rok od ustanovenia zákonného zástupcu. Touto formou by sa premlčacia lehota dala zákonným spôsobom skrátiť v neprospech osoby, ktorá potrebuje zákonného zástupcu - vítame posilnenie práva u osoby s potrebou zákonného zástupcu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej lehoty, keďže v mnohých ohľadoch má práve takáto osoba obmedzené možnosti pre uplatňovanie si svojich nárokov - v danej súvislosti si dovoľujeme dať do povedomia napr. prípad, kedy práva osoby s potrebou zákonného zástupcu sú obmedzené pre samotnú zákonnú limitáciu zákonného zástupcu, napr. pri správe jeho majetku v rozsahu „neobvyklom“, kedy musí byť ustanovený osobitný zástupca – opatrovník - pri uplatňovaní nárokov voči osobe s potrebou zákonného zástupcu vidíme oslabenie práva u osoby, kde sa predpokladá nutnosť zastúpenia zákonným zástupcom, teda ide o osobu, ktorá nemôže alebo vzhľadom na situáciu (vek, psychický stav a pod.) nemá dostatočné povedomie, schopnosť sa brániť, pričom do „výhody“ sa tu „pretláča“ oprávnený, u ktorého sa predpokladá „vyššie“, a to aj právne povedomie ako dospelej osoby, resp. právnickej osoby, za ktorou stojí zväčša dospelá fyzická osoba, a to na úkor práve osoby s potrebou zákonného zástupcu Návrh znenia Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, dokiaľ jej nie je ustanovený zákonný zástupca. To neplatí o nároku proti osobe, ktorá musí mať zákonného zástupcu. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak ak by takáto lehota mala uplynúť pred ustanovením zákonného zástupcu, premlčacia lehota neskončí skôr, než uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: IX. § 162 Premlčanie nároku na náhradu škody (1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskôr sa nárok na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na náhradu škody na zdraví, nárok na náhradu škody pri usmrtení alebo o nárok na náhradu nemajetkovej škody blízkych osôb podľa § 827. Pripomienka: - aj keď sa javí, že táto úprava (ods. 1) kopíruje doterajšie znenie, súčasné znenie i napriek početnej judikatúre stále vyvoláva rôznorodé interpretácie, a to najmä vo vzťahu k zodpovednej osobe, ktoré napr. poisťovne mnohokrát zneužívajú (opakované požadovanie právoplatného rozhodnutia o zavinení (zavádzanie spotrebiteľa), čím v súčasnosti majú priestor na „naťahovanie“ času do takej miery, kde môžu následne môžu vzniesť námietku premlčania) - javí sa, že táto úprava (ods. 2) nepomerne vyzdvihuje a zvýhodňuje majetkovú škodu, ktorú je mnohokrát možné nahradiť aj inak, a to nad škodu toho najzraniteľnejšieho – teda zdravia, života, či ujmy za stratu blízkeho, kde takáto ujme nie je zvrátiteľná alebo zhojiteľná žiadnym iným spôsobom - v rámci novely zákona sa javí, že z nepochopiteľných dôvodov sa vytratila osobitná úprave premlčania pri právach na plnenie z poistenia, kde podľa „starej“ stále aktuálnej právnej úpravy začína plynúť premlčacia doba za rok od poistnej udalosti. Takáto úprava bola na prospech poškodeného, navrhovaná zmena opäť dáva do popredia záujmy poisťovní tým, že túto „výhodu“ poškodených ako slabšej strany a „nevýhodu“ silnejšej strany - poisťovne ruší, čím opäť zvyšuje ochranu silnejšej strany. Návrh znenia: 1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu preukázateľne zodpovedá. 3) Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: X. § 163 Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (1) Premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začne plynúť odo dňa, keď sa ukrátený dozvedel alebo musel dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto je povinný ho vydať. (2) Najneskôr sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ak tento zákon neustanovuje inak. Pripomienka: - rovnako ako uvádzame pri § 162 aj v tomto prípade sa javí že táto úprava (ods. 2) nepomerne vyzdvihuje a zvýhodňuje majetkovú škodu, ktorú je mnohokrát možné nahradiť aj inak, a to nad škodu toho najzraniteľnejšieho – teda zdravia, života, či ujmy za stratu blízkeho, kde takáto ujme nie je zvrátiteľná alebo zhojiteľná žiadnym iným spôsobom ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXII. § 645 Smrť alebo zánik dlžníka alebo veriteľa (1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. (2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. (3) Zánikom veriteľa alebo dlžníka, ktorý je právnickou osobou, nezanikne právo ani povinnosť, ak zákon neustanovuje inak. Pripomienka: - v praxi, hlavne zo strany poisťovní, ale aj iných subjektov sa tento inštitút zneužíva, keď s ohľadom na zdravotný stav alebo vek, je pre tieto subjekty výhodnejšie sa súdiť a takýmto konaním umelo naťahovať čas, a to aj o niekoľko rokov, pre povinnosť na náhradu škody titulom bolestného, trvalých následkov alebo nemajetkovej ujmy, hoci napr. poisťovne, v prípade škôd hradených z povinného zmluvného poistenia, majú samé zákonnú povinnosť prípadu v zákonných lehotách (3 mesiace + 15 dní) sa vecou zaoberať a likvidovať. - inšpirovať je možné sa českou úpravou OZ, kde sa tieto nároky, za predpokladu, že sú uplatnené v súdnom konaní, v prípade úmrtia účastníka – oprávneného na náhradu škody titulom bolestného, trvalých následkov alebo nemajetkovej ujmy, postupujú na dedičov Návrh znenie: Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu a pred smrťou veriteľa nebolo uplatnené na súde; ak právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo pred smrťou veriteľa uplatnené na súde, toto právo nezaniká, ale prechádza na právneho nástupcu/dediča, inak toto právo smrťou veriteľa zaniká. Odôvodnenie: Pri porovnaní slovenského, českého a rakúskeho právneho prostredia, a to súčasného i minulého konštatujeme, že zánik práva na náhradu škody na zdraví sa stáva menšinovou právnou úpravou. V Českej republike sa najprv pod vplyvom ABGB a v spojitosti s judikatúrou nároky dedili, ak boli uplatnené na súde (rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky z 13.06.1923, Rv I 183/23, Sbírka rozhodnutí ve věcech občanských, ročník pátý, Vážný, čís. 2722). Neskôr bol tento režim súčasťou zákona č. 141/1950 Zb. Opačný prístup priniesol až zákon č. 40/1964 Zb. a zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (nový) sa pôvodný režim vrátil (§ 2009 ods. 2 a § 1475 ods. 2 českého zákona č. 89/2012 Sb). V Rakúsku bolo dedenie rovnako podmienené uplatnením na súde, avšak kritika doktríny a následný judikatórny obrat odstránil aj túto podmienku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska z 30.09.1996, sp. zn. 6 Ob 2068/96, k pretekom so smrťou potri napr. ŠUSTEK, P.: Závody se smrtí, aneb když pozůstalost tvoří také osobní práva zůstavitele. In NOVOTNÁ, M., ZORIČÁKOVÁ, V. (eds.) Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých a osobitosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v medicínskom práve v podmienkach slovenského a českého práva. Bratislava: TINCT, 2021, 184 s.). Slovenská judikatúra k tejto problematike začína rozhodnutím R 20/1966, nasleduje R 31/1973, R 53/1996 až R 2/2015. Už na prvý pohľad je zrejmé, že celá doterajšia prax sa odvíja od rozhodnutia prijatého krátko po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Stručne povedané, celá doterajšia judikatúra stavia na rozhodnutí prijatom dávno a v inom kontexte doby. Zároveň nebadať žiadne ambície k judikatórnemu odklonu od takto nastaveného kurzu. Návrh nového občianskeho zákonníka v našich pomeroch zachováva opačný trend v podobe režimu najviac nevýhodného pre poškodeného, ktorý neraz preteká so smrťou, zatiaľ čo odďaľovanie poskytnutia náhrady (hoci aj v exekučnom konaní, k tomu napr. NS SR R 2/2015) je legitímnou procesnou taktikou škodcu. Je otázne, z akých dôvodov by mala byť zachovaná kontinuita s takou právnou úpravou. Zatiaľ čo v Rakúsku bolo doktrinálne kritizované vôbec podmieňovanie dedenia nárokov uplatnením na súde, aby poškodený nemusel pretekať so smrťou, slovenský poškodený neraz svojou smrťou zakončí niekoľkoročný spor. Preto je potrebné si zodpovedať otázku, či chceme pokračovať v takto nastavenom trende. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIII. § 646 Dohoda o urovnaní (1) Dohodou o urovnaní môžu strany upraviť práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné tak, že pôvodný záväzok nahradia novým záväzkom. (2) Ak sa urovnanie týka premlčaného nároku, musí byť dohoda o urovnaní uzavretá písomne. Pripomienka: - z praxe, aj keď je to zo znenia aj súčasnej právnej úpravy (§ 585 OZ) zrejmé a jasné, vznikajú interpretačné nezrovnalosti vo vzťahu napr. sporným nárokom ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy (§13), kde síce inou právnou úpravou a judikatúrou sú tieto nároky bežné priznávané, a aj keď je vôľa na skoršie, mimosúdne urovnanie, bez potreby ďalšej traumatizácie pozostalých, mnohé subjekty si vymieňujú práve len rozhodnutie súdom. Navrhované znenie: Dohodou o urovnaní môžu strany upraviť práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné tak, že pôvodný záväzok nahradia novým záväzkom. To platí aj pre práva a povinnosti, o ktorých má rozhodnúť súd. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIV. § 670 Úrok z omeškania (1) Ak dlžník nesplnil peňažný dlh alebo jeho časť, má veriteľ právo na úrok z omeškania z nezaplatenej sumy v dohodnutej sadzbe. Ak sadzba úroku z omeškania nebola stranami záväzku dohodnutá, má veriteľ právo na úrok z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) V spotrebiteľskom vzťahu nesmie sadzba úroku z omeškania so splnením dlhu spotrebiteľa prevyšovať sadzbu, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Dohoda o plnení v splátkach nezahŕňa dohodu, že sa má v splátkach platiť aj úrok z omeškania. (4) Neprimerane vysokú dohodnutú sadzbu úroku z omeškania môže súd znížiť. Ustanovenia o znížení neprimeranej zmluvnej sankcie (§ 675) sa použijú primerane. Pripomienka: V praxi nastávajú situácie, a to napr. pri riešení nemajetkovej ujmy oprávnených osôb ako pozostalých po nebohom v dôsledku poistnej udalosti, kde pozostalí síce majú snahu riešiť vec mimosúdne (s cieľom vyhnúť sa súdnemu sporu, ktorý je spojený mnohokrát s významným opakovaným emočným zaťažením už tak emočne zaťažených pozostalých – vyvolanie „druhotného“ spôsobovania emočného utrpenia), avšak povinný alebo jeho poisťovňa takúto mimosúdnu dohodu odmietajú z rôznych príčin (výška odškodnenia, okruh pozostalých a pod.) a žiadajú súdne rozhodnutie. Týmto spôsobom sa povinný ako vinník, resp. jeho poisťovňa dostávajú do nedôvodnej výhody oproti oprávnenému (jeho ujma je nezvrátiteľná), kde je výhodné konať tak, aby sa konanie tak predsúdne ako aj súdne naťahovalo, čo najdlhšie (zníženie hodnoty peňazí odškodnenia v čase – viď inflácia v ostatných rokoch), v mnohých prípadoch aj z dôvodu „vypočítavosti“, ak oprávnená osoba je vyššieho veku a je dôvodne možné očakávať, že takáto osoba sa nemusí dožiť konca konania, čím by z dôvodu zániku strany zanikla aj povinnosť či už povinnej osoby (vinníka) alebo jeho poisťovne. Súdy však pri týchto typoch odškodnenia nepriznávajú úrok z omeškania v zásade vôbec (do istej miery je potrebné úrok z omeškania vnímať ako formu kompenzácie vo vzťahu k časovému vývoju hodnoty odškodnenia vyjadrenej v peniazoch), hoci nárok ako taký súdy v prevažnej miere priznávajú, pričom odlišuje sa len výška súdom priznaného odškodnenia súdom a vzneseným nárokom v rámci mimosúdneho konania (aj to nie vždy). Nevidíme preto dôvod, pre ktorý by súdy nemohli priznávať aj úroku z omeškania pre prípad nemajetkovej ujmy, obzvlášť, ak ide o nároky, ktoré sú kryté poistením a riadia sa osobitným právnym predpisom (napr. zákon o povinnom zmluvnom poistení) , kde poisťovne majú povinnosť s nárokmi vysporiadať v zákonom stanovených lehotách, po ktorých uplynutí má prísť sankcia pre poisťovne vo forme úroku z omeškania (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 263/2022, III. ÚS 309/2020, III. ÚS 214/2020). V prípadoch nemajetkovej ujmy vidíme teda priestor aj na priznanie úroku z omeškania, a to zo sumy, ktorú súd prizná a od momentu buď uplatnenia na súde, ak takýto nárok nebol predtým uplatňovaný mimosúdne alebo od momentu uplynutia lehoty stanovenej osobitným zákonom. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nevyplýva, že by zákonodarca oproti iným škodám sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Zákonná lehota podľa osobitného právneho predpisu pritom nemôže byť vnímaná ako liberácia škodcu alebo jeho poisťovne od platenia príslušenstva pohľadávky ako sú napr. úroky z omeškania. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIX. § 798 Stret prevádzok Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov, a ak ide o vysporiadanie medzi nimi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Pripomienka: - javí sa, že pri takomto znení to v praxi môže byť problematické a bude dochádzať k nesprávnej interpretácii - nároky poškodených, napr. spolujazdcov, ktorí nemajú žiaden vplyv na nehodový dej, môžu byť tak neoprávnene krátené pre spoluúčasť vodiča na nehodovom deji z jednej poisťovne s poukazom, že zvyšok má plniť druhá ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIII. § 817 Zákonné obmedzenie zodpovednosti a výšky náhrady škody Zákon môže obmedziť zodpovednosť škodcu alebo ustanoviť určitú výšku náhrady škody. Pripomienka: Aj keď je to upravované v inej časti, tu si len dovoľujeme poznamenať, že poškodený by nemal niesť vyššiu mieru zavinenia ako samotný vinník, ktorý následok a škodu vyvolal. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIV. § 818 Náhrada nemajetkovej škody Ak je to odôvodnené okolnosťami prípadu, najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne, je povinný nahradiť aj nemajetkovú škodu. Pripomienka: - uvedené znenie sa javí, že v budúcnosti môže vyvolávať problematickú interpretáciu a bude schopná zmariť viaceré nároky oprávnených, keďže sa do popredia dáva skôr úmyselné konanie škodcu. Navrhované znenie: Ak je to odôvodnené okolnosťami prípadu, je povinný nahradiť aj nemajetkovú škodu, najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXVIII. § 823 Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (1) Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. (2) Ak dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti zárobok len s vynaložením zvýšeného úsilia, ktoré by bez škodnej udalosti nemusel vynaložiť, je škodca povinný odčiniť poškodenému aj toto zvýšené úsilie. Prihliadne sa pritom aj na zvyšovanie zárobkov v danom odbore a na pravdepodobný rast zárobku poškodeného podľa rozumných očakávaní. Pripomienka: V praxi sa stáva, že napriek priznanému peňažnému dôchodku sa kompenzácia zo strany povinnej osoby v čase znižuje, a to z dôvodu valorizácie platov ako takých, resp. invalidného dôchodku (oba sú valorizované v podstate v nadväznosti na zvyšujúce sa hospodárske náklady), pričom peňažný dôchodok je stanovený fixne bez jeho valorizácie. V dôsledku uvedeného dochádza počas niekoľkých rokov k „oslobodeniu“ škodcu od povinnosti uhrádzať peňažný dôchodok, napriek tomu, že stav vyvolal škodca svojím konaním, nakoľko túto kompenzáciu rokmi „skonzumuje“ valorizácia iných dávok. Navrhované znenie: Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody s prihliadnutím na valorizáciu podľa osobitných predpisov (% medziročnej inflácie, % valorizácie dôchodkov a pod.) a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIX. § 824 Náhrada straty na dôchodku Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na dôchodku, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi dôchodkom, na ktorý poškodenému vzniklo právo a dôchodkom, na ktorý by mu bolo vzniklo právo, ak by do základu, z ktorého bol dôchodok vymeraný, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú poškodený poberal v rozhodnej dobe pre vymeranie dôchodku. Pripomienka: V tejto časti by sme navrhujeme ustanoviť nový paragraf: § 824a Náhrada straty perspektívy Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku konania škodcu, pre ktorú poškodený preukázateľne stratil perspektívu, ktorú bolo možné očakávať, a to peňažným dôchodkom alebo jednorazovým odškodnením, avšak najmenej vo výške 1/10 z celkového nároku, ktorý by poškodenému patril až do doby priznania riadneho starobného dôchodku podľa osobitných predpisov. V prípade, ak by nebolo možné určiť dobu priznania starobného dôchodku, vychádza sa z predpokladaného dôchodkového veku v čase, kedy si poškodený uplatnil u škodcu nárok na tento peňažný dôchodok ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXXIV. § 829 Náhrada nemajetkovej škody blízkych osôb (1) Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť blízky vzťah sa predpokladá u manžela, partnera, rodiča a dieťaťa zomrelého. (2) Odsek 1 sa použije aj v prípade mimoriadne závažného poškodenia zdravia. (3) Pri určení náhrady nemajetkovej škody sa prihliadne najmä na intenzitu vzájomného vzťahu medzi zomrelým a poškodeným, na ich vek a zdravotný stav, existenčnú závislosť poškodeného od zomrelého a na postoj škodcu ku škodnej udalosti. Pripomienka: V návrhu znenia úplne absentuje osoba v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, priamo v pokrvnom rodinnom vzťahu - súrodenec (brat, sestra). Tieto vzťahy sú, hlavne u maloletých a mladistvých, často zásadné a je vhodné ich taxatívne zakotviť v znení zákona. Navrhujeme znenie: (1) Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť blízky vzťah sa predpokladá najmä, avšak nie výlučne u manžela, partnera, súrodenca, rodiča a dieťaťa zomrelého. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1551 Poistná udalosť (1) Osoba oprávnená na poistné plnenie je povinná poisťovateľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvie, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, oznámiť akékoľvek viacnásobné poistenie, predložiť doklady vyžiadané poisťovateľom a postupovať spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve. Poistnú udalosť môže oznámiť aj iná osoba, ak má na tom právny záujem. (2) Poistník, poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie poskytnú poisťovateľovi súčinnosť pri prešetrovaní poistnej udalosti splnením dôvodných požiadaviek poisťovateľa, najmä s ohľadom na: a) údaje o príčinách a následkoch poistnej udalosti, b) listinné alebo iné dôkazy o poistnej udalosti, c) umožnenie prístupu k poistenej veci a na miesto, kde došlo k poistnej udalosti. (3) Poisťovateľ je povinný najneskôr do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 1 ukončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti a oznámiť jeho výsledky osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie. V oznámení poisťovateľ uvedie a vysvetlí dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia, ak k takému úkonu pristúpil. Dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia je možné dodatočne meniť iba z príčin, ktoré nie sú na strane poisťovateľa. (4) Lehota podľa odseku 3 sa primerane predĺži, ak poisťovateľ nemôže ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 je poisťovateľ povinný osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie, oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné prešetrovanie ukončiť v lehote podľa odseku 3. (5) Ak poisťovateľ nemôže prešetrovanie ukončiť do jedného mesiaca po tom, čo bola poisťovateľovi poistná udalosť oznámená podľa odseku 1 a prešetrovaním je preukázané, že poisťovateľovi vznikla povinnosť plniť, je poisťovateľ povinný poskytnúť osobe oprávnenej na poistné plnenie na jej žiadosť primeraný preddavok. (6) Poistné plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti poisťovateľom, najneskôr však do pätnástich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 3; ak však ide o prípad podľa odseku 4, poistné plnenie je splatné do 15 dní od uplynutia dňa, kedy poisťovateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti a s ohľadom na okolnosti prípadu mohol prešetrovanie poistnej udalosti ukončiť. (7) Poisťovateľ má právo od poistného plnenia odpočítať splatné poistné a iné splatné pohľadávky z poistenia; to neplatí, ak ide o poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, z povinného zmluvného poistenia alebo z poistenia záruky podľa § 1601 ods. 4. (8) Ak poistník, poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie vyvolá porušením svojich povinností podľa odsekov 1 a 2 zvýšenie nákladov na prešetrovanie poistnej udalosti, poisťovateľ má voči nemu právo na ich náhradu. Pripomienka: - V praxi sa bežne stáva, že tieto lehoty (Ods. (3) a (4)) poisťovne obchádzajú len strohým oznámením, že vec je prešetrovaná, prípadne že vec bola daná znaleckej organizácii, alebo alibisticky, že sa vecou budú zaoberať až po právoplatnosti rozhodnutia o zavinení, hoci sám má alebo by podľa očakávaní mal disponovať dostatočným odborným aparátom na zistenie. Takýto postup je absolútne v neprospech poškodenej osoby a len na prospech vinníka, škodcu, resp. poisťovní. - To, že ide o „obchádzanie“ umocňuje aj ods. 4, ktorý lehotu podľa ods. 3 v podstate predlžuje na nekonečno a bez akejkoľvek kompenzácie poškodeného alebo poisteného - Poistený alebo poškodený ako slabšia strana nemôže znášať následky neaktivity poisťovateľov alebo byť ich rukojemníkom - V praxi sa stáva, že poisťovateľ nie je ochotný sprístupniť „vlastné“ doklady (znalecké posudky, odborné posúdenia, „protiposudky“ – mnohokrát nepostupuje v súlade so zákonom, ale v záujme dosiahnutia primeraného odškodnenia poškodeného na jeho ďalšie fungovanie sa to zvykne akceptovať), ktoré má k dispozícii a ktoré si zabezpečil v rámci svojej činnosti za účelom kontroly podkladov, ktoré predložil poistený alebo poškodený, čím sám sťažuje kontrolu postupu poisťovne zo strany poškodeného a doslova núti poškodeného postaviť sa pred otázku, či to nechá tak a akceptuje stanovisko poisťovne, ktoré nemá ako overiť alebo vyvolať súdne konanie, kde už poisťovňa takýto dokument musí na svoju obranu predložiť. Hoci iniciátorom súdneho konania je v týchto prípadoch poškodený, ak sa tak rozhodne, subjektom, ktorý skutočne vyvoláva súdne konanie a vyvoláva zvýšené nároky na hospodárnosť konania pred súdom a následne aj vyvolané nákladmi na súdne konanie je práve poisťovňa. Mnohým takým súdnym konaniam by však bolo možné predísť, ak by poisťovne s poškodenými zdieľali ich likvidačný spis, obzvlášť vo vzťahu k nárokom poškodených – vo vzťahu k ich zdravotnému stavu a pod.. Navrhované znenie: 1) Osoba oprávnená na poistné plnenie je povinná poisťovateľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvie, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, oznámiť akékoľvek viacnásobné poistenie, predložiť doklady vyžiadané poisťovateľom a postupovať spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve. Poistnú udalosť môže oznámiť aj iná osoba, ak má na tom právny záujem. Poisťovateľ je povinný osobe oprávnenej na poistné plnenia alebo inej osobe, ktorá má právny záujem na výsledku poistnej udalosti, predložiť takejto osobe doklady (elektronicky) všetky doklady a dokumenty, ktoré boli vo vzťahu k takejto osobe vyhotovené zo strany poisťovateľa, najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu nároku alebo nároku poškodeného, a to bez ohľadu na to, či takýto dokument bol vyhotovený na náklady poisťovateľa alebo nie. 3) Poisťovateľ je povinný najneskôr do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 1 ukončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti a oznámiť jeho výsledky osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie. V oznámení poisťovateľ uvedie a vysvetlí dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia, ak k takému úkonu pristúpil. Dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia je možné dodatočne meniť iba z príčin, ktoré nie sú na strane poisťovateľa. Úkony vyvolané samotným poisťovateľom nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné ich vnímať ako dôvody pre neplnenia v lehote podľa vety prvej. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa vety prvej je povinný poškodenému poskytnúť primeraný preddavok a zaplatiť poškodenému alebo poistenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, a to od uplynutie lehoty podľa vety prvej až do doby vysporiadania nárokov poškodeného alebo poisteného. 4) Lehota podľa odseku 3 sa primerane predĺži, ak poisťovateľ nemôže ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 je poisťovateľ povinný osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie, oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné prešetrovanie ukončiť v lehote podľa odseku 3 a povinný poskytnúť osobe oprávnenej na poistné plnenie na jej žiadosť primeraný preddavok, ak prešetrovaním je preukázané, že poisťovateľovi vznikla povinnosť plniť. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1552 Povinnosti poistníka a poisteného (1) Poistník a poistený sú povinní dodržiavať povinnosti, ktoré sú dohodnuté alebo zákonom ustanovené. (2) Ak malo vedomé porušenie povinností podľa odseku 1 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť primerane podľa toho, aký vplyv malo porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. (3) Ak sa poisťovateľ o porušení povinnosti, ktoré zakladá právo znížiť poistné plnenie, dozvie po vyplatení poistného plnenia, má právo požadovať vrátenie časti poistného plnenia, o ktorú by bol oprávnený poistné plnenie znížiť. Nárok na vrátenie časti poistného plnenia sa premlčiava podľa ustanovení o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 163). Pripomienka - k ods. 2 Navrhujeme, aby takéto „primerané zníženie poistného plnenia“ = „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovateľa vo forme verejne dostupného predpisu poisťovne, aby sa aj poistený/ poškodený mal právo brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. - k ods. 3 považujeme za neprijateľné aj čo do právnej istoty, aby poisťovateľ v pozícii subjektu s odbornými znalosťami mal výhodu až 10 rokov voči poškodenému alebo poistenému, a to len preto, že poisťovňa ako odborný garant likvidácie si nevykonal vlastnú robotu, ktorú môže poškodený a poistený ako spotrebiteľ dôvodne od poisťovne očakávať. Ostatne ide to aj na vrub podnikateľského rizika poisťovne, aby mala záujem sama vec riadne vyšetriť a využiť na to všetky dostupné prostriedky. - 10 rokov pre poisťovňu oproti 2-3 rokov pre poškodeného/poisteného je v absolútnom nepomere, a to už len s ohľadom na „silu“ postavenia vo vzájomnom vzťahu. Poisťovniam sa tak nedôvodne a nelogicky dáva sila rovnajúca sa súdnym rozhodnutiam, ktorými sa priznaný nárok premlčiava v rovnakej lehote 10 rokov, hoci všeobecná lehota je daná na 3 roky. Novelizáciou OZ pritom zaniká osobitná úprava platná pre práva na plnenie z poistenia, kde podľa doteraz platnej právnej úpravy bola premlčacia doba so začiatkom za rok po poistnej udalosti. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1560 Výpoveď poisťovateľa zo zákonných dôvodov Poisťovateľ vypovie poistenie bez výpovednej doby, ak mu povinnosť ukončiť zmluvný vzťah s poistníkom ukladá osobitný predpis. Pripomienka: - nie je uvedené na základe akého osobitného predpisu - uvedené ustanovenie je tak nezrozumiteľné a nejasné ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1562 Odstúpenie od zmluvy zo strany poisťovateľa (1) Pri vedomom porušení povinností podľa § 1539 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti. (2) Právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1 zanikne, ak ho poisťovateľ nevykoná do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o takejto skutočnosti dozvedel alebo musel dozvedieť, najneskôr do desiatich rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie. (3) Právo podľa odseku 1 poisťovateľ nemá, ak a) poistnú zmluvu uzavrel aj s vedomím o neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí, b) nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí bola spôsobená nepresnými alebo nezrozumiteľnými otázkami poisťovateľa, alebo c) na strane povinnej osoby podľa § 1539 pominula skutočnosť, pre ktorú by poisťovateľ poistnú zmluvu neuzavrel. (4) Pri vyporiadaní po odstúpení od zmluvy má povinnosť vrátiť poistné plnenie prijaté od poisťovateľa aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy. Pripomienka: - ods. 1 je uvedené vedomé porušenie povinností poisteného podľa § 1539, ale toto musí poisťovateľ vedieť preukázať - ods. 2 – možnosť odstúpiť od zmluvy až 10 rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie je neprimerané a len na prospech poisťovní. Za 10 rokov, ale aj za čas kratší sa môže celkové podmienky poistenia, vrátane dôvodu vzniku na odstúpenie razantne zmeniť ostatne na to pamätá aj ods. 3 písm. c). Navrhované znenie: 1) Pri vedomom porušení povinností podľa § 1539 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti. Poisťovateľ musí vedomé porušenie vedieť preukázať. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1563 Odmietnutie poistného plnenia (1) Poisťovateľ môže poistné plnenie odmietnuť, ak bola príčinou poistnej udalosti skutočnosť, a) o ktorej sa dozvedel až po poistnej udalosti, b) ktorú pri uzavieraní alebo zmene poistnej zmluvy nemohol zistiť v dôsledku vedomého porušenia povinnosti podľa § 1539 a c) ak by pri vedomosti o tejto skutočnosti poistnú zmluvu alebo dohodu o jej zmene neuzavrel alebo by ju uzavrel za podstatne iných podmienok. (2) Dôjdením oznámenia poisťovateľa o odmietnutí plnenia osobe oprávnenej na poistné plnenie poistenie zaniká. Poisťovateľ je povinný o zániku poistenia oboznámiť poistníka v primeranej lehote po zániku poistenia. (3) Ak skutočnosť spĺňajúca podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b), ktorá by mala za následok len uzavretie poistnej zmluvy za podstatne iných podmienok, nie je príčinou poistnej udalosti, ale má za následok iba zväčšenie rozsahu jej následkov, poisťovateľ nemá právo poistné plnenie odmietnuť, má však právo podľa § 15396 ods. 5. Pripomienka: - ods. 1 písm. a) nedáva zmysel, nakoľko o príčine poistnej udalosti sa poisťovňa, ale aj samotný poistený dozvedia až po poistnej udalosti, inak by nemohla poistná udalosť ani vzniknúť, teda ide vlastne o všetky skutočnosti, ktoré môžu alebo zapríčinili poistnú udalosť a poisťovňa by tak nemusela vlastne nikdy plniť žiadnu poistnú udalosť ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1583 Osobitné prípady (1) Ak zomrie poistený aj oprávnená osoba v rovnakú dobu alebo za okolností, ktoré neumožňujú zistiť, kto z nich zomrel ako prvý, platí, že poistený prežil oprávnenú osobu, ak nie sú ani iné osoby, ktorým by vzniklo právo na plnenie podľa § 1580 a nasl.. (2) Osoba, ktorej má smrťou poisteného vzniknúť právo na poistné plnenie, toto právo nenadobudne, ak spôsobila poistenému smrť konaním, za ktoré bola právoplatne odsúdená za spáchanie úmyselného trestného činu; ustanovenie § 1549 ods. 5 sa nepoužije. Pripomienka: - ods. 1 ide vlastne proti logike poisteného, ktorý si sám vybral „postupnosť“ pre prípad vlastnej smrti s očakávaním, že tento sa následne o poistné plnenie „postará ďalej“, resp. s vedomím, že takéto poistné plnenie by v prípade úmrtia oprávnenej osoby po smrti poisteného prešli ďalej v zmysle dedičskej postupnosti, - takýto konštrukt postupnosti dedičskej postupnosti by zjavne nastal aj v prípade, ak by oprávnená osoba zomrela skôr ako samotný poistený - uvedené znenie je skôr namierené na prospech poisťovní Navrhované znenie: (1) Ak zomrie poistený aj oprávnená osoba v rovnakú dobu alebo za okolností, ktoré neumožňujú zistiť, kto z nich zomrel ako prvý, platí, že oprávnená osoba prežila poisteného. Ak oprávnená osoba nemá dedičov, právo na poistné plnenie majú osoby, ktorým by vzniklo právo na plnenie podľa § 1580. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1587 Povinnosti v prípade úrazu (1) Poistený je povinný bezodkladne po úraze vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí. (2) Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 14 dní odkedy sa prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz. Pripomienka: - Ods. 1 - „bezodkladné vyhľadanie lekárskeho ošetrenia“ ako povinnosť poisteného sťažuje a aj výrazne obmedzuje právo na dosiahnutie spravodlivého poistného plnenia (čo je základný zmysel poistenia). Uvedené budú v praxi poisťovatelia zneužívať a na základe uvedeného budú môcť poisťovatelia špekulatívne zamietať poistné plnenia. - Ods. 2 – hlásenie poistnej udalosti v lehote 14 dní ako podmienka pre oprávnenú osobu na poistné plnenie je absurdná a v praxi často (z rozmanitých právnych, technických, medicínskych a iných dôvodov) nevykonateľná. Opäť dáva poisťovateľovi zbytočne neprimeranú výhodu vo vzťahu k finančného spotrebiteľovi (poisťovateľ ma na šetrenie poistnej udalosti mesiace – poistený by mal na nahlásenie udalosti len dni...). Navrhované znenie: (1) Poistený má po úraze, primerane na závažnosť úrazu a okolnosti, vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí. (2) Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 3 mesiacov od momentu, kedy sa preukázateľne prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1588 Zníženie a neposkytnutie poistného plnenia (1) Poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie najviac na jednu polovicu, ak k úrazu došlo v čase, keď bol poistený pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok a tieto okolnosti na strane poisteného podstatne prispeli k vzniku úrazu. Ak však mal taký úraz za následok smrť poisteného, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť iba vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním poisteného, ktorým inému spôsobil ťažkú škodu na zdraví alebo smrť. (2) Poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie, ak k úrazu poisteného došlo v súvislosti s konaním, pre ktoré bol poistený právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Pripomienka Navrhujeme, aby takéto „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovne vo forme akéhosi verejne dostupného „interného“ predpisu poisťovne, aby sa aj poistený mal právo sa brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. - rozsah „najviac na jednu polovicu“ je 0-50%, pričom tu vôbec nie je zrejmé, podľa čoho sa v danom rozsahu bude postupovať. Prítomnosť alkoholu pritom má svoje merateľné hranice (napr. promile). Navrhované znenie: (3) Poisťovateľ má právo primerane a proporcionálne znížiť poistné plnenie najviac na jednu polovicu, ak k úrazu došlo v čase, keď bol poistený pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok a tieto okolnosti na strane poisteného podstatne prispeli k vzniku úrazu. Ak však mal taký úraz za následok smrť poisteného, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť iba vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním poisteného, ktorým inému spôsobil ťažkú škodu na zdraví alebo smrť. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1593 Zachovanie stavu (1) Ak dôjde pri poistnej udalosti k poškodeniu alebo k zničeniu majetku, je poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie povinná zdržať sa jeho opravy alebo odstraňovania jeho zvyškov, pokiaľ s tým poisťovateľ neprejaví súhlas a umožniť poisťovateľovi obhliadnutie stavu spôsobeného poistnou udalosťou. Ak bola dohodnutá lehota, v ktorej sa má poisťovateľ vyjadriť, zaniká táto povinnosť najneskôr uplynutím tejto lehoty; ak nebola lehota dohodnutá, táto povinnosť zaniká, ak sa poisťovateľ nevyjadrí v lehote 15 dní od oznámenia poistnej udalosti. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak je potrebné z bezpečnostných, hygienických, ekologických alebo iných závažných dôvodov s opravou majetku alebo s odstránením jeho zvyškov začať skôr; na túto skutočnosť je povinný poistený poisťovateľa bezodkladne po vzniku poistnej udalosti upozorniť. Oznamovacia povinnosť poisteného sa považuje za splnenú aj vtedy, ak oznámenie vykoná poistník alebo osoba oprávnená na poistné plnenie. (3) Poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa § 1552 v prípade nesplnenia povinnosti poisteného podľa odseku 2, ak vzhľadom na okolnosti prípadu by ani splnenie povinnosti podľa odseku 2 neumožnilo poisťovateľovi obhliadnuť stav spôsobený poistnou udalosťou. Navrhujeme doplniť: 4) Poisťovateľ je povinný uhradiť náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť do doby poskytnutia vyjadrenia podľa ods. 1 alebo ktoré vznikli v dôsledku postupu podľa ods. 1 ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1594 Nájdenie majetku (1) Ak poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zistí po oznámení poistnej udalosti, že sa našiel stratený alebo odcudzený majetok, ktorého sa poistná udalosť týka, je povinná oznámiť to bez zbytočného odkladu poisťovateľovi. (2) Ak poisťovateľ poskytol poistné plnenie za nájdený majetok, neprechádza na neho vlastnícke právo k nájdenému poistenému majetku, ale poistený je povinný podľa svojho výberu a) uhradiť poisťovateľovi sumu poskytnutého poistného plnenia po odpočítaní nákladov účelne vynaložených na odstránenie poškodení vzniknutých v čase, keď boli poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zbavení možnosti s majetkom nakladať a po odpočítaní iných nákladov účelne vynaložených v súvislosti s vrátením majetku poistenému alebo osobe oprávnenej na poistné plnenie alebo b) uhradiť poisťovateľovi sumu zodpovedajúcu hodnote nájdeného majetku v čase jeho vydania poistenému. (3) Povinnosť podľa odseku 2 poistený nemá, ak a) nájdený majetok nebol vydaný poistenému alebo jeho vydanie je možné dosiahnuť iba s neprimeranými nákladmi, b) majetok bol poškodený v rozsahu, že jeho uvedenie do stavu pred poistnou udalosťou nie je možné alebo je možné iba s neprimeranými nákladmi. Navrhujeme: - navrhujeme doplniť do ods. 3 písm. c), aby povinnosť uhradenia bola limitovaná primeraným časovým úsekom, napr. 3 roky/5 rokov od poskytnutia poistného plnenia Navrhované znenie: c) od poskytnutia poistného plnenia uplynulo viac ako 3/5 rokov ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1599 Poistné plnenie (1) Ak o práve poškodeného proti poistenému na náhradu škody rozhoduje súd, považuje sa prešetrovanie zo strany poisťovateľa za skončené najneskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; to neplatí, ak poisťovateľ nemal o konaní vedomosť. Počas konania podľa predchádzajúcej vety premlčacia lehota podľa § 153 spočíva. (2) Poisťovateľ uhrádza poistné plnenie vždy v peniazoch; poškodený nemá právo voľby podľa § 811. (3) Poistné plnenie platí poisťovateľ poškodenému; poškodený má právo na plnenie proti poisťovateľovi, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. (4) Ak poistený nahradí škodu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, má proti poisťovateľovi právo na náhradu až do výšky plnenia, ktoré by bol povinný poskytnúť poisťovateľ. (5) Poisťovateľ sa môže s poškodeným dohodnúť, že mu poskytne namiesto peňažného dôchodku jednorazovú náhradu (odbytné), uspokojujú sa jednorazovou náhradou všetky vzniknuté ako aj budúce práva v súlade s § 828. K dohode je potrebný aj súhlas poisteného okrem prípadu, ak ho poistený nemôže udeliť alebo ak má poškodený právo na plnenie proti poisťovateľovi. Pripomienka: - ustanovenie ods. 1 je neakceptovateľné vo vzťahu k slabšej strane „sporu“ – poškodenému, v drvivej väčšine bez akéhokoľvek podielu na škodovej / poistnej udalosti, v podstate subjektu, ktorý sa len zhodou okolností a náhod ocitol na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase - poškodený ako znateľne slabšia a zraniteľnejšia strana (strata možnosti zarábať pre zdravotné následky v dôsledku poistnej udalosti, strata možnosti zabezpečiť rodinu/domácnosť z dôvodu, že iný zdravý člen nahrádza činnosť poškodeného, prípadne sú poškodení súčasne všetky strany zabezpečujúce chod domácnosti, strata majetku a pod.), ktorá v dôsledku poistnej udalosti sa ocitá mnohokrát na pokraji finančného kolapsu, oproti poisťovni, ktorá má odborný aparát a je v zásade finančne zabezpečená aj v prípade po poistnej udalosti a zároveň má zákonné inštitúty na „zvrátenie“ prípadného neoprávneného poistného plnenia, hoci toto vyplýva z povahy podnikateľského rizika poisťovní a ich činnosti pri likvidácii správne odhadnúť a likvidovať škodu - uvedeným ustanovením môže vzniknúť legalizovaný precedens pre poisťovne, ktorá nebude mať záujem likvidovať poistné udalosti na základe vlastnej odbornej a vyšetrovacej činnosti, a to ani čiastočne, ale bude mať záujem naťahovať likvidáciu poistnej udalosti, a to aj v celom jej rozsahu až po právoplatnosti rozhodnutia napr. aj v trestnom konaní (obvyklé obštrukcie a odvolávania sa vinníkov), ktoré môžu trvať aj niekoľko rokov, čo pri potrebe zabezpečiť potreby rodiny, ale aj potreby samého seba ako poškodeného, napr. potreby zúčastňovať sa zdravotných úkonov, ktoré si pre zákonnú nelikvidáciu poisťovňou nebude môcť dovoliť, čí sa celková rekonvalescencia, či iná škoda môže v konečnom dôsledku zvýšiť, môže zaťažiť aj zdravotný a sociálny systém pre neliečenie. - uvedeným ustanovením môže byť poisťovňa motivovaná napr. aj pre zdravotný stav poškodeného alebo jeho vek s cieľom oddialiť likvidáciu poistného plnenia až do momentu zániku subjektu oprávneného na poistné plnenie. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1600 Obmedzenie poistného plnenia (1) Ak nie je dohodnutá poistná suma, limit poistného plnenia alebo iné obmedzenia poistného plnenia, poisťovateľ uhrádza poškodenému náhradu škody v plnej výške. (2) Ak je poškodených viac a poistná suma alebo limit poistného plnenia nepostačuje na ich odškodnenie v plnej výške, poskytne poisťovateľ poistné plnenie poškodeným spôsobom, ktorý určí poistený. (3) Ak poistený neurčí spôsob rozdelenia poisteného plnenia, alebo ak ide o povinné zmluvné poistenie, poisťovateľ poskytne poistné plnenie poškodeným pomerne podľa výšky ich práv, na ktoré sa poistenie vzťahuje. (4) Pri rozdeľovaní poistného plnenia medzi viacero poškodených podľa odseku 3 prihliada poisťovateľ na poškodených, ktorých práva mu boli oznámené alebo boli u neho uplatnené; poisťovateľ neprihliada na práva poškodených, o ktorých nevedel ani nemusel vedieť v čase poskytnutia poistného plnenia prvému poškodenému. Pripomienka: - ods. 4 sa javí ako neprimeraný pre poisteného a zvýhodňujúci práve poisťovateľa oproti poistenému. Poistený predsa nemôže zodpovedať za akúkoľvek tretiu osobu, len preto, že s ním tvorí spoločnú domácnosť, či už dobrovoľne alebo vynútene („nútená“ spoločná domácnosť rozvedených manželov v spoločnej nehnuteľnosti), obzvlášť, ak takáto osoba je plne právne zodpovedná a spôsobilá. Nie je možné, aby akákoľvek osoba zodpovedala za niekoho, nad ktorým nemá žiadnu kontrolu a ktorá bez jeho vedomia vyvolala poistnú udalosť v akomkoľvek stave, a to len preto, že zdieľa spoločnú domácnosť ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1601 Právo na regres (1) Poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa § 1544, § 1552 a 1568; sumu, o ktorú poisťovateľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený. (2) Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok, má poisťovateľ proti nemu právo na náhradu toho, čo za neho plnil, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia. Pripomienka: V praxi sa práve takéto široké ustanovenie stáva neuchopiteľné pre poisteného, kde výška plnenia, a to až do celej jej plnej sumy, je daná „na pospas“ poisťovní, ktoré ako odborne prevyšujúce obvyklého poisteného ako spotrebiteľa, zneužívajú takúto právnu úpravu vediac limity poistených vo vzťahu k ich obrane. Samozrejme neschvaľujeme spôsobovanie škôd pod vplyvom rôznych látok, ale neexistujú na to žiadne „štandardy“, kde by poistený mal aspoň predstavu o predvídateľnosti správania sa poisťovní. Navrhujeme, aby takéto „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovne vo forme akéhosi verejne dostupného „interného“ predpisu poisťovne, aby sa aj poistený mal právo sa brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. Návrh znenia: (2) Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok, má poisťovateľ proti nemu právo na náhradu toho, čo za neho plnil, a to primerane a proporcionálne, až do výšky vyplateného poistného plnenia.

Navrhujem úpravu ustanovenia nasledujúcim spôsobom: "Ak dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti zárobok len s vynaložením zvýšeného úsilia, ktoré by bez škodnej udalosti nemusel vynaložiť, je škodca povinný nahradiť poškodenému aj toto zvýšené úsilie. Prihliadne sa pritom aj na zvyšovanie zárobkov v danom odbore a na pravdepodobný rast zárobku poškodeného podľa rozumných očakávaní." Odôvodnenie: Nie je zrejmý dôvod zakotvenia nového termínu odčinenie, podľa nášho názoru postačuje pre účely zjednodušenia terminológie pojem nahradenia využívaný aj vo vzťahu k "nahradeniu majetkovej škody."