Nový Občiansky zákonník
Ak je kupujúci v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny alebo s prevzatím veci, a predávajúci má vec u seba alebo s ňou môže nakladať, je predávajúci povinný urobiť nevyhnutné opatrenia na uchovanie veci pre kupujúceho. Túto povinnosť si predávajúci splní aj úschovou veci u tretej osoby; na práva a povinnosti pri úschove veci sa primerane použijú ustanovenia zmluvy o úschove.
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije ak má kupujúci vec u seba a vznikla mu povinnosť vrátiť vec predávajúcemu. D r u h ý p o d o d d i e l Vedľajšie dohody súvisiace s kúpou veci V ý h r a d a v l a s t n í c t v a
Prepojenia na staršie predpisy · 19
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať, dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli.
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné.
Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
Stranu, ktorá je v omeškaní s prevzatím alebo so spätným prevzatím tovaru alebo s platením kúpnej ceny, ktoré sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru, alebo s platením nákladov spojených s plnením povinností podľa § 462 až 464, možno vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Druhá strana je oprávnená vo výzve na prevzatie tovaru určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí tovar predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinná upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní, na úmysel tovar predať. Tento úmysel možno oznámiť aj pri určení lehoty na prevzatie.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Ak kupujúci má možnosť po dopravení tovaru do miesta určenia s ním nakladať a uplatní právo ho odmietnuť, je povinný tovar prevziať a mať ho u seba na účet predávajúceho, ak tak môže urobiť bez zaplatenia kúpnej ceny a bez neprimeraných ťažkostí a výdavkov. Táto povinnosť však kupujúcemu nevzniká, ak v mieste určenia je prítomný predávajúci alebo osoba, ktorú predávajúci poveril starostlivosťou o tovar. Pri prevzatí tovaru kupujúcim sa spravujú jeho práva a povinnosti podľa § 463.
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
Ak kupujúci prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť, je povinný urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Dokiaľ predávajúci neuhradí primerané náklady, ktoré kupujúcemu pri tom vznikli, je kupujúci oprávnený zadržiavať tovar, ktorý sa má vrátiť predávajúcemu.
Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
Povinnosti podľa § 462 až 464 môže povinná strana splniť aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby na účet druhej strany a môže požadovať úhradu primeraných nákladov, ktoré jej pritom vznikli.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá do výšky 332 eur.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pripomienky z MPK
79 pripomienok · § 782 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 782 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Navrhujeme v § 782 ods. 2 druhú vetu v znení: „Ak nemožno mieru účasti škodcov na vzniku škody presne určiť, vychádza súd zo skutkových okolností a z miery pravdepodobnosti ich účasti na vzniku škody.“. Odôvodnenie: Ide o formulačnú pripomienku, ktorej cieľom je zabezpečiť jednoznačnú interpretáciu dotknutého ustanovenia v aplikačnej praxi. Táto pripomienka je zásadná.
Navrhujeme odsek 5 vypustiť. Odôvodnenie: Nakoľko ide o subrogáciu a poisťovateľ v plnom rozsahu vstupuje do pozície poškodeného, osobitné ustanovenie týkajúce sa moderačného práva súdu považujeme za nadbytočné (moderačné právo súdu sa uplatní bez ohľadu na toto ustanovenie). Pokiaľ ide o „iné obdobné práva“, ktoré sú uvádzané v § 1570 ods. 1, domnievame sa, že pre tieto by nemal byť automaticky rozšírený aplikačný rozsah moderačného práva súdu (§ 816). Takéto rozšírenie by mohlo mať neželané a nepredvídateľné následky. Ak napríklad v ČR súdy vyvodili, že pod obdobné právo spadá aj právo na úhradu pohľadávky v prípade poistenia pohľadávok, znamenalo by to, že súd by mohol po prechode pohľadávky na poisťovateľa znížiť výšku pohľadávky. Alebo ak by poisťovateľ v poistení zodpovednosti za škodu uhradil za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá spoločne a nerozdielne a na poisťovateľa prejde právo na vyrovnanie voči solidárne zodpovedným škodcom (§ 782 a § 786), súd by mohol znížiť náhradu voči ďalšiemu škodcovi. Poznámka: Ak dôjde k navrhovanému vypusteniu § 1570 ods. 4 a 5, bude potrebné upraviť odkazy v § 1570 ods. 6.
- § 782 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Aj táto časť návrhu zákona je v rozpore s požiadavkami kladenými na tvorbu právnych predpisov ustanovenými zákonom č. 400/2015 Z. z. a legislatívnymi pravidlami. Nie je terminologicky presný a ani jazykovo a štylisticky správny. Napríklad, návrh zákona používa (§ 708) na označenie dvoch rozdielnych okolností slovné spojenie ako „skutkových a právnych okolností“, „bez zmluvného alebo zákonného dôvodu [§ 767 písm. f)], „solidárna a delená zodpovednosť“ (nadpis § 782) alebo „odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi“ [§ 864 ods. 1 písm. e)] a pod. Správne má byť uvedené „skutkových okolností a právnych okolností“, „bez zmluvného dôvodu alebo zákonného dôvodu“, „solidárna zodpovednosť a delená zodpovednosť“ a odôvodnené legitímnymi faktormi a objektívnymi faktormi“. Návrh zákona tiež neakceptuje legislatívno-technické pravidlo, že ak sa odkazuje na iné ustanovenie toho istého zákona, používa sa výraz „tento zákon“ (napríklad § 740 ods. 1 a 2). Pojmom záväzok označujeme povinnosť veriteľa zo záväzkového vzťahu, ako aj samotný záväzkový vzťah. Sme toho názoru, že táto terminologická nepresnosť nespôsobuje v praxi problémy, je zaužívaná a vychádza klasickej latinskej terminológie. Navrhujeme túto zaužívanú terminológiu zachovať a rozhodne ju nemeniť. Predkladateľ návrhu zákona mal ambíciu v celom jeho obsahu nahradiť zaužívaný pojem „záväzok dlžníka“ pojmom „dlh“, čo sa mu však nepodarilo. Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa namiesto pojmu „dlh“ používa pojem „záväzok“, napríklad v § 534, § 165 písm. a), § 284 ods. 2, § 524, § 532, § 577 a ďalších. Navrhovanú zmenu nepovažujeme za vhodnú. Pojem dlh sa v súčasnosti používa len na označenie dostatočne konkretizovaného záväzku. V návrhu zákona navrhujeme nahradiť slovo „dlh“ slovom záväzok, ak sa ním rozumie povinnosť dlžníka, vrátane zmeny jej obsahu z dôvodu porušenia záväzku. Slovo „dlh“ navrhujeme ponechať len vtedy, ak ide o dostatočne konkretizovaný záväzok, napríklad „uznanie dlhu“. Návrh zákona zavádza pojem „nesplnenie“, ktorý vymedzuje ako vadné plnenie, omeškanie s plnením a ak sa vôbec neplní, pričom za nesplnenie považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany (§ 650). Dokonavý tvar „nesplnenie“ nepovažujeme za správny, ak nesplnenie definujeme ako „omeškanie s plnením“. Takmer až komicky vyznieva, že ak dlžník splnil dlh po splatnosti (bol v omeškaní) a dlh zanikol splnením, má veriteľ nárok z nesplnenia (úrok z omeškania od splatnosti do splnenia). Aj keď dlh plnením po splatnosti de iure celý nezanikol, resp. zmenil svoj obsah (zostalo z neho len príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania), narábanie s dokonavým a nedokonavým tvarom slovesa pôsobí rušivo. Vzhľadom na to zastávame názor, že v návrhu zákona by mal byť pojem „nesplnenie“ a v nadväznosti na to aj slovné spojenie „nároky z nesplnenia“ nahradené pojmom „neplnenie“ a slovným spojením „nároky z neplnenia“ alebo „nároky z porušenia zmluvy“. Návrh zákona zavádza tiež pojem „prostriedky nápravy“, ktorými sa rozumejú „nároky z porušenia zmluvy“ alebo „nároky z neplnenia záväzku“. Sme toho názoru, že to, že tieto nároky sú (v prenesenom zmysle) prostriedkami nápravy, patrí skôr do právnickej učebnice a nie do legislatívneho textu. V texte sa používajú neurčité právne pojmy, napríklad slovné spojenie „bez spravodlivého dôvodu“ (§ 709 ods. 2) alebo „organizovaná činnosť (§ 793 ods. 1), ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať interpretačné problémy. Text zákona je v niektorých častiach písaný namiesto legislatívneho jazyka jazykom hovorovým. Ako príklad uvádzame právnu úpravu nájomnej zmluvy: - v § 1024 ods. 1 v súvislosti s vecou, ktorá vznikne až v budúcnosti, je ustanovená podmienka, že v čase uzavretia zmluvy je ju možné dostatočne popísať; (pozn.: čím „perom“ alebo „sprejom“?), - v § 1042 ods. 1 návrh zákona ustanovuje, že potvrdenie o miere inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien má vydať „domáca štatistická autorita“, - § 1045 ustanovuje, že nájomník musí „vec skutočne užívať“, - § 1047 ods. 2 ustanovuje „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod“, - v § 1049 návrh zákona ustanovuje v odseku 1„Po podanej výpovedi...“ a v odseku 3, že „nájomník nemôže byť prehliadkami zbytočne obťažovaný“, - v legislatívnom texte § 1054 ods. 3 návrhu zákona je použitá skratka „resp.“, - v § 1061 sú použité slovné spojenia „konečná energia“ alebo „úžitková hodnota prenajímanej nehnuteľnosti“, - v § 1068 ods. 3 je použité slovné spojenie „vedľajšie bydlisko“, - § 1071 ods. 3 ustanovuje „Ak zmluve chýba písomná forma...“, - § 1075 ustanovuje, že pod nevyhnutným rozsahom sa rozumejú dodávky vody, odvoz a odvádzanie odpadových vôd vrátane čistenia nádrží, bez bližšej špecifikácie, akých nádrží, - v § 1097 sú použité slovné spojenia „vydať....všetky sumy“ alebo „zaplatiť....všetky platby“, - v § 1105 ods. 2 je použité slovné spojenie „v zmysle predchádzajúceho odseku“, - v § 1116 ods. 1 je použité slovné spojenie „podnikateľský symbol“, - v § 1118 je použité slovné spojenie „vypovedaný nájomník“. Návrh zákona v prípade vyššie uvedených ustanovení vzbudzuje dojem, akoby išlo o prevzatie jazyka, resp. zmluvných dojednaní z nájomných zmlúv. Ako ďalšie príklady používania hovorových pojmov uvádzame „odčiniť“ namiesto „nahradiť“ (napríklad § 812, § 819, § 820, § 823 ods. 2, § 829, § 877 ods. 1 a 2) alebo „prijať peňažnú čiastku“ (§ 1426, § 1430). Návrh zákona nadbytočne, resp. nesprávne používa slová „však“ (napr. § 718 ods. 2, § 721 ods. 2, § 849) „avšak“ (napr. § 731 ods. 1, § 757) „odkedy“ (§ 718 ods. 5). Rovnako, návrh zákona nepoužíva správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu, napríklad „zarážajúci nepomer v právach a povinnostiach“ (§ 718 ods. 2) alebo „statok“ (§ 788 ods. 1). Majiteľ obchodného tajomstva je v návrhu zákona vymedzený ako osoba, ktorá oprávnene „ovláda“ obchodné tajomstvo (§ 881 ods. 2). Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona (napríklad § 1058 ods. 2, § 1070, § 1108, § 1112 ods. 3, § 1116 ods. 4, § 1119, § 1142 ods. 2, § 1260, § 1280, 1282 ods. 3) sa v rozpore s legislatívnymi pravidlami namiesto slova „primerane“ (ktoré sa používa, ak sa na konkrétne vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy), používa slovné spojenie „primerane a podporne“. Návrh zákona je (aj) v tejto časti formulačne nepresný a obsahuje nesprávne vnútorné odkazy (už uvedené § 804, § 1032 ods. 2, § 1301, § 1350 ods. 2 a pod.). Návrh zákona má (aj) v tejto časti nedostatky pokiaľ ide o systematiku. Právna úprava práva spätnej kúpy ako vecného práva nie je súčasťou piatej časti (Vecné práva) návrhu zákona, ale súčasťou úpravy kúpnej zmluvy v rámci jeho tretej časti (Záväzkové právo). Návrh zákona nepoužíva jednotné formulácie v prípade rovnakých, resp. porovnateľných inštitútov. Pre porovnanie ako príklad uvádzame, že § 1047 ods. 4 návrhu zákona ustanovuje: „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod, musí byť vo výpovedi uvedený a opísaný; inak sa na výpoveď neprihliada.“ Na druhej strane § 1048 ods. 4 ustanovuje: „Odstúpenie od zmluvy musí byť zdôvodnené a dôvod odstúpenia musí byť popísaný, inak sa naň neprihliada.“ Návrh zákona používa nejednotné formulácie aj pokiaľ ide o ustanovenia, z ktorých vyplýva, že zmluva musí mať písomnú formu. Napríklad § 1130 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o nájme podniku musí byť písomná, § 1282 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o obchodnom zastúpení musí mať písomnú formu a § 1399 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o účte musí byť uzavretá písomne. V návrhu zákona sú niektoré jeho ustanovenia tak zložito naformulované, že sú ťažko pochopiteľné aj po ich opakovanom prečítaní (napríklad § 836). Používajú neurčité právne pojmy, ktorých aplikácia môže a zrejme aj bude viesť k zvýšenie sporov medzi stranami a možno predpokladať aj nejednotnú aplikačnú prax súdov. Ako príklad uvádzame „spravodlivý dôvod“ na ukončenie rokovania o zmluve v štádiu, v ktorom sa javí, že uzavretie zmluvy je vysoko pravdepodobné (§ 709 ods. 2). Pokiaľ ide o právnu úpravu nekalej súťaže, táto je neprehľadná a „stráca“ sa v nej aj osoba s právnickým vzdelaním. V tejto právnej úprave predkladateľ používa priam až slangovú terminológiu, napríklad „nekalé ťaženie“. Súčasťou návrhu zákona nie je ustanovenie, ktoré by zodpovedalo platnému § 421a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Pre porovnanie s Občiansky zákonníkom platným v Českej republike uvádzame, že tento ustanovuje, že kto je povinný niekomu niečo plniť a použije pri tom vadnú vec, nahradí škodu spôsobenú vadnou vecou. To platí aj v prípade poskytnutia zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb (§ 2936). Sme za zachovanie právnej úpravy § 421a Občianskeho zákonníka, resp. za jej modifikáciu v intenciách českej právnej úpravy. Tieto pripomienky sú zásadné.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.