§ 745 · Osobitné prostriedky ochrany

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„obchodné tajomstvo“ sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky: a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú; b) majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné; c) osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti;

„vlastník obchodného tajomstva“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom;

„porušovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá neoprávnene získala, využila alebo sprístupnila obchodné tajomstvo;

„tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“, je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má významný prospech z obchodného tajomstva, ktoré bolo neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené.

Článok 3

Oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Získanie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené, keď sa obchodné tajomstvo získalo prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

nezávislého objavu alebo vytvorenia;

pozorovania, skúmania, demontáže alebo testovania výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva;

výkonu práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie v súlade s právom alebo postupmi Únie a vnútroštátnym právom alebo postupmi;

akéhokoľvek iného postupu, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené v rozsahu, v akom takéto získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Článok 4

Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci obchodného tajomstva boli oprávnení požiadať o opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici s cieľom zamedziť neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu svojho obchodného tajomstva alebo dosiahnuť nápravu za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie svojho obchodného tajomstva.

Získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak sa uskutoční prostredníctvom:

neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj prostredníctvom ich privlastnenia alebo kopírovania;

akéhokoľvek iného konania, ktoré sa za daných okolností považuje za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak ho bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva vykoná osoba, o ktorej sa usudzuje, že spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

získala obchodné tajomstvo neoprávnene;

porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva;

porušuje zmluvnú alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené aj vtedy, keď určitá osoba v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od inej osoby, ktorá obchodné tajomstvo využívala alebo sprístupňovala neoprávnene v zmysle odseku 3.

Za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na trh, alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene v zmysle odseku 3.

Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici sa uplatňujú spôsobom, ktorý:

je primeraný;

zabraňuje vytváraniu prekážok zákonného obchodu na vnútornom trhu; a

poskytuje záruky proti ich zneužitiu.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli na návrh odporcu uplatniť primerané opatrenia stanovené vo vnútroštátnom práve, ak je návrh vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva zjavne neopodstatnená a ak sa zistí, že navrhovateľ podal návrh na začatie súdneho konania s úmyslom zneužiť situáciu alebo nekonať v dobrej viere. Takéto opatrenia zahŕňajú podľa potreby priznanie náhrady ujmy odporcovi, uloženie sankcií navrhovateľovi alebo nariadenie rozšírenia informácií týkajúcich sa rozhodnutia uvedeného v článku 15.

Členské štáty môžu stanoviť, že opatrenia uvedené v prvom pododseku budú prejednávané v samostatnom konaní.

Článok 10

Predbežné a preventívne opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli na návrh vlastníka obchodného tajomstva nariadiť údajnému porušovateľovi ktorékoľvek z týchto predbežných a preventívnych opatrení:

predbežné ukončenie alebo prípadne predbežný zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

zaistenie alebo odovzdanie tovaru podozrivého z porušovania práva, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho vstupu na trh alebo jeho obehu na trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány mohli alternatívne k opatreniam uvedeným v odseku 1 podmieniť pokračovanie údajného neoprávneného využívania obchodného tajomstva zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka obchodného tajomstva. Sprístupnenie obchodného tajomstva na základe zloženia zábezpeky nie je povolené.

Článok 11

Podmienky uplatňovania a záruky

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mali s ohľadom na opatrenia uvedené v článku 10 právomoc vyžadovať od navrhovateľa, aby poskytol dôkazy, ktoré možno považovať za primerane dostupné, aby sa s dostatočným stupňom istoty mohli presvedčiť o tom, že:

obchodné tajomstvo existuje;

navrhovateľ je vlastníkom obchodného tajomstva; a

obchodné tajomstvo bolo získané neoprávnene, využíva sa alebo sprístupňuje neoprávnene alebo hrozí neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány boli povinné pri rozhodovaní o schválení alebo zamietnutí návrhu a pri posudzovaní jeho primeranosti zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu, podľa potreby aj:

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

konanie odporcu pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

oprávnené záujmy tretích strán;

verejný záujem; a

ochranu základných práv.

Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia uvedené v článku 10 boli na návrh odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak:

navrhovateľ nezačal na príslušnom súdnom orgáne súdne konanie vedúce k rozhodnutiu vo veci samej v primeranej lehote, ktorú stanovil súdny orgán, ktorý opatrenia nariaďuje, ak to právo členského štátu umožňuje alebo ak takáto lehota nebola stanovená, v lehote nepresahujúcej 20 pracovných dní alebo 31 kalendárnych dní, podľa toho, ktorá lehota je dlhšia; alebo

dotknuté informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 2 bode 1 z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli opatrenia uvedené v článku 10 podmieniť zložením primeranej zábezpeky alebo rovnocennej záruky zo strany navrhovateľa, ktorej cieľom je zabezpečiť náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú odporcovi a prípadne inej osobe, ktorej sa opatrenia týkajú.

Ak sú opatrenia uvedené v článku 10 zrušené na základe odseku 3 písm. a) tohto článku, ak ich platnosť uplynie v dôsledku určitého úkonu alebo opomenutia zo strany navrhovateľa alebo ak sa následne zistí, že k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva alebo k hrozbe takéhoto konania nedošlo, príslušné súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi na návrh odporcu alebo poškodenej tretej strany, aby odporcovi alebo poškodenej tretej strane poskytol primeranú náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú uvedenými opatreniami.

Členské štáty môžu stanoviť, že návrh na náhradu škody uvedený v prvom pododseku je prejednávaný v samostatnom konaní.

Článok 12

Súdne príkazy a nápravné opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď bolo prijaté súdne rozhodnutie vo veci samej, podľa ktorého došlo k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, mohli príslušné súdne orgány na návrh navrhovateľa nariadiť porušovateľovi jedno alebo viaceré z týchto opatrení proti porušeniu:

ukončenie alebo prípadne zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovážania, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

prijatie primeraných nápravných opatrení, pokiaľ ide o tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu;

zničenie všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov obsahujúcich alebo predstavujúcich obchodné tajomstvo alebo ich častí alebo prípadne odovzdanie všetkých uvedených dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí navrhovateľovi.

Nápravné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) zahŕňajú:

stiahnutie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, z trhu;

úprava tovaru porušujúceho právo obchodného tajomstva tak, aby bola odstránená vlastnosť porušujúca právo;

zničenie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo prípadne jeho stiahnutie z trhu za predpokladu, že stiahnutie nenarušuje ochranu dotknutého obchodného tajomstva.

Členské štáty môžu stanoviť, aby ich príslušné súdne orgány v prípade nariadenia stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu mohli na návrh vlastníka obchodného tajomstva nariadiť, aby bol tovar odovzdaný vlastníkovi alebo charitatívnym organizáciám.

Príslušné súdne orgány nariaďujú, aby opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) a d) boli vykonané na náklady porušovateľa, ak neexistujú osobitné dôvody, prečo tak neurobiť. Uvedenými opatreniami nie je dotknutá prípadná náhrada škody vlastníkovi obchodného tajomstva z dôvodu neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Článok 13

Podmienky uplatňovania, záruky a alternatívne opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné súdne orgány pri posudzovaní návrhu na vydanie súdnych príkazov a nápravných opatrení stanovených v článku 12 a pri posudzovaní ich primeranosti povinné zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu, podľa potreby aj:

hodnotu alebo iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

konanie porušovateľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

oprávnené záujmy tretích strán;

verejný záujem; a

ochranu základných práv.

Ak príslušné súdne orgány obmedzia trvanie opatrení uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) a b), takéto trvanie musí postačovať na odstránenie akejkoľvek obchodnej alebo ekonomickej výhody, ktorá by pre porušovateľa mohla vyplývať z neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) boli na návrh odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak dotknuté informácie medzičasom prestali spĺňať požiadavky stanovené v článku 2 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo prisúdiť odporcovi.

Členské štáty stanovia, že na návrh osoby, na ktorú sa môžu vzťahovať opatrenia stanovené v článku 12, môže príslušný súdny orgán nariadiť peňažnú náhradu, ktorá má byť poškodenej strane zaplatená namiesto uplatnenia uvedených opatrení, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

dotknutá osoba v čase využitia alebo sprístupnenia nevedela, ani nemohla za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získala od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene;

vykonanie dotknutých opatrení by uvedenej osobe spôsobilo neprimeranú ujmu; a

peňažná náhrada poškodenej strane sa javí ako dostatočne uspokojivá.

Ak sa namiesto opatrení uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) nariadi peňažná náhrada, nesmie presiahnuť výšku odmien alebo poplatkov, ktoré by musel porušovateľ zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

Článok 14

Náhrada škody

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadili porušovateľovi, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva, aby vlastníkovi obchodného tajomstva vyplatil náhradu škody primeranú k skutočne spôsobenej ujme v dôsledku neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť zamestnancov za náhradu škody voči zamestnávateľom v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva zamestnávateľa, ak konajú neúmyselne.

Pri stanovení náhrady škody uvedenej v odseku 1 príslušné súdne orgány zohľadňujú všetky náležité faktory, ako sú negatívne hospodárske dôsledky, vrátane ušlého zisku, ktoré boli spôsobené poškodenej strane, prípadný neoprávnený zisk porušovateľa a vo vhodných prípadoch iné skutočnosti než ekonomické faktory, ako je morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva.

Príslušné súdne orgány prípadne môžu vo vhodných prípadoch takisto stanoviť náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností, ako je minimálne výška odmien alebo poplatkov, ktoré by musel porušovateľ zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodného tajomstvo.

Článok 15

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Členské štáty zabezpečia, aby v súdnych konaniach začatých vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva mohli príslušné súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť vhodné opatrenia na šírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia vrátane zverejnenia celého rozhodnutia alebo jeho časti.

Každé opatrenie uvedené v odseku 1 tohto článku musí zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva podľa článku 9.

Pri rozhodovaní, či nariadiť opatrenie uvedené v odseku 1, a pri posudzovaní jeho primeranosti zohľadňujú príslušné súdne orgány v prípade potreby hodnotu obchodného tajomstva, konanie porušovateľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva porušovateľom.

Príslušné súdne orgány takisto zohľadňujú, či by informácie o porušovateľovi umožnili identifikáciu fyzickej osoby, a ak áno, či by bolo zverejnenie takýchto informácií opodstatnené, najmä vzhľadom na možné riziko, ktoré takéto opatrenie môže vyvolať pre súkromie a povesť porušovateľa.

§ 55b

Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v

ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.

Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.

Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že

obchodné tajomstvo existuje,

ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a

obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,

konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,

spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,

oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,

verejný záujem a

ochranu práv.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.

§ 624

Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak

predávajúci vec neopravil ani nevymenil,

predávajúci vec neopravil ani nevymenil v súlade s § 623 ods. 7 a 9,

predávajúci odmietol odstrániť vadu podľa § 623 ods. 3,

vec má rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene veci,

vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy, alebo

predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.

Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa odseku 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.

Zľava z kúpnej ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty predanej veci a hodnoty, ktorú by vec mala, ak by bola bez vád.

Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa odseku 1, ak sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, nesie predávajúci.

Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť len vo vzťahu k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy, len ak nemožno dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez vadnej veci.

Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie veci predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.

Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci zaslal vec predávajúcemu, podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.

Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu z kúpnej ceny rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak kupujúci výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša predávajúci.

Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.

§ 623

Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Kupujúci si nemôže zvoliť spôsob odstránenia vady, ktorý nie je možný alebo ktorý by v porovnaní s druhým spôsobom odstránenia vady spôsobil predávajúcemu neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti, najmä na hodnotu, ktorú by mala vec bez vady, na závažnosť vady a na skutočnosť, či by druhý spôsob odstránenia vady spôsobil kupujúcemu značné ťažkosti.

Predávajúci pred odstránením vady informuje kupujúceho o práve vybrať si medzi opravou veci alebo výmenou veci podľa odseku 1 a o predĺžení doby zodpovednosti za vady veci podľa § 619 ods. 4.

Predávajúci môže odmietnuť odstránenie vady, ak oprava ani výmena nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady s ohľadom na všetky okolnosti vrátane okolností podľa odseku 1 druhej vety.

Predávajúci opraví alebo vymení vec v primeranej lehote (§ 507 ods. 1) po tom, čo kupujúci vytkol vadu, bezplatne, na vlastné náklady a bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu s ohľadom na povahu veci a účel, na ktorý kupujúci vec požadoval. Lehota podľa prvej vety nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady, ak dlhšia lehota nie je odôvodnená objektívnym dôvodom, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť; dôkazné bremeno o existencii objektívneho dôvodu znáša predávajúci.

Predávajúci môže pri odstránení vady výmenou veci poskytnúť na žiadosť kupujúceho renovovanú vec.

Predávajúci môže počas opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia § 659 až 662.

Na účely opravy alebo výmeny kupujúci odovzdá alebo sprístupní vec predávajúcemu alebo osobe podľa § 622 ods. 5. Náklady prevzatia veci znáša predávajúci.

Predávajúci dodá opravenú vec alebo náhradnú vec kupujúcemu na vlastné náklady rovnakým alebo obdobným spôsobom, akým mu kupujúci dodal vadnú vec, ak sa strany nedohodnú inak. Ak kupujúci neprevezme vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju mal prevziať, môže predávajúci vec predať. Ak ide o vec väčšej hodnoty, predávajúci kupujúceho o zamýšľanom predaji vopred upovedomí a poskytne mu primeranú dodatočnú lehotu na prevzatie veci. Predávajúci bezodkladne po predaji vyplatí kupujúcemu výťažok z predaja veci po odpočítaní nákladov, ktoré účelne vynaložil na jej úschovu a predaj, ak kupujúci uplatní právo na podiel z výťažku v primeranej lehote uvedenej predávajúcim v oznámení o zamýšľanom predaji veci. Predávajúci môže vec na vlastné náklady zničiť, ak sa ju nepodarilo predať alebo ak predpokladaný výťažok z predaja nebude postačovať ani na úhradu nákladov, ktoré predávajúci účelne vynaložil na úschovu veci, a nákladov, ktoré by predávajúci musel nevyhnutne vynaložiť na jej predaj.

Predávajúci pri odstránení vady zabezpečí odstránenie veci a inštaláciu opravenej veci alebo náhradnej veci, ak si výmena alebo oprava vyžaduje odstránenie vadnej veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Predávajúci a kupujúci sa môžu dohodnúť, že odstránenie veci a inštaláciu opravenej alebo náhradnej veci zabezpečí kupujúci na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.

Pri odstránení vady výmenou veci nemá predávajúci právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred jej výmenou.

Predávajúci zodpovedá za vady náhradnej veci podľa § 619.

§ 442

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

§ 185

Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 75

Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.

Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).

Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.

Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.

Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.

Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

§ 73

Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.

Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.

Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.

Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.

Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.

§ 442a

Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.

Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

§ 186

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 8

Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.

§ 9

Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.

V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**

§ 381

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

§ 178

Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

§ 135b

Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

§ 177

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

§ 5

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

§ 179

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

§ 459

Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

§ 4

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.