Nový Občiansky zákonník
Škoda, ktorá vznikne na veci po prechode nebezpečenstva škody na veci na kupujúceho, nespôsobuje zánik povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, ibaže by škodu spôsobil predávajúci.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak kupujúci uplatnil právo na výmenu veci alebo ak od zmluvy odstúpil.
Prepojenia na staršie predpisy · 27
Škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho.
Účinky odseku 1 nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy. Oddiel 6 Uchovanie tovaru
Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Nebezpečenstvo škody na tovare (§ 368 ods. 2) prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas, v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar neprevezme.
Ak sa tovar v čase uzavretia zmluvy už prepravuje, prechádza nebezpečenstvo škody na tovare jeho odovzdaním prvému dopravcovi. Ak však predávajúci pri uzavretí zmluvy vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mal vedieť, že už došlo ku škode na tovare, znáša túto škodu predávajúci.
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.
Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.
Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Skončenie nájmu
Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
predávajúci vec neopravil ani nevymenil,
predávajúci vec neopravil ani nevymenil v súlade s § 623 ods. 7 a 9,
predávajúci odmietol odstrániť vadu podľa § 623 ods. 3,
vec má rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene veci,
vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy, alebo
predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.
Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa odseku 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.
Zľava z kúpnej ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty predanej veci a hodnoty, ktorú by vec mala, ak by bola bez vád.
Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa odseku 1, ak sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, nesie predávajúci.
Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť len vo vzťahu k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy, len ak nemožno dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez vadnej veci.
Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie veci predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci zaslal vec predávajúcemu, podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.
Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu z kúpnej ceny rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak kupujúci výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša predávajúci.
Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.
Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Kupujúci si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.
Predávajúci pred odstránením vady informuje kupujúceho o práve vybrať si medzi opravou veci alebo výmenou veci podľa odseku 1 a o predĺžení doby zodpovednosti za vady veci podľa § 619 ods. 4.
Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane okolností podľa odseku 1 druhej vety.
Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť; dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša predávajúci.
Predávajúci môže pri odstránení vady výmenou veci poskytnúť na žiadosť kupujúceho renovovanú vec.
Predávajúci môže počas opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia § 659 až 662.
Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 622 ods. 5. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.
Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na vlastné náklady rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec, ak sa strany nedohodnú inak. Ak kupujúci neprevezme vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty, predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred upovedomí a poskytne mu primeranú dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov, ktoré účelne vynaložil na jej úschovu a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel z výťažku v primeranej lehote uvedenej predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji veci. Predávajúci môže vec na vlastné náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo ak predpokladaný výťažok z predaja nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré predávajúci účelne vynaložil na úschovu veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.
Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu opravenej veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie vadnej veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred jej výmenou.
Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 619.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Pripomienky z MPK
79 pripomienok · § 770 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 770 Čiastočne akceptovaná Hromadná k staršiemu zneniu
Verejnosť (Verejnosť) · 1. 12. 2025 · 2 podporovateľov
I. Rozdrobenosť právnej úpravy spotrebiteľských práv Spotrebiteľské práva sú upravené vo viacerých, navzájom nesúvisiacich častiach: 1. definícia obchodníka a spotrebiteľa v § 5 a 6 2. Výklad právnych úkonov v § 82 a 83 3. Dohoda o premlčacej dobe v § 146 4. premlčanie nároku z porušenia práv spotrebiteľa v §165 5. prevod zmluvy rubopisom § 512 6. splatnosť peňažných dlhov v § 603 7. úrok z omeškania, právo na zmluvnú sankciu a paušálna náhrada nákladov v § 670, 672 a 673 8. Potvrdenie o zmluve v § 713 9. Gro ustanovení – spotrebiteľská zmluva v § 760 -775 10. Osobitné ustanovenia o výnimkách z neprijateľných podmienok v § 775 11. Nekalá súťaž v § 861 12. Klamanie spotrebiteľa v § 864 13. Nátlak v § 867 14. Spotrebiteľská kúpna a kúpna zmluva v § 950 – 980 15. Ubytovanie spotrebiteľa v § 1149 16. Úver pre spotrebiteľa v § 1777 - 1778 17. Digitálny obsah v § 1221-1244 18. Stret záujmov v § 1265 19. Forma zmluvy § 1443 20. Okrem toho sa na spotrebiteľa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia (doručovanie, právne úkony a pod...) obsiahnuté v častiach OZ, ktoré nesúvisia výhradne s úpravou spotrebiteľských práv Pretože návrh je vo vzťahu k úprave spotrebiteľských práv extrémne rozdrobený, nie je logické predpokladať, že priemerný spotrebiteľ (ale aj dodávateľ) bez právneho vzdelania bude spôsobilý dôkladnej orientácie vo všetkých ustanoveniach, ktoré sa na spotrebiteľský vzťah vzťahujú a uplatňujú. Riešenie: Buď nahradiť ucelenou úpravou spotrebiteľských práv v návrhu zákona (v rámci jedinej časti), alebo upustiť od zámeru zahrnúť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a ponechať ho v aktuálnej štruktúre osobitných zákonov, ktoré sú pre spotrebiteľa prehľadné a pochopiteľné, s ich novelizáciou v rozsahu, v ktorom sa spotrebiteľské práva upravujú v návrhu OZ. II. Porovnanie s osobitnými zákonmi 1. Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS) Duplicity ZOS už upravuje: nekalé obchodné praktiky, informačné povinnosti, reklamácie, nečitateľnosť podmienok, osobitné vyhlásenia predávajúcich. Nový kódex duplikuje veľkú časť textu ZOS. Konflikty ZOS používa správne sankcie; NOZ používa súkromnoprávne následky (neplatnosti, zániky povinností). Nie je pomenovaný vzťah týchto sankcií a ich vzájomná previazanosť 2. Zákon o spotrebiteľských úveroch Konfliktné body: § 771–775 upravuje stratu výhody splátok, odstúpenia a jednostranné zmeny podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vlastné povinnosti, lehoty, informačné náležitosti. NOZ používa pojem „úver pre spotrebiteľa“ a zároveň odkazuje na osobitné zákony (§ 1177, § 1178). Výsledok: kombinácia režimov môže vytvárať kumulatívne povinnosti 3. Zákon o elektronických komunikáciách Kolízia: § 1224–1229 upravujú digitálne služby a zmeny v nich. Zákon o elektronických komunikáciách má špeciálne ustanovenia o zmluvách s operátormi, viazanosti, aktualizáciách softvéru, routeroch, zmenách služieb. Teda, na telekomunikačného operátora sa aplikuje: výlučne lex specialis (zákon o elektronických komunikáciách)? alebo kumulatívne aj kódex? 4. Zákon o energetike (elektrina, plyn) § 950 ods. 1 výslovne upravuje aj predaj plynu, vody, elektriny v spotrebiteľskej kúpe. Otvára to nejasnosť, či sa na zásobovanie energiami aplikuje režim vadného plnenia podľa NOZ. Nekompatibilita s energetickými zákonmi a obchodnými modelmi dodávateľov. III. Porovnanie so smernicami EÚ Smernica 2019/770 (digitálny obsah a služby) § 1224 umožňuje obchodníkovi vykonať zmenu digitálneho plnenia z „opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve“. Smernica však vyžaduje dôvody uvedené už v zmluve, nie všeobecné formulácie. NOZ pridáva niektoré pojmy navyše („primeraná lehota“, „dostatočný predstih“), ktoré smernica nedefinuje → riziko nesúladu. IV. Analýza ustanovení a inštitútov Premlčanie V predloženej časti NOZ sa premlčanie dotýka aj: práv zo zodpovednosti za vady, práv zo spotrebiteľskej záruky. Konflikty: všeobecné premlčacie lehoty nie sú upravené priamo v časti o spotrebiteľských právach. 6. Zrozumiteľnosť a aplikačné dopady Negatíva: text je pre bežného užívateľa – občana, neprávnika, zložitý a ťažkopádny, mnohé mechanizmy sú pre bežného občana príliš technické, podnikatelia budú musieť prepracovať všetky VOP, systémy reklamácií, doklady, technické postupy (teda žiadne nulové alebo minimálne dopady), dvojitá regulácia nejednoznačné pojmy odkaz na neexistujúce nariadenie vlády vo vzťahu k veľkosti písma „Opodstatnené dôvody“ pre zmenu digitálneho plnenia (§ 1224) Neurčité, vyžadujú špecifikáciu: čo je technický dôvod, čo je bezpečnostný dôvod, čo je komerčný dôvod. Smernica vyžaduje, aby dôvody boli špecificky uvedené v zmluve. „Neprimerané náklady“ (§ 1237 ods. 2, § 1238) Bez kritérií, ktoré náklady sú primerané a ktoré nie, v závislosti od hodnoty plnenia, druhu vady, nákladov na opravu a pod. „Zanedbateľný vplyv“ pri zmene digitálneho plnenia (§ 1224 ods. 2) Nepomenované: aká je hranica zanedbateľnosti, kto preukazuje, či súvislosť s funkčnosťou alebo len komfortom. „Prevažná miera záujmov spotrebiteľa“ (§ 767 písm. s), v)) Ide o doslovne neuchopiteľný pojem, ktorý ponúka potenciál pre extrémne široký výklad. „vystupuje ako obchodník“ (§ 6 ods. 2): neuchopiteľný pojem, bez definície Kolízia: Zákon o ochrane spotrebiteľa vs. OZ Problematické oblasti: nekalé obchodné praktiky, agresívne a klamlivé konanie, forma zmluvy, reklamácie (ZoS má vlastné kompletné ustanovenia). Pri dvoch režimoch vzniká právna neistota: ZoS = správny delikt (pokuta), OZ = súkromnoprávna sankcia (neplatnosť, zánik povinností). Dvojmesačná preklúzia (§ 964) Problémy: neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa, nie je vyžadované EÚ právom. Návrh: preklúziu odstrániť, zaviesť premlčanie ako v smernici: práva sa uplatňujú do 2 rokov od dodania bez oznamovacej povinnosti. Spotrebiteľa sa priamo dotýkajú aj úvodné ustanovenia OZ, ktoré sú deklaráciami bez jasného obsahu, a ich hodnotenie závisí od úvahy posudzujúceho (Princíp domnienky rozumových schopností, Princíp primeranej obozretnosti, „právne relevantné sľuby“, náležitá starostlivosť a pod.). Zákon vo vzťahu k dobrým mravom nepreberá ustálenú judikatórnu definíciu, hoci by to bolo namieste. Interpretačné pravidlo založené na „trvalom zreteli na hodnotách, ktoré sú (nimi) chránené“, je filozofickým pojmom bez konkrétneho obsahu. V. ROZPOR S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s požiadavkou normatívnej jednoznačnosti množstvo neurčitých pojmov, absencia definícií kľúčových konceptov. Rozpor s požiadavkou systematickosti duplicita reklamačnej úpravy, paralelná regulácia nekalých praktík, rozdrobenosť právnej úpravy – viď úvod Rozpor s požiadavkou právnej istoty nesúlad s osobitnými predpismi spôsobuje právnu nepredvídateľnosť. Rozpor s požiadavkou zrozumiteľnosti Iné: Poukazujeme tiež na to, že a) v definícii spotrebiteľa sú opätovne zahrnuté len fyzické osoby. Zákon 182/1993 Z.z. núti spotrebiteľov združiť na účel obstarávania spoločnej veci (správa bytov, bytového domu) do Spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo nemôže nadobúdať majetok, podnikať, vytvárať zisk a pod., a obstaráva výlučne veci vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. Združením sa v Spoločenstve však zároveň spotrebitelia strácajú postavenie spotrebiteľa, vzhľadom na striktnú definíciu spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Navrhujeme odstrániť túto disproporciu a diskrimináciu. Nikto nemôže byť poškodený tým, že koná podľa platného zákona... Formálne je táto interpretácia v súlade so Smernicou, ktorá však nepočíta s tým, že členský štát zákonom prikáže určitej skupine spotrebiteľov sa združiť, a tým stratia (ich členský štát pripraví o) postavenie spotrebiteľov. b) spotrebiteľ stráca ochranu, zaručenú mu doteraz § 54a OZ: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Naopak, podmienky premlčania, vrátane uznania (premlčaného) dlhu sa v návrhu zákona všeobecne sprísňujú v neprospech dlžníka, teda aj spotrebiteľa. c) v návrhu zákona nie je porovnateľne zahrnutý všeobecný zákaz obsiahnutý v § 54a ods. 1 OZ - „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Návrh OZ počíta len s parciálnym zákazom (zabezpečenie, záložné právo, premlčacia lehota, zmluvná pokuta), nie so zákazom generálnym. d) § 768 počíta s povinnosťou obchodníka zdržať sa aplikovania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách výhradne na základe výsledku sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Tým ustupuje a znižuje štandard doteraz zaručený ustanovením § 53a ods. 1 OZ - „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch … za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. .“, kde mal obchodník túto povinnosť nielen pri abstraktnej kontrole, ale aj pri nepriznaní nároku obchodníkovi, alebo na základe uloženia povinnosti vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie. d) návrh nepočíta s vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi exaktne, ani s osobitnou lehotou podľa § 53a OZ. Návrh zákona nezodpovedá kritériám, ktoré na tvorbu právnych predpisov ustanovuje § 2 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. Ak sa na spotrebiteľskú zmluvu (priamo Smernicou) kladie nárok na jej zrozumiteľnosť, akcentovane by to malo platiť o zákone, ktorý spotrebiteľské práva upravuje.
- § 770 Akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V § 1177 ods. 2 navrhujeme číslo „763“ nahradiť číslom „775“. Odôvodnenie: Ustanovenie § 1177 ods. 2 návrhu zákona zavádza prednosť osobitných ustanovení návrhu zákona o spotrebiteľských zmluvách (ako aj ustanovení osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa) pred ustanoveniami piateho oddielu, ktoré upravujú zmluvu o úvere. V tejto súvislosti však dané ustanovenie v zátvorke odkazuje na ustanovenia § 760 až 763 návrhu zákona, t. j. len na ustanovenia patriace od prvého oddielu (všeobecné ustanovenia) tretieho dielu druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona. Medzi osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách však patria aj ďalšie ustanovenia návrhu zákona, ide o ustanovenia § 760 až 775 návrhu zákona. Ustanovenie § 1177 ods. 2 návrhu zákona by tak v súvislosti s prednosťou osobitných ustanovení návrhu zákona o spotrebiteľských zmluvách malo odkazovať na všetky ustanovenia systematicky zaradené medzi osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, t. j. aj na ustanovenia § 764 až 775 návrhu zákona.
Text pripomienky: ÚNIA SPOTREBITEĽOV SLOVENSKA považuje úpravu § 770 za nedostatočnú, pretože neobsahuje ochranné mechanizmy požadované judikatúrou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých štát musí zabezpečiť, aby pred výkonom záložného práva nad obydlím spotrebiteľa prebehlo účinné súdne posúdenie nekalých podmienok, proporcionality zásahu a existencie miernejších alternatív k strate bývania. Aktuálna formulácia umožňuje použitie dobrovoľnej dražby aj v prípadoch, kde by mala mať prednosť súdna kontrola. Hrozí preto, že spotrebiteľ príde o bývanie bez toho, aby súd preveril férovosť zmluvy alebo samotnej pohľadávky. Navrhované doplnenie § 770: „(1) Ak je záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečený záložným právom a záloh tvorí nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie spotrebiteľa alebo jeho rodiny, možno výkon záložného práva uskutočniť dobrovoľnou dražbou alebo podľa osobitných predpisov iba po tom, čo súd pred začatím výkonu preskúma: a) či zmluva alebo jej jednotlivé ustanovenia neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú praktiku, b) či zosplatnenie alebo výkon záložného práva nie sú v rozpore so zásadou proporcionality, c) či veriteľ preukázateľne ponúkol primerané reštrukturalizačné opatrenia a či boli vyčerpané miernejšie prostriedky. (2) Zmluvné dojednanie, ktorým sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva na súdnu ochranu pred výkonom záložného práva, je neplatné. (3) Pri výkone záložného práva musí byť zabezpečené čo najvyššie možné zhodnotenie zálohu. Ak je zjavné, že záloh bol speňažený za cenu neprimerane nízku vzhľadom na obvyklú hodnotu, spotrebiteľ má právo domáhať sa primeranej náhrady alebo neplatnosti úkonu smerujúceho k výkonu záložného práva. (4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých záloh netvorí obydlie spotrebiteľa.“ Odôvodnenie: Judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyžaduje, aby pred stratou bývania spotrebiteľa prebehla účinná súdna kontrola férovosti zmluvy a proporcionality zásahu. Súčasný § 770 takúto kontrolu nevyžaduje, hoci výkon záložného práva cez dražbu je mimoriadne invazívny zásah. Veriteľ môže uskutočniť dražbu aj v prípadoch sporného dlhu alebo nekalej podmienky. Spotrebiteľ môže prísť o bývanie bez toho, aby sa súd vôbec zaoberal neplatnosťou zosplatnenia alebo nekalosťou zmluvných ustanovení. Doplnenie zavádza eurokonformný minimálny štandard ochrany, neobmedzuje zákon o dobrovoľných dražbách a nemení jeho spôsob vykonávania — len stanovuje predbežné podmienky, keď ide o obydlie spotrebiteľa. Poznámka k dôvodovej správe: Dôvodová správa by mala jasne uviesť, že účelom doplnenia § 770 je posilniť ochranu obydlia spotrebiteľa v súlade s judikatúrou EÚ, zabezpečiť súdny dohľad nad výkonom záložného práva a zabrániť situáciám, keď by spotrebiteľ prišiel o bývanie bez predchádzajúcej kontroly férovosti zmluvy a primeranosti zásahu.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.