Nový Občiansky zákonník
Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval. Primeranou lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý predávajúci potrebuje na posúdenie vady a na opravu alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť; dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša predávajúci.
Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 818 ods. 3. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.
Predávajúci môže počas opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia zmluvy o výpožičke.
Prepojenia na staršie predpisy · 12
Obchodník odstráni vadu digitálneho plnenia v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo spotrebiteľ vytkol vadu, bezplatne a bez spôsobenia závažných ťažkostí spotrebiteľovi s ohľadom na povahu digitálneho plnenia a účel, na ktorý spotrebiteľ digitálne plnenie požadoval. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý obchodník nemôže ovplyvniť; dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša obchodník.
Obchodník môže odstránenie vady odmietnuť, ak odstránenie nie je možné alebo ak by mu spôsobilo neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by malo digitálne plnenie bez vady a na závažnosť vady.
Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Kupujúci si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.
Predávajúci pred odstránením vady informuje kupujúceho o práve vybrať si medzi opravou veci alebo výmenou veci podľa odseku 1 a o predĺžení doby zodpovednosti za vady veci podľa § 619 ods. 4.
Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane okolností podľa odseku 1 druhej vety.
Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť; dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša predávajúci.
Predávajúci môže pri odstránení vady výmenou veci poskytnúť na žiadosť kupujúceho renovovanú vec.
Predávajúci môže počas opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia § 659 až 662.
Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 622 ods. 5. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.
Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na vlastné náklady rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec, ak sa strany nedohodnú inak. Ak kupujúci neprevezme vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty, predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred upovedomí a poskytne mu primeranú dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov, ktoré účelne vynaložil na jej úschovu a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel z výťažku v primeranej lehote uvedenej predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji veci. Predávajúci môže vec na vlastné náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo ak predpokladaný výťažok z predaja nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré predávajúci účelne vynaložil na úschovu veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.
Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu opravenej veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie vadnej veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred jej výmenou.
Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 619.
Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ vadu odstráni v primeranej lehote. Primeranou lehotou sa rozumie najkratší čas, ktorý scudziteľ potrebuje na posúdenie vady a na opravu alebo výmenu veci s prihliadnutím na povahu veci a povahu a závažnosť vady.
Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa § 499 riadne užívať ako vec bez vady, má nadobúdateľ právo od zmluvy odstúpiť. To isté právo má nadobúdateľ pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať.
Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa § 499, má nadobúdateľ právo na primeranú zľavu z ceny.
Nadobúdateľ má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak ho scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené nadobúdateľom, alebo že vec nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád,
požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
odstúpiť od zmluvy.
Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
Pri dodaní náhradného tovaru je predávajúci oprávnený požadovať, aby mu na jeho náklady kupujúci vrátil vymieňaný tovar v stave, v akom sa mu dodal. Ustanovenie § 441 platí obdobne.
Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Skončenie nájmu
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 820 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 820 Čiastočne akceptovaná Hromadná k staršiemu zneniu
Verejnosť (Verejnosť) · 30. 11. 2025 · 3 podporovateľov
Pripomienka upozorňuje na vážne riziká právnej neistoty a nepredvídateľnosti, nezrozumiteľnosť navrhovanej právnej normy pre široký okruh jej adresátov a nesystematickosť navrhovanej právnej úpravy. Poukazuje tiež na konkrétne rozpory s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd – v texte len „Dohovor“, s možným dôsledkom úspešnosti sťažovateľov pred ESĽP Upozorňuje na nekonzistentnosť vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej praxi a stratu judikatórnej linie. I. OCHRANA OSOBNOSTI ( § 209 – § 212) § 209 – Základné ustanovenia Porovnanie s doterajšou úpravou Nadväzuje na § 11 OZ („Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti.“), ale upravuje demonštratívny výpočet chránených statkov: pridáva "právo žiť v priaznivom životnom prostredí”, vypúšťa „podobu“ a „rodinný život“, ktoré sú dnes chránené implicitne cez „súkromie“. Riziká a neurčitosť „Právo žiť v priaznivom životnom prostredí“: pojem je neurčitý, potenciálne spôsobí rozšírenie zodpovednosti na environmentálne zásahy, ktoré v súčasnosti patria do verejnoprávnych režimov (zákon o ŽP). Takýto zásah by znamenal nové súkromnoprávne environmentálne žaloby, ktoré dnes OZ ani procesné predpisy nedefinujú. Vypustenie „rodinného života“ je protiústavné, keďže čl. 19 ods. 2 Ústavy SR aj judikatúra ESĽP rodinný život, aj v rozšírenom zmysle, chápu ako súčasť súkromia. Rozpor s právom EÚ/ESĽP ESĽP považuje rodinný a osobný život za jednotný pojem (čl. 8 Dohovoru). Nekompatibilita s judikatúrou (napr. Niemietz v. Germany). Systematika & zrozumiteľnosť Výpočet nie je hierarchizovaný, pôsobí inkoherentne. „Priaznivé životné prostredie“ je oddelené od ostatných čisto osobnostných práv → systematicky nepatrí do tejto časti § 210 – Privolenie fyzickej osoby Nedostatky 1. Absencia špeciálnej úpravy pre deepfake, AI manipulácie, syntetické záznamy. Dnešný technologický pokrok prináša aj výzvu – otázku: môže vzniknúť zásah do osobnostných práv aj bez zachytenia skutočnej osoby? 2. Výnimky pre „spravodajstvo“ sú prebraté z roku 1964 – bez väzby na dnešné online médiá. Pojem "primeraným spôsobom" je vysoko neurčitý. 3. Nie je harmonizované s GDPR a zákonom o mediálnych službách. Aplikačné riziká Rozpor medzi GDPR (zákonný alebo verejný záujem) a týmto ustanovením, potenciálne konflikty (pri zodpovednosti médií). Ustanovenie je čiastočne v kolízii s čl. 19 ods. 3 Ústavy SR (pri nepomenovaní štandardov oprávnenosti a primeranosti) § 211 – Nároky z práva na ochranu osobnosti Chýba vymedzenie nárokov – teda najmä: primerané zadosťučinenie, ospravedlnenie, odstránenie následkov zákaz ďalšieho šírenia prejavov. Toto spôsobí nepredvídateľnosť, keďže súdy dnes priznávajú konkrétne vymenované nároky samostatne alebo v ich kombinácii. § 212 – Postmortálna ochrana osobnosti Nedostatky Okruh oprávnených je užší než dnes. V platnom OZ a na ňom založenej judikatúre patria do okruhu oprávnených aj „iné blízke osoby“. Pri štatistickom zistení, že približne 50 % spolužitia dvoch osôb nie sú partneri manželmi, a pri nedostatočnom vymedzení zväzkov osôb rovnakého či odlišného pohlavia vo všeobecných ustanoveniach OZ je takéto zúženie okruhu oprávnených osôb nepostačujúce a je zásahom, ktorý nie je obhájiteľný. Zároveň, návrh zmieňuje iba manžela, deti ALEBO rodičov, čo je rovnako neprípustnou redukciou. Rozpor s judikatúrou (vrátane judikat.ESĽP), ktorá v nadväznosti na právo na rodinný život za blízke osoby považuje širší, „faktický“ okruh zomrelého. V rozpore s čl. 19 Ústavy SR ods. 1, ods. 2 II. NÁHRADA ŠKODY ( § 811 – § 829) § 811 – Spôsob náhrady škody Nejasnosť: „ak je to primerané okolnostiam“ – neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. § 812 – Odčinenie nemajetkovej škody Ods. 2: "V obdobných prípadoch sa priznávajú porovnateľné sumy" Ide o návrh nového zákona, a nie o zjednocujúce rozhodnutie Veľkého senátu NS SR. Legislatívne pravidlá neumožňujú takúto vágnu „odkazovú" väzbu, pri neexistencii metodiky, indikatívnych pravidiel a podobne. Ktoré rozhodnutie ktorého súdu bude brané za základ? Najvyššie? Najnižšie? Najstaršie? Najnovšie? Zakladá vysokú mieru neistoty všetkých zúčastnených subjektov (poškodených, škodcov, poisťovní...) § 815 – Prekážky pri určení výšky škody „Podľa okolností prípadu“ je právne nedefinovaný, abstraktný pojem bez definovaného obsahu a kritérií posudzovania „okolností“. Neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. § 816 – Zníženie náhrady škody súdom Ustanovenie používa neurčité pojmy „hrubo nespravodlivá“, „zjavne neprimeraná“ a „spravidla“. Neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. Ustanovenie v príkrom rozpore s právom poškodeného na náhradu škody. § 817 – Zákonné obmedzenia zodpovednosti Ustanovenie určujúce, že „zákon môže obmedziť zodpovednosť škodcu alebo ustanoviť určitú výšku náhrady škody“ obsahuje extrémne široké a legislatívne neurčité vymedzenie. Zákon je politické rozhodnutie, ktoré môže odrážať záujmy konkrétnych skupín. Ak nie je definovaná prípustnosť obmedzenia a jeho aspoň indikatívny rozsah, a neustanovuje, čo s neuhradenou časťou škody, stanovuje tým zákondarcom neprípustne široké mantinely, s potenciálom neobhájiteľného zásahu do práv poškodených a rozporu s čl. 14 Dohovoru. § 818 – Náhrada nemajetkovej škody Spája zodpovednosť len s úmyslom škodcu. Vylučuje nároky pri nedbanlivosti, čo je: v rozpore s tradíciou civilného práva, proti článku 8 ods. 1 Dohovoru v rozpore s judikatúrou SDEU pri spotrebiteľských škodách v rozpore so Smernicami týkajúcimi sa škôd z povinného zmluvného poistenia (PZP). Dôsledkom je výrazné oslabenie ochrany poškodeného, a zároveň neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy („najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne“). § 819 – Náhrada škody pri zásahu do osobnosti Nadväzuje na kritizovanú úpravu zodpovednosti za škodu. § 820 – § 829 – Poškodenie zdravia / usmrtenie Závažné problémy: „dôležitý dôvod“ pri odbytnom nie je definovaný, posudzovanie „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ je medicínsky aj právne neurčité, a sčasti aj nemorálne (je možné „lacnejšie“ ubližovať starým a chorým osobám?) nie je vyriešené: valorizácia, indexácia, súbeh s dávkami poskytovanými z rovnakého dôvodu III. PREMLČANIE (§ 142, § 147, § 153, § 162) Závažný problém – „musel sa dozvedieť“ Táto formulácia patrí medzi najkritizovanejšie v slovenskom aj českom práve. Je nepredvídateľná, závislá od subjektívnej interpretácie súdov, zakladá neistotu adresáta právnej normy. Konflikt, duplicita medzi ustanoveniami § 153 a § 162 ohľadom spočívania lehoty IV. SYSTÉMOVÉ A LEGISLATÍVNE PROBLÉMY 1. Terminologická nejednotnosť zásah × zásah do osobnosti × ujma × škoda × nemajetková škoda 2. Náhrada nemajetkovej škody je niekde viazaná na úmysel, inde nie - vnútorná nekonzistentnosť. 3. Postmortálna ochrana: užší okruh ako v OZ 4. Absencia definícií pojmov primerane, okolnosti prípadu, dôležitý dôvod, obzvlášť blízky vzťah. a ďalšie V. SÚLAD S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s legislatívnymi pravidlami - zákonom č. 400/2015 Z.z.: 1. Používanie neurčitých pojmov - § 3 ods. 2: Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam. § 3 ods. 5: Použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu. § 3 ods. 6: Ak sa pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, vymedzí sa jeho presný význam definíciou. § 4 ods. 1: Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané. 2. Neúplná systematika – oddelenie osobnosti od ochrany po smrti bez nadväznosti, § 4 ods. 1 3. Nezjednotená terminológia – porušenie zásady konzistentnosti § 4 ods. 2: Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali sa vzájomne protirečivými. 4. Nedostatočné prepojenie na osobitné predpisy – napr. GDPR, tlačový zákon, zákon o zdravotnej starostlivosti. 5. Nevyhodnotenie vplyvu: Podľa § 7 ods. 3 Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahuje predpokladané vplyvy návrhu právneho predpisu a ich analýzu, a to najmä a) vplyvy na rozpočet verejnej správy, b) vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, c) vplyvy na podnikateľské prostredie, d) sociálne vplyvy, e) vplyvy na životné prostredie, f) vplyvy na informatizáciu spoločnosti, g) vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Ako namietali už viaceré pripomienkujúce subjekty, doložka k návrhu zákona je hypotetická, formálna a bez reflexie reálnych vplyvov zmeny zákona. VI. NEGATÍVNE DOPADY NA APLIKAČNÚ PRAX extrémne zvýšenie diskrečnej právomoci súdov, neistota adresátov právnej normy, viac sporov kvôli nejasným formuláciám, všeobecným pojmov bez konkrétneho obsahu, konflikt s verejnoprávnymi predpismi, oslabenie ochrany obetí neúmyselných škôd (vrátane napr. dopravných nehôd, pacientov, ale aj obetí verbálnych zásahov) možné porušenia Dohovoru o ľudských právach a rozpor s Ústavou SR, absencia ustanovení vyplývajúcich z technologického pokroku, strata kontinuity judikatúry zavedenie súkromných enviro-sporov neukotvených dosiaľ ani v Občianskom zákonníku, ani v procesnom predpise – s kolíziou s normami verejného práva, neodôvodnené zúženie tak rozsahu náhrady škody, ako aj okruhu oprávnených osôb, nerešpektovanie spoločenskej reality súžitia osôb a ich rôznych foriem VII. ZROZUMITEĽNOSŤ PRE OBČANA Veľmi nízka: text je terminologicky komplikovaný, nezrozumiteľný širokému okruhu adresátov právnej normy – pritom ide o základný zákon pre občanov – od ich narodenia až do smrti, dokonca aj smrť presahujúci (dedičské pravidlá, postmortálna ochrana) dezorientácia občana v predpise, keďže právna úprava je rozdrobená vo viacerých častiach návrhu zákona, nie je systematická prechodné ustanovenia neobsahujú jasné pravidlá K základním principům právního státu patří zásada předvídatelnosti zákona, jeho srozumitelnosti a zásada jeho vnitřní bezrozpornosti. Jestliže totiž jedním zákonem (ve formálním smyslu) je zasahováno do materie upravované několika zákony jinými a tyto zákony spolu nejsou obsahově a systematicky provázány, vzniká nezřídka značně nepřehledný právní stav, který princip předvídatelnosti, srozumitelnosti a vnitřní bezrozpornosti zákona již nerespektuje.“. Ústavní soud k tomu dnes dodává, že zákon ve formálním smyslu nelze v materiálním právním státu chápat jako pouhý nosič nejrůznějších změn prováděných napříč právním řádem. Materiálně nazíraný právní stát naopak vyžaduje, aby zákon byl jak z hlediska formy, tak co do obsahu předvídatelným konzistentním pramenem práva. Nelze totiž připustit, aby se vytrácela sdělnost zákonů jako pramenů práva se všemi negativními důsledky shora uvedenými. V obdobném duchu vyznívá i judikatura Evropského soudu pro lidská práva, který klade srovnatelné požadavky na kvality příslušného zákona (přístupný, předvídatelný, přesný), byť to uvedený soud vyslovil v souvislosti s projednáváním stížností v konkrétních právních věcech (srov. např. Berger, V.: Judikatura Evropského soudu pro lidská práva, IFEC 2003, s. 455 – 6, bod 4: Kruslin c. Francie, Huvig c. Francie; s. 502 – 503 bod 4, Autronic AG c. Švýcarsko). Plenární nález Ústavního soudu České republiky, Pl.ÚS 77/06 ze dne 15. 2. 2007 1) Všeobecný záver Návrh nie je v súlade s: legislatívnymi pravidlami, Ústavou SR (ochrana rodinného života), Smernicami EÚ, Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, judikatúrou slovenských ani európskych súdov, ani s doterajšou koncepciou občianskeho práva. Návrh v aktuálnej podobe by výrazne znížil právnu istotu a predvídateľnosť práva, oslabil postavenie jednotlivca a zvýšil priestor pre rozdielne výklady. 1. Pojmy bez definovaného obsahu – napr. (výpočet nie je úplný) „priaznivé životné prostredie“, „primeraný spôsob“, „okolnosti prípadu“, „dôležitý dôvod“, „musel dozvedieť sa“, „obzvlášť blízky vzťah“, „mimoriadne závažné poškodenie zdravia“ a i. otvárajú široké pole subjektívneho výkladu pre súdy a správne orgány a znižujú právnu istotu. 2. Podmienenie nároku na nemajetkovú škodu najmä úmyslom (§ 818) - ak sa náhrada nemajetkovej škody fakticky viaže hlavne na úmysel, oslabuje sa právna ochrana obetí škôd spôsobených nedbanlivosťou (typicky napr. dopravné nehody, lekárske pochybenia). To koliduje s tradičnou civilnoprávnou koncepciou. 3. Úzka postmortálna ochrana (§ 212) - oprávnení len manžel, deti ALEBO rodičia. Moderná prax pri ochrane mena a povesti ukazuje potrebu širšieho okruhu (súrodenci, registrovaní či faktickí partneri, osoby blízke, spolužijúce...). 4. Nejasné pravidlo pre premlčanie pri škodách súvisiacich s ochranou osobnosti a zdravím - „musel dozvedieť sa“ (§ 162) je právne nebezpečné a viesť bude k neústavným rozhodnutiam; duplicity v §142/§147/§153/§162 nie sú dostatočne harmonizované. 5. Možné riziká - procesné dôsledky: neurčité pojmy (napr. „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ pri výpočte náhrad pozostalým) vyžadujú rozsiahle znalecké dokazovanie a napriek nemu budú dosahované heterogénne výsledky. 6. Kolidujúce normy vo vzťahu k osobitným právnym odvetviam - GDPR (spracovanie obrazových a zvukových záznamov), tlačové právo, zákony o zdravotníctve (úrazy a lekárska zodpovednosť), verejné právo (ochrana ŽP) - návrh nereferencuje alebo nespracúva súlad. 7. Diskrepancia medzi normami nápravy za poškodenie zdravia/usmrtenie a režimom škody pri zásahu do osobnosti - rozdielna terminológia a kritériá (náhrada za bolesť, peňažné dôchodky, odbytné) bez jasného princípu súbehu plnení a ich kvantifikácie. 8. Možnosť legislatívneho oslabovania zodpovednosti (delegácia na iné zákony) - ustanovenie, že „zákon môže obmedziť zodpovednosť“ (§ 817) je príliš široké a môže viesť k neúmerným legislatívnym výnimkám pre špecifické skupiny (napr. banky, dopravcovia, štátne subjekty, zdravotníctvo...). 2) Podrobné kritické pripomienky k vybraným ustanoveniam § 209 (Základné ustanovenia) - kritika „Právo žiť v priaznivom životnom prostredí“: z hľadiska právnej techniky ide o vstup do oblasti environmentálneho práva. Verejné právo rieši ochranu životného prostredia cez normy (EIA, zákon o ovzduší a i.). Zavádzanie tohto práva do občianskoprávneho inštitútu bez definície rozsahu a sankcií môže spôsobiť paralelnú súdnu agendu (súkromnoprávne žaloby za „znečistenie životného prostredia“). Potrebné: definovať subjektívny rozmer, materiálne kritériá a súvislosť s vierohodným poškodením osoby (nutné viazať na zdravotné alebo špecifické osobné ujmy). Návrh: ponechať v oblasti verejného práva, bez zahrnutia do osobnostných práv. Systematicky sa toto právo historicky vymyká z úpravy ochrany osobnosti. Vypustenie „rodinného života“ alebo „podoby“: ústavne rizikové (článok 8 o súkromí a rodinnom živote Dohovoru). Návrh by mal explicitne zahrnúť „rodinný a súkromný život“ ako jedno z chránených práv. § 210 (Privolenie fyzickej osoby) - kritika Deepfake / syntetické média: text hovorí o „podobizniach, obrazových a zvukových záznamoch“, ale neupravuje situácie, kde je vytvorený falošný obraz bez skutočnej podoby osoby (AI generované). Treba doplniť výslovnú úpravu falošných/manipulovaných záznamov, ich postihovateľnosť a dôkazné mechanizmy. Výnimka pre spravodajstvo „primeraným spôsobom“ - treba definovať rozsah: čo znamená „primerané“ v online prostredí, re-publikácie, agregátory, virálne šírenie. Riziko rôznej interpetácie „primeranosti“. § 211 (Nároky) - kritika Absencia nepeňažných nárokov (ospravedlnenie, stiahnutie, verejné vyhlásenie a pod. ) - dnes súdne praxe často uzatvára rozsah oprávnení. Návrh sa všebecne zmieňuje len o „domáhaní sa, aby sa upustilo a odstránili následky“ - bez jasného rozlíšenia prostriedkov. § 212 (Postmortálna ochrana) - kritika Obmedzený okruh oprávnených - riešenie je úzko vybrané (manžel, deti, rodičia). Moderné rodinné vzťahy (registrované partnerstvá, dlhodobé súžitie, súrodenci, opatrovníci atď) strácajú doteraz zákonom zakotvené oprávnenia, práva. § 812 (Odčinenie nemajetkovej škody) - kritika Porovnateľné sumy: každá ujma je jedinečná a súd je, v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR povinný posudzovať individuálne okolnosti veci. Nie je zrejmé, ktorý prípad bude referenčným k ostatným rozhodovaným veciam. Ak už legislatíva chce vylepšiť predvídateľnosť, má zvoliť metodiku (odporúčacie pravidlá): kategórie ujmy + finančné vyjadrenie rozpätia + odlíšenie v závislosti od postavenia poškodeného/pozostalého, pričom ponechať súdu možnosť úvahy o zvýšení alebo znížení. § 818 (Podmienenie náhrady nemajetkovej škody) - kritika Väzba na úmysel „najmä ak škodca spôsobil úmyselne“ - vedie k tomu, že pri škodách z nedbanlivosti sa obeť nemusí domôcť náhrady nemajetkovej škody. To je fundamentálna zmena koncepcie civilnej zodpovednosti, s možným dôsledkom oslabenia kompenzačnej funkcie práva vo viacerých oblastiach, okrem iného aj spotrebiteľského práva. § 820 – § 827 (Náhrada pri poškodení zdravia a pri usmrtení) - kritika Vymedzovanie výpočtu dôchodkov a náhrad pozostalým: sú použité pojmy „rozumné očakávanie“, „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ - bez metodologického návodu (aktuárske tabuľky, odborné posudky). Okrem predpokladaného zlyhania v aplikačnej praxi je takýto postup aj nemorálny. Odbytné „z dôležitého dôvodu“ (§ 828) - neurčité a otvorené zneužitiu (rozsudky veľmi rôznorodé). Treba definovať, aspoň rámcovo, objektívne indikátory „dôležitého dôvodu“ (zdravotný stav, mimoriadne náklady na liečbu, nutnosť zmeny bývania a pod.). § 829 – Náhrada nemajetkovej škody blízkych osôb Definovať „obzvlášť blízky vzťah“. Táto formulácia je bez obsahu, podliehajúca vysokej miere sudcovskej úvahy. Je potrebné definovať exaktne, alebo aspoň indikatívne kritériá. Definovať „mimoriadne závažné poškodenie zdravia“. Tento pojem neobsahuje ani odkaz na ustanovenia trestného práva (§ 123 zákona 300/2005 Z.z.), ani na žiadne objektivizovateľné kritérium. Vzhľadom na význam „mimoriadneho poškodenia zdravia“ a jeho následky by mal byť termín v maximálnej možnej miere objektivizovateľný. Ustanovenie ods. 3 – prihliadnutie „na vek a zdravotný stav“ môže neprijateľne indikovať, že usmrtenie osoby vo vyššom veku, alebo s (chronickým) ochorením znižuje nárok pozostalého. Takýto výklad však považujeme nielen za nedôvodný, ale aj nemorálny. Preto treba precizovať ustanovenie tak, aby takáto interpretácia nepripadala do úvahy. Premlčanie - kritika „Dozvedel alebo musel dozvedieť“ - táto formulácia je jednou z najkontroverznejších (subjektívny/objektívny mix). Zásada právnej istoty vyžaduje jasne definované pravidlá, vrátane úpravy spočívania. Návrh na úpravu sa nachádza v záverečnej časti. § 645: Smrť dlžníka alebo veriteľa Podľa ods. 2 Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu. Zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takáto zákonná úprava v praxi vedie k tomu, že dlžníci tendujú k predlžovaniu súdneho sporu, využijúc všetky legálne a legitímne prostriedky (návrh na prerušenie konania, simulácia ochoty dohody s poškodeným, procesné návrhy a opravné prostriedky proti rozhodnutiam o nich, využitie opravných prostriedkov vrátane dovolania). Aj keď takéto konanie dlžníka má plnú oporu v práve, nevyjadreným úmyslom a motiváciou môže byť práve očakávanie smrti veriteľa, a z hľadiska poškodeného ide nielen o súdny spor, ale aj o „preteky so smrťou“. Preto navrhujeme doplniť za navrhované znenie ustanovenia vylúčenie zániku nároku poškodeného, ak počas jeho života bolo uplatnené na súde. 3) Súlad s právom EÚ a judikatúrou (ESĽP, SDEÚ, ÚS SR, NS SR) ESĽP (čl. 8) - ochrana súkromného a rodinného života vyžaduje, aby vnútroštátne právo poskytovalo efektívne opravné prostriedky a nebolo iba deklaratórne. Zahrnutie „priaznivého životného prostredia“ do ochrany osobnostných práv pri súčasnom vynechaní ochrany proti zásahom do rodinného a súkromného života (explicitne) môže viesť k úspešnosti sťažovateľov v konaniach pred ESĽP, pre chybnú vnútroštátnu úpravu rozpornú s Dohovorom. SDEÚ (právo spotrebiteľa/digitálne služby) - v súvislosti s obrazovými/zvukovými záznammi a digitálnymi plneniami návrh neodkazuje na zásady zodpovednosti poskytovateľov digitálnych služieb a GDPR (transparentnosť, právo zabudnúť): riziko nesúladu resp. rozporu ÚS SR a NS SR - mnohé pojmy a právne následky sú dnes formované judikatúrou; zmeny (úzke definície nárokov, väzba na úmysel) budú v konflikte s už ustálenou praxou a vznikne potreba formovať úplne nové judikatórne línie, pričom tento stav dopadne najťaživejšie na „počiatočné“ spory, ktoré nebudú mať oporu v doterajšej judikatúre. 4) Aplikačné dopady v praxi (konkrétne scenáre) 1. Dopravná nehoda s vážnym poškodením zdravia Doteraz obeť mohla žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy pri nedbanlivosti. Nový text viaže kompenzáciu „najmä pri úmysle“ - žaloba môže byť zamietnutá pre absenciu úmyslu = systémové zníženie ochrany obetí pri bežných dopravných nehodách. 2. Falošné „deepfake“ video šírené online § 210 bez výslovnej regulácie deepfake : právna neistota, či ide o „podobizeň“ a či platí povinnosť súhlasu; mediálne subjekty môžu považovať účely za „spravodajské“ a vďaka „primeranému spôsobu“ uniknú zodpovednosti. Potrebné jasné pravidlá a sankčné mechanizmy. 3. Úmrtie živiteľa a nárok pozostalých Výpočet náhrad podľa „ako dlho by pravdepodobne žil“, okrem už vyššie uvedených výhrad, znižuje právnu istotu pozostalých. Zároveň znižuje reparáciu zásahu do rodiny v prípade, ak živiteľ rodiny bol vyššieho veku, čo je neprijateľnou diskrimináciou založenou na veku ako konkrétnom diskriminačnom dôvode 5) Systematické problémy a duplicity Kopírovanie/prekrytie: viaceré ustanovenia sa dotýkajú premlčania, ale bez jasného vzťahu medzi týmito ustanoveniami navzájom. Potrebná konsolidácia do jednotného modulu o premlčaní s odkazmi na osobitné typy nárokov (nemajetkové vs. majetkové vs. verejnoprávne). Terminologická nejednotnosť medzi „zásahom do osobnosti“ a „škodou“ - oba termíny sa používajú rôzne v rôznych paragrafoch (napr. § 819 vs. § 820–§829). Navrhuje sa systematické prečíslovanie a definície na začiatku dielu. 6) Konkrétne návrhy na zmeny 1. Definovať kľúčové pojmy na začiatku dielu, po ich naplnení jasným pojmovým obsahom 2. Zaradiť alternatívnu nepeňažnej kompenzácie pri zásahu do osobnosti 3. Rozšíriť okruh oprávnených pri postmortálnej ochrane alebo dať súdu možnosť uznať inú blízku osobu na základe jasných kritérií (trvanie vzťahu, závislosť, spoločné bývanie). 4. Upraviť § 818 - odstrániť alebo spresniť formuláciu „najmä ak bol úmysel“ a explicitne priznať náhradu aj za nedbanlivosť, najmä pri závažných škodách (poškodenie zdravia, smrť, iný závažný zásah). 5. Pravidlá premlčania - zjednotiť § 142–§ 162 do jedného prehľadného článku a definovať „objektívny štandard“ začiatku plynutia (nie „musel dozvedieť sa“). 6. Metodika výpočtu náhrad pri usmrtení/strate na dôchodku: znova absentuje metodika, základ pre výpočet nemajetkovej škody (napr. 50-násobok priemernej mzdy v NH) 7. Explicitné prepojenie a kolízne pravidlá s GDPR, tlačovým zákonom a zákonom o zdravotnej starostlivosti - ustanoviť lex specialis/lex generalis pravidlá pre prípad konfliktu 8. Obmedziť možnosť predpokladanú v § 817 - spresniť, ktorým zákonom možno obmedzovať zodpovednosť a v akom rozsahu (vyhnúť sa čo i len hypoteticky plošnému povoleniu na obmedzenia zodpovednosti). 9. Upraviť premlčanie, spočívanie, zánik nároku v dôsledku smrti poškodeného Návrh zákona obsahuje zásadné materiálne i formálne nedostatky, ktoré by pri prijatí v súčasnom znení viedli k: zvýšenej právnej neistote, oslabenému postaveniu poškodených pri nedbanlivostiach, neakceptovateľne širokej možnosti sudcovského výkladu, možnému nesúlad s medzinárodnými záväzkami (Dohovor, Smernice), judikatúrou ESĽP, SDEÚ a vnútroštátnou judikatúrou. Návrh: ZÁSADNÉ PRIPOMIENKY 1. § 209 – doplniť výslovnú ochranu rodinného života Návrh: Doplniť medzi chránené hodnoty: „rodinný život a podoba fyzickej osoby“. Odôvodnenie: Súčasný návrh vypúšťa rodinný život, v rozpore s čl. 19 Ústavy SR a čl. 8 ESĽP. Významne by sa oslabila ochrana voči médiám, sociálnym sieťam, zásahom do rodinného súkromia. Ochrana podoby je osobitne dôležitá pre digitálne prostredie. 2. § 210 – doplniť reguláciu deepfake a manipulovaných záznamov Návrh: Do § 210 doplniť nový odsek: „(…) Za podobizeň a obrazový alebo zvukový záznam sa považuje aj digitálne vytvorený alebo upravený obraz alebo zvuk, ak vytvára dojem zachytenia konkrétnej fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Absentuje moderná ochrana pred deepfake obsahom. Neexistencia úpravy vytvára právne vákuum a nemožnosť priznania oprávneného nároku. 3. § 211 – zapracovať nepeňažné nároky Návrh: § 211 doplniť o: „Poškodený má právo najmä na ospravedlnenie, odstránenie nepravdivých alebo skresľujúcich informácií a na prijatie účinných opatrení zamedzujúcich ďalšie šírenie.“ Odôvodnenie: Zodpovedá dnešnej judikatúre ÚS SR, NS SR a ESĽP. 4. § 212 – rozšíriť okruh oprávnených osôb po smrti Návrh: Rozšíriť okruh aj o: „súrodencov, partnera, druha/družku a iné blízke osoby, ak bol vzťah obdobný rodinnému“. Odôvodnenie: Moderné rodinné formy; ÚS SR vykladá pojem „osoba blízka“ široko. Zúženie by v praxi vylúčilo osoby, ktoré mali voči zomrelému štatút blízkej, ba aj najbližšej, osoby. 5. § 818 – priznať nemajetkovú ujmu aj pri nedbanlivosti Návrh: Zmeniť na: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ Odôvodnenie: Súčasný text fakticky diskriminuje obete nedbanlivostných trestných činov a neúmyselne spôsobenej škody. Rozpor s medzinárodnou judikatúrou aj vnútroštátnou judikatúrou. 6. § 817 – spresniť, ako a kedy môže zákon obmedziť zodpovednosť Návrh: Doplniť kritériá: „Zodpovednosť možno obmedziť len z dôvodov verejného záujmu a pri zachovaní primeranej ochrany poškodeného.“ Odôvodnenie: Súčasný text otvára možnosť pre politicky motivované výnimky. 7. § 828 – definovať „dôležitý dôvod“ Návrh: „Dôležitým dôvodom je najmä vážny zdravotný stav poškodeného, potreba úhrady naliehavých výdavkov alebo iné okolnosti preukazujúce, že peňažný dôchodok by neplnil svoj účel.“ Odôvodnenie: Nejasnosť môže viesť k nerovnakému výkladu v rozhodovacej praxi. 8. § 162 – rozšírenie znenia (v záverečnej časti pripomienky) FORMÁLNE / KOORDINAČNÉ PRIPOMIENKY chýba jasná väzba na zákon o zdravotnej starostlivosti (lekárska zodpovednosť), chýba koordinácia s tlačovým zákonom (mediálne zásahy), absentuje prechodné ustanovenie (ako sa preklápajú vzniknuté ujmy, škody a pod. do novej úpravy), nie sú definované pojmy ako „primeraný spôsob“, „zjavne neprimeraná“, „okolnosti prípadu“. NÁVRH NA ÚPRAVU KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ 1. K § 209 – doplniť „rodinný život“ a „podobu“ medzi chránené hodnoty Návrh na úpravu: Do odseku (2) doplniť: „… ako aj rodinný život a podoba fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Súčasný návrh opúšťa tradičný a ústavne garantovaný rozsah osobnostných práv. Rodinný život je neoddeliteľnou súčasťou súkromia (čl. 19 Ústavy SR, čl. 8 ESĽP). Podoba osoby je základné osobnostné právo, obzvlášť dôležité v digitálnej ére. Je to krok späť oproti súčasnému OZ aj judikatúre ÚS SR a ESĽP. 2. K § 210 – doplniť úpravu digitálnych, syntetických a deepfake záznamov Návrh na úpravu: Doplniť nový odsek: „Za podobizeň, obrazový alebo zvukový záznam sa považuje aj digitálne vytvorený, upravený alebo synteticky vygenerovaný obsah, ktorý vytvára dojem zachytenia fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Deepfake a syntetické médiá sú najväčším moderným rizikom zásahov do osobnostných práv. Absencia explicitnej úpravy vytvára právne vákuum, ktoré bude viesť k sankčnej nejasnosti a zneužívaniu. 3. K § 211 – vrátiť do zákona nepeňažné nároky (ospravedlnenie, stiahnutie, zdržanie sa zásahu) Návrh na úpravu: Doplniť odsek: „Poškodený má právo najmä požadovať, aby sa škodca zdržal ďalšieho zásahu, aby odstránil jeho následky, najmä formou ospravedlnenia, stiahnutia alebo opravy nepravdivých alebo skreslených tvrdení, a prijal primerané opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia.“ Odôvodnenie: Dnešné právo osobnosti stojí na nepeňažných nárokoch. Ich absencia je proti rozhodovacej praxi NS SR aj ESĽP (napr. preferencia nepeňažných náprav). Oslabuje to ochranu verejných osôb aj súkromných osôb. 4. K § 212 – rozšíriť okruh oprávnených osôb po smrti Návrh na úpravu: Rozšíriť okruh na: „manžel, partner, druh/družka, deti, rodičia, súrodenci a iné blízke osoby, ak bol vzťah obdobný rodinnému.“ Odôvodnenie: Moderné rodinné vzťahy nemožno zúžiť len na tradičné jadro. Judikatúra ÚS SR definuje osoby blízke rozsiahlejšie (napr. III. ÚS 78/05). Súčasný návrh by mnohým osobám, ktoré preukázateľne žili s poškodeným, uprel právo domáhať sa ochrany. 5. K § 818 – priznať nemajetkovú ujmu aj pri nedbanlivosti Návrh na úpravu: Preformulovať odsek takto: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ Odôvodnenie: Súčasná formulácia „najmä pri úmysle“ otvára cestu výkladu, že pri nedbanlivosti náhrada nebude možná, priznaná. To je v zásadnom rozpore so systémom civilného práva v SR, EÚ aj judikatúrou ESĽP. Tým by boli poškodené obete dopravných nehôd, zdravotníckych pochybení a i., kde spravidla absentuje úmyselné konanie/úmyselné zavinenie. 6. K § 817 – obmedziť možnosť legislatívne znižovať zodpovednosť Návrh na úpravu: Doplniť: „Obmedzenie zodpovednosti zákonom je prípustné len vo verejnom záujme a so zachovaním primeranej ochrany poškodeného.“ Odôvodnenie: Súčasná formulácia umožňuje ľubovoľným zákonom znižovať zodpovednosť vybraných subjektov, čo je veľmi nebezpečné a proti zásade právnej istoty. 7. K § 828 – definovať „dôležitý dôvod“ pre odbytné Návrh na úpravu: Doplniť demonštratívny výpočet: „Dôležitým dôvodom je najmä vážny zdravotný stav poškodeného, potreba úhrady naliehavých výdavkov, dlhodobá odkázanosť na liečbu alebo iné okolnosti hodné osobitného zreteľa.“ Odôvodnenie: Bez kritérií bude rozhodovanie nejednotné a ťažko predvídateľné. 8. K § 162 – preformulovať nejasné „musel dozvedieť sa“ a doplniť úpravu spočívania Formulácia patrí k najproblematickejším v tejto časti návrhu. 9. K § 210 – definovať „primeraným spôsobom“ Navrhujeme doplniť vysvetlenie, že primeranosť sa posudzuje najmä podľa: účelu spravodajstva, druhu média (TV, internet, blog), rozsahu zásahu, dostupnosti anonymizácie. 11. K § 820 – § 827 – metodiky pre výpočet náhrady Návrh na úpravu: Odporúčame, aby ministerstvo spracovalo vyhlášku/odborné tabuľky – štandardy pre výpočet náhrad, napr. v násobkoch priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla škoda. Odôvodnenie: Metodika stanoví objektívne kritériá. Od takto vzniknutého „limitu“ sa môže súd odchýliť obomi smermi v rámci individuálneho posúdenia prípadu. V rámci metodiky je možné definovať náhradu aj v závislosti od postavenia pozostalého voči zomrelému (dieťa v prípade smrti rodiča, rodiča v prípade smrti dieťaťa, smrť manželského partnera, inej blízkej osoby a pod.) 12. K § 153 – zosúladiť s § 162 Navrhujeme uviesť jasný vzťah medzi spočívaním v správnych konaniach a subjektívnou lehotou z § 162. IV. Návrh alternatívneho znenia § 209 – nové znenie (skrátený návrh): 1) „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, cti, mena, podoby, osobného a rodinného života, súkromia a prejavov osobnej povahy.“ 2) Dobré meno, občianska česť a existencia dobrých rodinných vzťahov sa predpokladajú. (text schválený NR SR, uznesenie č. 2393 z 20.6.2023, ČPT 1584) § 211 – doplnené znenie: „Poškodený má právo požadovať najmä: a) upustenie od neoprávnených zásahov, b) odstránenie následkov zásahu, najmä formou ospravedlnenia, opravy alebo stiahnutia (odstránenia) nepravdivých tvrdení, c) účinné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia, d) primerané zadosťučinenie v peniazoch, ak iné spôsoby nápravy nie sú postačujúce, najmä s prihliadnutím na druh a závažnosť zásahu.“ § 818 – nové základné pravidlo: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ § 162 „Premlčanie nároku na náhradu škody Zmeniť: (1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá, ak zákon neustanovuje inak. (2) Ak o tej istej skutkovej udalosti z úradnej moci alebo na návrh poškodeného či inej osoby prebieha konanie, ktorého výsledkom je určenie osoby zodpovednej za vzniknutú škodu, plynutie premlčacej lehoty spočíva odo dňa začatia konania z úradnej moci alebo odo dňa doručenia návrhu poškodeného či inej osoby príslušnému orgánu, až do dňa, keď poškodený obdrží písomné oznámenie o jeho výsledku. (3) Za konanie podľa odseku 2 sa považuje najmä konanie pred orgánom činným v trestnom konaní, konanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národnou bankou Slovenska, Slovenskou obchodnou inšpekciou alebo iným orgánom, ktorého rozhodnutie určuje, či došlo k pochybeniu a kto sa ho dopustil. (4) Plynutie premlčacej lehoty spočíva do dňa, kedy bolo poškodenému doručené písomné oznámenie o výsledku konania podľa odseku 2 a 3. (5) Oznámenie podľa odseku 4 je orgán povinný poškodenému doručiť bez zbytočného odkladu; na písomnú žiadosť poškodeného je orgán povinný potvrdiť začatie konania najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. (6) Najneskôr sa nárok na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na náhradu škody na zdraví, nárok na náhradu škody pri usmrtení alebo o nárok na náhradu nemajetkovej škody blízkych osôb podľa § 827.“ Navrhujeme tiež nahradiť formuláciu „dozvedel alebo musel dozvedieť“ exaktnou formuláciou, umožňujúcou určiť začiatok plynutia lehôt a dôb bez akýchkoľvek pochybností, v celom návrhu zákona. § 645 Smrť alebo zánik dlžníka alebo veriteľa Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu. Zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Doplniť: To neplatí, ak právo na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka bolo počas života veriteľa uplatnené na súde. § 822, 823 Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti: Doplniť, že pre účely tohto ustanovenia sa za zárobok považuje aj zisk podnikateľa a strata na príjmoch podnikateľa. Odôvodnenie: Navrhované znenie počíta len s náhradou straty na zárobku. Príjem ani zisk podnikateľa nie je zárobkom, keďže za zárobok sa ustálene považuje mzda zamestnanca. 825 Náklady pohrebu Doplniť: za „náklady spojené s pohrebom“ formuláciu „a zriadením hrobového miesta“ Odôvodnenie: Náklady na zriadenie hrobového miesta boli predmetom úpravy Nariadenia vlády 87/1995 Zb. Na podnet verejnosti boli tieto náhrady po takmer 30 rokoch zrovnoprávnené s náhradami podľa osobitného predpisu (461/2003 Z.z.), predmetné Nariadenie sa však účinnosťou OZ ruší bez náhrady. 826 Náklady na výživu pozostalých: Navrhujeme doplniť okruh osôb o osoby, ktorým zomrelý v čase svojej smrti výživu fakticky poskytoval. Odôvodnenie: Nie je dôvod, aby bola z nárokov vylúčená osoba, ktorej v čase svojej smrti zomrelý fakticky poskytoval výživu, alebo aby svoje nároky táto osoba (ktorou môže byť aj maloleté dieťa alebo senior) musela zložito dokazovať cez neurčitý a v zákone nedefinovaný princíp „rozumného očakávania“. Navrhujeme tiež zvážiť vypracovanie metodiky alebo určenia objektívneho kritéria výšky nemajetkovej ujmy, ako základu, od ktorého sa bude odvíjať úvaha súdu o výške priznávanej nemajetkovej škody pri smrti poškodeného. Navrhujeme určiť toto kritérium naviazaním na priemernú mzdu, ako násobok hrubej mesačnej nominálnej mzdy zamestannca v národnom hospodárstve vykázanú za kalendárny rok predchádzajúci smrti poškodeného. Odôvodnenie: Jasne určené východisko pre určenie výšky nemajetkovej škody je tak v záujme pozostalých, ako aj v záujme škodcov. Pri určení spôsobu výpočtu nemajetkovej škody sa zvýši právna istota aj tretích osôb (typicky poisťovní, ak je škoda uhrádzaná z poistenia škodcu), a je dôvodný predpoklad, že sa obmedzí, v absolútnych hodnotách, počet riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov – keďže dôvodom ich využitia nebýva spochybnenie zodpovednosti škodcu, ale výrazne často výška priznaného nároku.
- § 820 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.
- § 820 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
UPJŠ, Právf (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta) · 28. 11. 2025
Navrhujeme úpravu ustanovenia nasledujúcim spôsobom: "Pri poškodení zdravia je škodca povinný nahradiť poškodenému nemajetkovú ujmu, vrátane vytrpenej bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu." Odôvodnenie: "1) nie je zrejmý dôvod zakotvenia nového termínu odčinenie, podľa nášho názoru postačuje pre účely zjednodušenia terminológie pojem nahradenia využívaný aj vo vzťahu k ""nahradeniu majetkovej škody"" 2) navrhujeme návrat ku konceptu náhrady nemajetkovej ujmy"
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.