Nový Občiansky zákonník
Kupujúci je povinný vec prezrieť v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci a presvedčiť sa najmä o jej množstve, akosti a vyhotovení.
Ak má byť vec odoslaná predávajúcim, môže kupujúci odložiť prezretie veci až do doby dôjdenia veci do miesta určenia. Ak je však vec počas prepravy presmerovaná do nového miesta určenia, alebo ak ju kupujúci odosiela ďalej bez toho, aby mal možnosť vec si prezrieť a ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť o možnosti zmeny miesta určenia alebo o jej ďalšom odosielaní, môže kupujúci odložiť prezretie veci až do doby, keď je vec dopravená do nového miesta určenia.
Ak kupujúci vec neprezrie ani nezariadi, aby sa prezrela v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci, môže uplatniť prostriedky nápravy pre nesplnenie ohľadne vád zistiteľných pri tejto prehliadke len ak preukáže, že vec mala tieto vady už v čase prechodu nebezpečenstva škody na veci.
Prepojenia na staršie predpisy · 15
Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
Ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, môže sa prehliadka odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do miesta určenia. Ak je však tovar smerovaný počas prepravy do iného miesta určenia alebo ho kupujúci znova odosiela bez toho, aby mal kupujúci možnosť primeranú povahe tovaru si ho prezrieť, a v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo musel vedieť o možnosti takej zmeny miesta určenia alebo takého opätovného odoslania, prehliadka sa môže odložiť až do doby, keď je tovar dopravený do nového miesta určenia.
Ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1,
bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
kupujúci vady zistil,
kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Záruka za akosť
Kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
Ustanovenie odseku 2 však neplatí,
ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo
ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
Ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.
Dodanie väčšieho množstva tovaru
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 773 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 773 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Ak má spotrebiteľ právo splácať, môže obchodník požadovať splatenie celého plnenia ak je spotrebiteľ v omeškaní aspoň s troma splátkami a suma splátok s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Navrhujeme znížiť počet splátok na omeškanie s jednou splátkou Odôvodnenie: Spotrebiteľ, ktorý je v omeškaní s jednou splátkou a nekomunikuje s obchodníkom, je signál pre obchodníka, že spotrebiteľ nesplní svoj záväzok voči obchodníkovi. Na jednej strane by zníženie splátok malo výchovný efekt najmä na zodpovedné ekonomické správanie spotrebiteľov a na strane druhej strane viac v prípade, že spotrebiteľ nesplní niekoľko splátok za sebou, je ohrozené vymáhanie celého dlhu.
Ak má spotrebiteľ právo splácať, môže obchodník požadovať splatenie celého plnenia ak je spotrebiteľ v omeškaní aspoň s troma splátkami a suma splátok s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Navrhujeme znížiť počet splátok na omeškanie s jednou splátkou Odôvodnenie: spotrebiteľ, ktorý je v omeškaní s jednou splátkou a nekomunikuje s obchodníkom, je signál pre obchodníka, že spotrebiteľ nesplní svoj záväzok voči obchodníkovi. Na jednej strane by zníženie splátok malo výchovný efekt najmä na zodpovedné ekonomické správanie spotrebiteľov a na strane druhej strane viac v prípade, že spotrebiteľ nesplní niekoľko splátok za sebou, je ohrozené vymáhanie celého dlhu.
- § 773 Čiastočne akceptovaná Hromadná k staršiemu zneniu
Verejnosť (Verejnosť) · 1. 12. 2025 · 2 podporovateľov
I. Rozdrobenosť právnej úpravy spotrebiteľských práv Spotrebiteľské práva sú upravené vo viacerých, navzájom nesúvisiacich častiach: 1. definícia obchodníka a spotrebiteľa v § 5 a 6 2. Výklad právnych úkonov v § 82 a 83 3. Dohoda o premlčacej dobe v § 146 4. premlčanie nároku z porušenia práv spotrebiteľa v §165 5. prevod zmluvy rubopisom § 512 6. splatnosť peňažných dlhov v § 603 7. úrok z omeškania, právo na zmluvnú sankciu a paušálna náhrada nákladov v § 670, 672 a 673 8. Potvrdenie o zmluve v § 713 9. Gro ustanovení – spotrebiteľská zmluva v § 760 -775 10. Osobitné ustanovenia o výnimkách z neprijateľných podmienok v § 775 11. Nekalá súťaž v § 861 12. Klamanie spotrebiteľa v § 864 13. Nátlak v § 867 14. Spotrebiteľská kúpna a kúpna zmluva v § 950 – 980 15. Ubytovanie spotrebiteľa v § 1149 16. Úver pre spotrebiteľa v § 1777 - 1778 17. Digitálny obsah v § 1221-1244 18. Stret záujmov v § 1265 19. Forma zmluvy § 1443 20. Okrem toho sa na spotrebiteľa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia (doručovanie, právne úkony a pod...) obsiahnuté v častiach OZ, ktoré nesúvisia výhradne s úpravou spotrebiteľských práv Pretože návrh je vo vzťahu k úprave spotrebiteľských práv extrémne rozdrobený, nie je logické predpokladať, že priemerný spotrebiteľ (ale aj dodávateľ) bez právneho vzdelania bude spôsobilý dôkladnej orientácie vo všetkých ustanoveniach, ktoré sa na spotrebiteľský vzťah vzťahujú a uplatňujú. Riešenie: Buď nahradiť ucelenou úpravou spotrebiteľských práv v návrhu zákona (v rámci jedinej časti), alebo upustiť od zámeru zahrnúť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a ponechať ho v aktuálnej štruktúre osobitných zákonov, ktoré sú pre spotrebiteľa prehľadné a pochopiteľné, s ich novelizáciou v rozsahu, v ktorom sa spotrebiteľské práva upravujú v návrhu OZ. II. Porovnanie s osobitnými zákonmi 1. Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS) Duplicity ZOS už upravuje: nekalé obchodné praktiky, informačné povinnosti, reklamácie, nečitateľnosť podmienok, osobitné vyhlásenia predávajúcich. Nový kódex duplikuje veľkú časť textu ZOS. Konflikty ZOS používa správne sankcie; NOZ používa súkromnoprávne následky (neplatnosti, zániky povinností). Nie je pomenovaný vzťah týchto sankcií a ich vzájomná previazanosť 2. Zákon o spotrebiteľských úveroch Konfliktné body: § 771–775 upravuje stratu výhody splátok, odstúpenia a jednostranné zmeny podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vlastné povinnosti, lehoty, informačné náležitosti. NOZ používa pojem „úver pre spotrebiteľa“ a zároveň odkazuje na osobitné zákony (§ 1177, § 1178). Výsledok: kombinácia režimov môže vytvárať kumulatívne povinnosti 3. Zákon o elektronických komunikáciách Kolízia: § 1224–1229 upravujú digitálne služby a zmeny v nich. Zákon o elektronických komunikáciách má špeciálne ustanovenia o zmluvách s operátormi, viazanosti, aktualizáciách softvéru, routeroch, zmenách služieb. Teda, na telekomunikačného operátora sa aplikuje: výlučne lex specialis (zákon o elektronických komunikáciách)? alebo kumulatívne aj kódex? 4. Zákon o energetike (elektrina, plyn) § 950 ods. 1 výslovne upravuje aj predaj plynu, vody, elektriny v spotrebiteľskej kúpe. Otvára to nejasnosť, či sa na zásobovanie energiami aplikuje režim vadného plnenia podľa NOZ. Nekompatibilita s energetickými zákonmi a obchodnými modelmi dodávateľov. III. Porovnanie so smernicami EÚ Smernica 2019/770 (digitálny obsah a služby) § 1224 umožňuje obchodníkovi vykonať zmenu digitálneho plnenia z „opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve“. Smernica však vyžaduje dôvody uvedené už v zmluve, nie všeobecné formulácie. NOZ pridáva niektoré pojmy navyše („primeraná lehota“, „dostatočný predstih“), ktoré smernica nedefinuje → riziko nesúladu. IV. Analýza ustanovení a inštitútov Premlčanie V predloženej časti NOZ sa premlčanie dotýka aj: práv zo zodpovednosti za vady, práv zo spotrebiteľskej záruky. Konflikty: všeobecné premlčacie lehoty nie sú upravené priamo v časti o spotrebiteľských právach. 6. Zrozumiteľnosť a aplikačné dopady Negatíva: text je pre bežného užívateľa – občana, neprávnika, zložitý a ťažkopádny, mnohé mechanizmy sú pre bežného občana príliš technické, podnikatelia budú musieť prepracovať všetky VOP, systémy reklamácií, doklady, technické postupy (teda žiadne nulové alebo minimálne dopady), dvojitá regulácia nejednoznačné pojmy odkaz na neexistujúce nariadenie vlády vo vzťahu k veľkosti písma „Opodstatnené dôvody“ pre zmenu digitálneho plnenia (§ 1224) Neurčité, vyžadujú špecifikáciu: čo je technický dôvod, čo je bezpečnostný dôvod, čo je komerčný dôvod. Smernica vyžaduje, aby dôvody boli špecificky uvedené v zmluve. „Neprimerané náklady“ (§ 1237 ods. 2, § 1238) Bez kritérií, ktoré náklady sú primerané a ktoré nie, v závislosti od hodnoty plnenia, druhu vady, nákladov na opravu a pod. „Zanedbateľný vplyv“ pri zmene digitálneho plnenia (§ 1224 ods. 2) Nepomenované: aká je hranica zanedbateľnosti, kto preukazuje, či súvislosť s funkčnosťou alebo len komfortom. „Prevažná miera záujmov spotrebiteľa“ (§ 767 písm. s), v)) Ide o doslovne neuchopiteľný pojem, ktorý ponúka potenciál pre extrémne široký výklad. „vystupuje ako obchodník“ (§ 6 ods. 2): neuchopiteľný pojem, bez definície Kolízia: Zákon o ochrane spotrebiteľa vs. OZ Problematické oblasti: nekalé obchodné praktiky, agresívne a klamlivé konanie, forma zmluvy, reklamácie (ZoS má vlastné kompletné ustanovenia). Pri dvoch režimoch vzniká právna neistota: ZoS = správny delikt (pokuta), OZ = súkromnoprávna sankcia (neplatnosť, zánik povinností). Dvojmesačná preklúzia (§ 964) Problémy: neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa, nie je vyžadované EÚ právom. Návrh: preklúziu odstrániť, zaviesť premlčanie ako v smernici: práva sa uplatňujú do 2 rokov od dodania bez oznamovacej povinnosti. Spotrebiteľa sa priamo dotýkajú aj úvodné ustanovenia OZ, ktoré sú deklaráciami bez jasného obsahu, a ich hodnotenie závisí od úvahy posudzujúceho (Princíp domnienky rozumových schopností, Princíp primeranej obozretnosti, „právne relevantné sľuby“, náležitá starostlivosť a pod.). Zákon vo vzťahu k dobrým mravom nepreberá ustálenú judikatórnu definíciu, hoci by to bolo namieste. Interpretačné pravidlo založené na „trvalom zreteli na hodnotách, ktoré sú (nimi) chránené“, je filozofickým pojmom bez konkrétneho obsahu. V. ROZPOR S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s požiadavkou normatívnej jednoznačnosti množstvo neurčitých pojmov, absencia definícií kľúčových konceptov. Rozpor s požiadavkou systematickosti duplicita reklamačnej úpravy, paralelná regulácia nekalých praktík, rozdrobenosť právnej úpravy – viď úvod Rozpor s požiadavkou právnej istoty nesúlad s osobitnými predpismi spôsobuje právnu nepredvídateľnosť. Rozpor s požiadavkou zrozumiteľnosti Iné: Poukazujeme tiež na to, že a) v definícii spotrebiteľa sú opätovne zahrnuté len fyzické osoby. Zákon 182/1993 Z.z. núti spotrebiteľov združiť na účel obstarávania spoločnej veci (správa bytov, bytového domu) do Spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo nemôže nadobúdať majetok, podnikať, vytvárať zisk a pod., a obstaráva výlučne veci vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. Združením sa v Spoločenstve však zároveň spotrebitelia strácajú postavenie spotrebiteľa, vzhľadom na striktnú definíciu spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Navrhujeme odstrániť túto disproporciu a diskrimináciu. Nikto nemôže byť poškodený tým, že koná podľa platného zákona... Formálne je táto interpretácia v súlade so Smernicou, ktorá však nepočíta s tým, že členský štát zákonom prikáže určitej skupine spotrebiteľov sa združiť, a tým stratia (ich členský štát pripraví o) postavenie spotrebiteľov. b) spotrebiteľ stráca ochranu, zaručenú mu doteraz § 54a OZ: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Naopak, podmienky premlčania, vrátane uznania (premlčaného) dlhu sa v návrhu zákona všeobecne sprísňujú v neprospech dlžníka, teda aj spotrebiteľa. c) v návrhu zákona nie je porovnateľne zahrnutý všeobecný zákaz obsiahnutý v § 54a ods. 1 OZ - „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Návrh OZ počíta len s parciálnym zákazom (zabezpečenie, záložné právo, premlčacia lehota, zmluvná pokuta), nie so zákazom generálnym. d) § 768 počíta s povinnosťou obchodníka zdržať sa aplikovania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách výhradne na základe výsledku sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Tým ustupuje a znižuje štandard doteraz zaručený ustanovením § 53a ods. 1 OZ - „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch … za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. .“, kde mal obchodník túto povinnosť nielen pri abstraktnej kontrole, ale aj pri nepriznaní nároku obchodníkovi, alebo na základe uloženia povinnosti vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie. d) návrh nepočíta s vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi exaktne, ani s osobitnou lehotou podľa § 53a OZ. Návrh zákona nezodpovedá kritériám, ktoré na tvorbu právnych predpisov ustanovuje § 2 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. Ak sa na spotrebiteľskú zmluvu (priamo Smernicou) kladie nárok na jej zrozumiteľnosť, akcentovane by to malo platiť o zákone, ktorý spotrebiteľské práva upravuje.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.