§ 808

Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.

Zásadne žiadam § 808 upraviť takým spôsobom, aby sa nevzťahoval na zamestnanca. Odôvodnenie: Zodpovednosť zamestnanca za škodu upravuje Zákonník práce. Podľa Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za škodu zamestnávateľovi a nie tretím osobám, ako je uvedené v predkladateľom navrhovanom § 808. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru (pracovnoprávneho vzťahu) a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Ak zamestnanec spôsobí pri plnení pracovných úloh škodu tretej osobe a nejde o tzv. exces, za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, ktorý má regresné právo voči svojmu zamestnancovi. To vyplýva aj z povahy pracovnoprávneho vzťahu, že závislá práca sa vykonáva na zodpovednosť zamestnávateľa. Predkladateľom navrhované znenie § 808 je teda v priamom rozpore so základnými princípmi pracovného práva. Pre posudzovanie škody a pri jej uplatňovaní Zákonník práce upravuje v § 191 osobitné pravidlá, napríklad aj zapojenie zástupcov zamestnancov. Predkladateľom navrhované znenie § 808 sa snaží tento mechanizmus „obísť“ a dáva do kolízie ustanovenia dvoch zákonov, pričom ale podľa predkladateľom navrhovaného znenia § 1490 platí, že otázku pracovnoprávnych vzťahov upravuje osobitný predpis. Zodpovednosť za škodu podľa Zákonníka práce je založená na zavinení, t. j. zamestnávateľ zavinenie musí zamestnancovi preukázať. Môže nastať situácia, že napríklad zamestnanec síce tretej osobe spôsobil škodu, ale ju nezavinil a zodpovednosť nesie zamestnávateľ, napríklad zamestnanec z dôvodu zlého technického stavu vozidla spôsobil dopravnú nehodu. Ďalej je častou praxou zamestnávateľov, že zamestnávatelia sa pre prípady zodpovednosti za škodu tretím osobám svojimi zamestnancami poisťujú, a teda škodu má kryť ich poistenie, nie zamestnanec, ktorý sa nepoisťuje za vlastnú zodpovednosť za škodu voči zamestnávateľovi alebo tretím osobám. Z dôvodu prediskutovania prípadných dopadov návrhu nového Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy bol Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky operatívne zorganizovaný odborný workshop za účasti praxe a akademickej obce. Predmetom diskusie bol aj predkladateľom navrhovaný § 808 a odôvodnenie zásadnej pripomienky nadväzuje aj na názory prezentované na uvedenom workshope. Zároveň Zákonník práce nepripúšťa započítanie pri náhrade škody tak, ako to uvádza predkladateľ návrhu zákona. V pracovnoprávnych vzťahoch je vylúčené započítanie pohľadávok. Uvedené bude platiť aj po prípadnej novele Zákonníka práce, ktorá bude nadväzovať na nový Občiansky zákonník. V tejto súvislosti poukazujem na znenie Zákonníka práce Českej republiky po rekodifikácii Občianskeho zákonníka. Napríklad § 346b ods. 2: „Zaměstnavatel nesmí přenášet riziko z výkonu závislé práce na zaměstnance.“ Obdobne tak nemôže robiť ani zákonodarca. Podľa § 144a ods. 4 „Započtení proti pohledávce na mzdu, plat, odměnu z dohody a náhradu mzdy nebo platu smí být provedeno jen za podmínek stanovených v úpravě výkonu rozhodnutí srážkami ze mzdy v občanském soudním řádu.“. Predkladateľom navrhovanou právnou úpravou ide o zásah do pôsobnosti Zákonníka práce, aj napriek tomu, že navrhovateľ v odôvodnení k § 1490 uvádza, že účelom tohto ustanovenia je zdôrazniť súkromnoprávnu povahu právneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou, avšak bez úmyslu nahradiť existujúci právny rámec (Zákonník práce). Z uvedeného vyplýva, že predkladateľom navrhovaný spôsob riešenia je v kolízii so základnými východiskami (princípmi) pracovného práva, a teda v danom prípade nemôže byť použitý.

V § 458 odporúčame, aby bolo uvedené, tak ako je v aktuálnej úprave v § 491 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) „Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.“ V štvrtej časti odporúčame zmeniť názov druhého oddielu na „Mnohostranné záväzky“. V § 470 odporúčame na konci pripojiť za slovami ,,§ 469“ slová „ods. 1“. V § 471 odporúčame za slová „ z dlžníkov“ vložiť slová „nie vlastným zavinením“. V § 472 odporúčame za slová „§ 469“ vložiť slová „ods. 1“. V § 480 odporúčame predĺžiť lehotu na jeden rok. V štvrtej časti odporúčame zmeniť názov tretieho oddielu a § 486 a § 488 spôsobom, že slovo „nedielne“ nahradí slovom „nedeliteľné“. V § 483 odporúčame vypustiť nadbytočné slovo „tie“. V § 486 odporúčame slovo „pokiaľ“ nahradiť slovom „ak“. Rovnako v § 603 ods. 8, § 788 ods. 1, § 802 ods. 2, § 881 ods. 1, § 882 ods. 2, § 907 ods. 1, § 924 ods. 1, § 1057 ods. 3, § 1095 ods. 3. V § 492 odporúčame, aby bola zachovaná písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávky a rovnako v § 498, aby oznámenie o postúpenie malo povinnú písomnú formu. V § 494 ods. 2 odporúčame za slovo „existujúcich“ doplniť slovo „pohľadávok“. V § 501 odporúčame zmeniť poradie odsekov 2 a 3 a následne zmeniť potom aj odkaz v pôvodnom odseku 2, ktorý sa zmení na odsek 3. V § 501 ods. 3 písm. a) odporúčame na konci vypustiť slovo „alebo“. V § 514 ods. 3 odporúčame za slová „medzi nimi nie“ vložiť slovo „je“. V § 522 ods. 3 odporúčame slovo „platia“ doplniť slovo „právne“ obdobne ako je to v upravené v § 512 ods. 2. V § 524 ods. 2 odporúčame za slová „budúci záväzok“ vložiť slová „ktorý je zreteľný, jasný, špecifikovaný a určitý“. Odporúčame doplniť definíciu pojmu „obvyklá cena“ (používaná napríklad. § 527, § 680, § 691 a podobne). V § 576 druhá veta odporúčame upraviť odkaz na § 1869 ods. 7. Podľa nášho názoru je predmetný odkaz nesprávny. V § 584 sa ustanovuje plnenie prostredníctvom inej osoby a v § 585 sa ustanovuje plnenie prostredníctvom tretej osoby, avšak zo znenia predmetných ustanovení, ako ani z dôvodovej správy nie je zrejmý rozdiel medzi týmito osobami. Navrhujeme uvedené upresniť aspoň v rámci dôvodovej správy. V § 604 ods. 8 písm. c) prvom bode slová „druhá veta a 671“ odporúčame nahradiť slovami „druhej vety a § 671“. V § 612 odporúčame nahradiť slová „poštovej poukážky“ slovami „poštového poukazu“. V § 646 ods. 2 odporúčame uviesť, že „dohoda musí byť písomná aj vtedy, keď bol záväzok, ktorého urovnanie sa týka uzavretý písomne.“. V § 658 ods. 6 odporúčame za slová „však nezakladá“ vložiť slová „nárok na vydanie bezdôvodného“. v § 670 ods. 1 odporúčame za slová „alebo jeho časť“ vložiť slovo „včas“. V § 698 a celom texte odporúčame vypustiť slovo „ustanovenie“ pred citáciou paragrafu. V § 691 nie je definovaný „dar nízkej hodnoty“, vzhľadom na to odporúčame zadefinovať v zákone alebo dôvodovej správe s presným finančným vyčíslením. V § 700 ods. 1 je uvedený odkaz na § 699 ods. 3, avšak § 699 má len 2 odseky, navrhujeme opraviť odkaz. V § 718 ods. 4 odporúčame slovo „odseku“ nahradiť slovom „odsekov“. Rovnako v § 753 ods. 3. V § 724 ods. 2 odporúčame za slová „odseku 1 druhej vety“ vložiť slová „na súde“. V celom texte odporúčame slová „za účelom“ naradiť slovami „na účely“. V § 775 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „podľa odseku“, pretože § 767 sa nečlení na odseky. V § 768 ods. 2 odporúčame za slová „v odseku“ vložiť číslo „1“. V § 787 ods. 2 odporúčame slovo „zásad“ nahradiť slovom „zásah“. V § 787 ods. 4 a § 788 ods. 2 je použitý pojem „ospravedlniteľného vzrušenia mysle“, ktorý odporúčame vysvetliť aspoň v dôvodovej správe. V § 793 ods. 1 odporúčame nahradiť slová „použitým pomocníkom“ iným vhodným výrazom. V § 793 ods. 2, § 805 ods. 2, § 806 ods. 3, § 809 ods. 3 odporúčame slová „sa vyviní“ nahradiť slovami „sa zbaví zodpovednosti za škodu“. V § 795 ods. 1 odporúčame slová „ Kto vykonáva prevádzku dopravy“ nahradiť vhodnejším slovným spojením, napríklad slovami „Kto prevádzkuje dopravu“, resp. „Prevádzkovateľ dopravy“. V § 795 ods. 3 odporúčame slová „než podľa“ nahradiť slovami „ako sú uvedené v“. V § 804 odporúčame slová „hromadnej dopravy“ ako zastaralý pojem nahradiť slovami „verejnej osobnej doprave“, prípadne iným vhodným slovným spojením. V § 808 ods. 1 odporúčame slová „Kto pri svojej činnosti použije splnomocnenca, zamestnanca alebo iného pomocníka“ nahradiť iným vhodným výrazom. V § 836 ods. 1 odporúčame slová „Dobromyseľný obohatený“ nahradiť slovným spojením „Dobromyseľne obohatený“ a upraviť aj v ďalšom texte rovnako. K § 840 ods. 1 - upozorňujeme, že pojmy ako „ukrátený“ a „obohatený“ je potrebné upraviť v rámci ustanovení, kde sa tieto pojmy používajú po prvý raz, a to v § 833. V § 840 ods. 2 odporúčame za slovo „predpokladať,“ vložiť slovo „že“. V § 847 odporúčame slová „príjemcovi plnenia“ nahradiť slovom „obohatenému“. V § 862 ods. 1 písm. a), § 863 písm. a), § 864, § 865, § 866 odporúčame slovo „klamanie“ nahradiť slovami „klamlivé zavádzanie“. V § 865 písm. b) odporúčame za slovo „poškodiť“ vložiť slovo „ekonomicky“ alebo „hospodársky“ . V § 867 ods. 2 písm. c) odporúčame slovo „osobného nešťastia“ nahradiť slovami „nepriaznivého osobného stavu“. V § 867 ods. 2 písm. d) odporúčame slovo „predávajúci“ nahradiť slovom „obchodník“. V § 868 odporúčame slová „vyhnutia sa skutočnej súťaži“ nahradiť slovami „zmarenia skutočnej súťaže“. V § 870 vo všetkých odsekoch odporúčame slovo „ťaženie“ nahradiť slovami „získanie výhody“ alebo „získanie prospechu“. V § 874 ods. 2 písm. b), § 875 ods. 2 písm. b) a § 876 odporúčame slovo „zákazník“ vo všetkých tvaroch nahradiť slovom „spotrebiteľ“ v príslušnom tvare. V § 877 ods. 1 odporúčame za slovo „ospravedlnením“ vložiť slovo „sa“. V § 878 odporúčame slovo „dokým“ nahradiť slovami „dovtedy, kým“. V § 886 ods. 6 odporúčame slová „odsekov 1 až 4“ nahradiť slovami „odsekov 1 až 3“, pretože ods. 4 už upravuje peňažnú náhradu. V § 886 ods. 7 odporúčame upraviť odkaz, pretože v predmetnom ustanovení sa uvádza, že pri uložení nápravného opatrenia sa prihliada na okolnosti podľa § 885 ods. 5, ktorý však upravuje peňažnú náhradu a nie nápravné opatrenie, je potrebné uvedené zosúladiť. V § 894 odporúčame slovo „prva“ nahradiť slovom „práva“. V § 924 odporúčame slovo „Výluka“ nahradiť slovom „Výnimka“ ako vhodnejšie. V § 925 ods. 2 odporúčame upraviť slová „Ak kupujúci nesplní záväzok zabezpečiť záväzok zaplatiť kúpnu cenu“ z dôvodu nezrozumiteľnosti. V § 944 ods. 2 odporúčame na konci pripojiť tieto slová „pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú dĺžku skúšobnej doby.“. V § 969 ods. 1 odporúčame, aby bola ohraničená primeraná doba, do kedy maximálne trvá. V § 991 ods. 1 druhá veta odporúčame slová „o prevzatí sa spíše“ nahradiť slovami „o prevzatí podniku sa vyhotoví písomná“. V § 993 v ods. 1 odporúčame slová „osobitného registra“ nahradiť slovami „obchodného registra“. V § 995 odporúčame za slová „najneskôr v zápisnici o prevzatí veci“ vložiť slová „práv a iných majetkových hodnôt“. V § 997 odporúčame opraviť slovo „predmetom“ na slovo „predmetov“. V § 998 odporúčame pripojiť na konci tieto slová „pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inak.“. V § 1006 ods. 1 odporúčame za slovo „príkazom“ vložiť slová „konať, zdržať sa určitého konania alebo niečo strpieť“. Odôvodnenie: Bez konkrétnej špecifikácie pojmu príkaz je nejasné čo sa pod týmto pojmom myslí, pričom jeho obsah nevyplýva ani z nasledovných ustanovení. Vysvetľuje to len dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter. V § 1009 písm. b) odporúčame pred slovo „stave“ doplniť chýbajúcu predložku „v“. V § 1011 ods. 2 odporúčame za slovo „obdarovanému“ vložiť slová „jeho nevďak“. V § 1013 písm. a) odporúčame za slovo „dohodnutej“ doplniť slovo „dobe“. K § 1023 až 1112: Navrhovaná úprava nájomných vzťahov, osobitne týkajúca sa nájmu bytu, nezohľadňuje opatrenia navrhované v dokumentoch štátnej bytovej politiky schválených vládou SR, nezabezpečuje vyrovnanejšie postavenie prenajímateľa a nájomcu (čo bolo účelom zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov) a preberá prvky zahraničných právnych úprav bez pochopenia štruktúry slovenského trhu s bývaním. V dokumente „Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030“, schválenom vládou SR, ktorý nadväzuje na dokument „Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020“ sme opakovane poukazovali na potrebu úpravy regulácie nájomných vzťahov v oblasti bývania s tým, že dôjde k legislatívnemu posilneniu postavenia prenajímateľa vo vzťahu k nájomníkovi. Silná ochrana nájomníka v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je totiž jednou z bariér rozvoja súkromného nájomného sektora na Slovensku. Samotní inštitucionálni prenajímatelia (zamestnávatelia, obce, štátom podporované nájomné bývanie) sú podľa §1068 ods. 5 návrhu vyňatí na osobitný režim. Prenajímateľov na slovenskom realitnom trhu potom v drvivej väčšine tvoria fyzické osoby – jednotlivci, ktorí takto prenajímajú jeden byt, navyše zaťažený hypotékou. Splátku hypotéky financujú práve z vyberaného nájomného. Vzhľadom na to nájomník, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti a neplatí nájomné, predstavuje významné riziko pre ich rodinný rozpočet. Nízka flexibilita pri ukončovaní nájmu ženie prenajímateľov k tomu, že svoje byty prenajímajú bez uzatvorenia platných nájomných zmlúv alebo platnú právnu úpravu obchádzajú rôznymi kreatívnymi spôsobmi. Na tento problém upozorňujeme dlhodobo a bol to aj jeden z dôvodov pre prijatie zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov. Aj keď súhlasíme s potrebou zjednotiť úpravu nájomných vzťahov do jedného právneho predpisu kódexového typu, po preštudovaní navrhovanej právnej úpravy sa domnievame, že podstatné prvky režimu nájomných vzťahov podľa zákona č. 98/2014 Z. z. neboli do návrhu Občianskeho zákonníka inkorporované v dostatočnom rozsahu. Z dôvodovej správy tiež vyplýva, že navrhovatelia sa inšpirovali právnou úpravou v zahraničí, osobitne je spomínaná napríklad rakúska právna úprava. Štáty západnej Európy však majú úplne inú štruktúru bytového fondu čo sa týka rozsahu súkromného nájomného sektora a jeho účastníkov. Rakúsko, Nemecko, Holandsko alebo aj Francúzsko sú všetko štáty s vysokým podielom nájomného bývania, kde kľúčovú úlohu hrajú inštitucionálni poskytovatelia a značný rozsah nájomného bývania bol podporený z verejných zdrojov. To všetko odôvodňuje silnejšiu regulačnú ochranu nájomcu oproti prenajímateľovi, ktorá je v právnych systémoch týchto štátov, prítomná. Štruktúra bytového fondu na Slovensku je iná, má viacej podobných prvkov so štátmi bývalého východného bloku. Je tu prítomný výrazný podiel vlastníckeho bývania a veľmi nízky podiel nájomných bytov. Prenajímateľov tvoria predovšetkým fyzické osoby. Navyše návrh ani nepočíta s regulovaním verejného a semi-verejného nájomného sektora. Nízky podiel nájomného bývania však znižuje mobilitu pracovnej sily a zvýrazňuje cenové pohyby na realitnom trhu. Cieľom štátnej bytovej politiky je preto zvyšovanie podielu nájomného bývania. Jedným zo spôsobov je práve zatraktívnenie nájomného bývania pre prenajímateľov a vybudovanie rovnocennejšieho postavenia medzi účastníkmi a to aj v súvislosti s nízkou vymožiteľnosťou záväzkov z dôvodu dlhého trvania súdnych sporov, ako aj nedostatkom zdrojov dlžníkov na následnú úhradu záväzkov po získaní exekučného titulu prenajímateľa. Môžeme súhlasiť s tým, že ambíciou zákonodarcu pri prijímaní moderného Občianskeho zákonníka by malo byť prijať právnu normu použiteľnú v 21. storočí a preto je správne, že sa inšpiroval modernejšími úpravami v zahraničí. V oblasti nájomných vzťahov, osobitne pri prenájme bytu však tento princíp spôsobuje viac škody ako úžitku, ako nám ukázala aj nedávna prax, ktorá vyústila do prijatia zákona č. 98/2014 Z. z. V § 1031 ods. 5 odporúčame upraviť odkaz na § 1045, pretože podľa nášho názoru je tento odkaz nesprávny. V § 1032 ods. 2 odporúčame opraviť nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), pretože § 1048 ods. 3 nemá písmená. V § 1033 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle“ nahradiť slovom „podľa“. Rovnako v § 1055 ods. 2. V § 1035 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „to neplatí, ak je predmetom nájmu byt, v ktorom nájomník býva“. Odôvodnenie: Nepovažujeme za spravodlivé a dostatočne odôvodnené, prečo by nový vlastník bytu nemal mať možnosť z dôvodu zmeny vlastníctva vypovedať existujúce nájomné vzťahy, zatiaľ čo vlastník inej nehnuteľnosti toto právo má. Odporúčame preto vypustiť výnimku z tohto práva nového vlastníka v prípade, ak je predmetom nájmu byt. Ak sa chce cielene posilniť postavenie doterajšieho nájomcu na úkor nového vlastníka, alternatívne potom nech je výnimka z práva vypovedať existujúce nájomné vzťahy. V § 1041 odporúčame slová „Ustanovenia odsekov 2 a 3“ nahradiť slovami „Odseky 1 a 2“. V § 1044 ods. 1 odporúčame slová „za účelom“ nahradiť slovami „na účely“. V § 1045 ods. 1 odporúčame na koniec prvej vety doplniť tieto slová „v súlade s účelom nájmu“. V § 1050 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle tohto odseku“ iným vhodným slovným spojením. Rovnako v § 1101 ods. 4. V § 1052, 1340, 1541 odporúčame slovo „deň“ nahradiť slovom „dátum“. V § 1054 ods. 3 odporúčame vypustiť slovo „resp.“, prípadne nahradiť iným vhodným slovom. V § 1063 odporúčame vypustiť nadbytočné slovo „(nájomníci)“. Bod 3 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám vlády SR. V § 1068 ods. 5 odporúčame slovo „stanoví“ nahradiť slovom „ustanoví“. V § 1072 odporúčame upraviť predmetné ustanovenie, vzhľadom na rozpornosť jeho znenia. Zároveň však upozorňujeme, že štylizácia textu je nepresná, za slovom „dobromyseľne“ vypadlo slovo „platí“. Odôvodnenie: Zo znenia úpravy podľa nášho názoru nevyplýva vyvrátiteľná právna domnienka o uzatvorení zmluvy v súlade s právom. Naopak rieši situáciu vady nájomnej zmluvy, ktorá sa konvaliduje uplynutím 2-ročného dobromyseľného prenajímania. Navrhujeme vypustiť § 1082. V nadväznosti na zásadu, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, navrhujeme neupravovať prijímanie návštev v prípade nájmu. Predmetné ustanovenie vzhľadom na jeho bežný a samozrejmý charakter považujeme za irelevantné. Povolenie/nepovolenie návštev by malo byť upravené nájomnou zmluvou. V § 1089 ods. 3 odporúčame slová „bytov trvalo určených ako služobné byty, bytov osobitného určenia, bytov v domoch osobitného určenia a sociálnych bytov“ upraviť do jednotného čísla. V § 1103 odporúčame na konci pripojiť tieto slová: „nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomníkom alebo písomnou výpoveďou“. Odôvodnenie: V navrhovanom znení absentuje, či je výpoveď zo strany nájomníka obligatórne písomná a plynutie dĺžky výpovednej lehoty, t. j. nie je zrejmé, odkedy plynie výpovedná lehota, resp., či je v niektorých prípadoch možné určiť dlhšiu výpovednú lehotu. V § 1104 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle predchádzajúceho odseku“ nahradiť slovami „podľa odseku 1“. V § 1116 ods. 1 odporúčame slová „jedného mesiaca“ nahradiť slovami „15 dní“. V § 1169 ods. 3 odporúčame nahradiť slová „alebo 2“ slovami „alebo odseku 2“. V § 1199 ods. 3 odporúčame slovo „odseku 1“ nahradiť správny odkazom. Odsek 1 § 1199 neustanovuje dôvody, pretože tie sú uvedené v § 1198. V § 1217 v písm. i) odporúčame vypustiť slová „ods. 1“ (uvedené ustanovenie nemá odseky). V § 1224 ods. 2 odkazuje na § 1244, ktorý upravuje Náhradu nákladov predávajúceho. Ak bolo úmyslom uviesť to, že pri odstúpení od zmluvy platia primerane ustanovenia § 1244, tak odporúčame doplniť vetu alebo preformulovať napríklad takto „Pri odstúpení od zmluvy vzniká právo na náhradu nákladov podľa § 1244.“. Ak je to však zlý odkaz (1244), odporúčame opraviť. V § 1273 ods. 2 odporúčame uviesť konkrétny odsek k odkazu na § 1247. V § 1245 ods. 1 odporúčame slovo „záležitosť“ nahradiť slovami „vec a záležitosť“. V § 1257 ods. 5 sa používa pojem „vážny dôvod“, ktorý nie je definovaný. Odporúčame doplniť definíciu, prípadne minimálne v rámci dôvodovej správy uviesť, čo sa považuje za vážny dôvod. V § 1273, § 1317, § 1640 ods. 2, § 1641 ods. 2 odporúčame slovo „stanovené“ nahradiť slovom „ustanovené“. V § 1301 poslednej vete odporúčame slová „osobitná odmena“ nahradiť slovami „právo na náhradu nákladov“. V § 1315 odporúčame za slovo „ostatnými“ vložiť slovo „všeobecne“. § 1318 odporúčame upraviť, pretože nie je zrejmé, či odstúpiť môžu obidve zmluvné strany zároveň odporúčame na konci pripojiť túto vetu „Poskytovateľ je povinný vykonať všetky úkony nevyhnutné, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, alebo zhoršeniu zdravotného stavu.“. V § 1340 ods. 1 písm. a) a písm. b) odporúčame upraviť predmetné ustanovenia, aby v nich boli upravené aj údaje právnických osôb. Uvedené platí aj pre § 1376 písm. a) a b). V § 1371 ods. 3 druhej vete navrhujeme slovo „nemusel“ nahradiť slovami „nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť“. V § 1443 odporúčame doplniť náležitosti potvrdenia objednávky, ako tomu je v aktuálnom znení Občianskeho zákonníka v § 632, t. j. „Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.“ V dôvodovej správe sa uvádza, že sa preberá § 632 Občianskeho zákonníka, avšak nie v rovnakej podobe. V § 1448 odporúčame uviesť lehotu v akej sa musí podať návrh na súd. V § 1473 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „spôsobené oneskorením skúšky“ slovami „vynaložené na jej vykonanie“. K § 1474 odporúčame do dôvodovej správy osobitnej časti uviesť, že kto sa považuje za nestrannú dôveryhodnú osoba. V § 1551 ods. 7 odporúčame slová „§ 1601 ods. 4“ nahradiť správnym odkazom, pretože uvedené ustanovenie má len dva odseky. V § 1538 ods. 2 písm. c) odporúčame slová „jedná sa“ nahradiť slovom „ide“ a v písmene e) je uvedená „karenčná doba“, ktorá je vysvetlená až v § 1549. V § 1557 odporúčame nahradiť pojem „osemdennou“ slovom „osemdňovou“. V § 1563 ods. 3 je zle uvedené číslo paragrafu. V § 1570 ods. 2 je tzv. plávajúca veta, odporúčame ju uviesť v samostatnom odseku. V § 1586 ods. 2 odporúčame doplniť lehotu na uplatnenie nároku. V § 1602 odporúčame slová „§ 1591 a 1592“ nahradiť slovami „§ 1595 ods. 3“. V § 1614 ods. 3 odporúčame slovo „povahu“ nahradiť slovom „formu“. V § 1634 odporúčame doplniť aj iné plnenie.