§ 740 · Základné ustanovenia

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„obchodné tajomstvo“ sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky: a) sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú; b) majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné; c) osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti;

„vlastník obchodného tajomstva“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom;

„porušovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá neoprávnene získala, využila alebo sprístupnila obchodné tajomstvo;

„tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“, je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má významný prospech z obchodného tajomstva, ktoré bolo neoprávnene získané, využité alebo sprístupnené.

Článok 3

Oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Získanie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené, keď sa obchodné tajomstvo získalo prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

nezávislého objavu alebo vytvorenia;

pozorovania, skúmania, demontáže alebo testovania výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje žiadna právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva;

výkonu práva pracovníkov alebo zástupcov pracovníkov na informácie a konzultácie v súlade s právom alebo postupmi Únie a vnútroštátnym právom alebo postupmi;

akéhokoľvek iného postupu, ktorý je za daných okolností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené v rozsahu, v akom takéto získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Článok 4

Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva

Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci obchodného tajomstva boli oprávnení požiadať o opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici s cieľom zamedziť neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu svojho obchodného tajomstva alebo dosiahnuť nápravu za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie svojho obchodného tajomstva.

Získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak sa uskutoční prostredníctvom:

neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj prostredníctvom ich privlastnenia alebo kopírovania;

akéhokoľvek iného konania, ktoré sa za daných okolností považuje za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak ho bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva vykoná osoba, o ktorej sa usudzuje, že spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:

získala obchodné tajomstvo neoprávnene;

porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva;

porušuje zmluvnú alebo akúkoľvek inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené aj vtedy, keď určitá osoba v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od inej osoby, ktorá obchodné tajomstvo využívala alebo sprístupňovala neoprávnene v zmysle odseku 3.

Za neoprávnené využitie obchodného tajomstva sa považuje aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na trh, alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo mala za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene v zmysle odseku 3.

Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy stanovené v tejto smernici sa uplatňujú spôsobom, ktorý:

je primeraný;

zabraňuje vytváraniu prekážok zákonného obchodu na vnútornom trhu; a

poskytuje záruky proti ich zneužitiu.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli na návrh odporcu uplatniť primerané opatrenia stanovené vo vnútroštátnom práve, ak je návrh vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva zjavne neopodstatnená a ak sa zistí, že navrhovateľ podal návrh na začatie súdneho konania s úmyslom zneužiť situáciu alebo nekonať v dobrej viere. Takéto opatrenia zahŕňajú podľa potreby priznanie náhrady ujmy odporcovi, uloženie sankcií navrhovateľovi alebo nariadenie rozšírenia informácií týkajúcich sa rozhodnutia uvedeného v článku 15.

Členské štáty môžu stanoviť, že opatrenia uvedené v prvom pododseku budú prejednávané v samostatnom konaní.

Článok 10

Predbežné a preventívne opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli na návrh vlastníka obchodného tajomstva nariadiť údajnému porušovateľovi ktorékoľvek z týchto predbežných a preventívnych opatrení:

predbežné ukončenie alebo prípadne predbežný zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

zaistenie alebo odovzdanie tovaru podozrivého z porušovania práva, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho vstupu na trh alebo jeho obehu na trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány mohli alternatívne k opatreniam uvedeným v odseku 1 podmieniť pokračovanie údajného neoprávneného využívania obchodného tajomstva zložením záruk určených na zabezpečenie odškodnenia vlastníka obchodného tajomstva. Sprístupnenie obchodného tajomstva na základe zloženia zábezpeky nie je povolené.

Článok 11

Podmienky uplatňovania a záruky

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mali s ohľadom na opatrenia uvedené v článku 10 právomoc vyžadovať od navrhovateľa, aby poskytol dôkazy, ktoré možno považovať za primerane dostupné, aby sa s dostatočným stupňom istoty mohli presvedčiť o tom, že:

obchodné tajomstvo existuje;

navrhovateľ je vlastníkom obchodného tajomstva; a

obchodné tajomstvo bolo získané neoprávnene, využíva sa alebo sprístupňuje neoprávnene alebo hrozí neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány boli povinné pri rozhodovaní o schválení alebo zamietnutí návrhu a pri posudzovaní jeho primeranosti zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu, podľa potreby aj:

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

konanie odporcu pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

oprávnené záujmy tretích strán;

verejný záujem; a

ochranu základných práv.

Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia uvedené v článku 10 boli na návrh odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak:

navrhovateľ nezačal na príslušnom súdnom orgáne súdne konanie vedúce k rozhodnutiu vo veci samej v primeranej lehote, ktorú stanovil súdny orgán, ktorý opatrenia nariaďuje, ak to právo členského štátu umožňuje alebo ak takáto lehota nebola stanovená, v lehote nepresahujúcej 20 pracovných dní alebo 31 kalendárnych dní, podľa toho, ktorá lehota je dlhšia; alebo

dotknuté informácie už nespĺňajú požiadavky stanovené v článku 2 bode 1 z dôvodov, ktoré nemožno prisúdiť odporcovi.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány mohli opatrenia uvedené v článku 10 podmieniť zložením primeranej zábezpeky alebo rovnocennej záruky zo strany navrhovateľa, ktorej cieľom je zabezpečiť náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú odporcovi a prípadne inej osobe, ktorej sa opatrenia týkajú.

Ak sú opatrenia uvedené v článku 10 zrušené na základe odseku 3 písm. a) tohto článku, ak ich platnosť uplynie v dôsledku určitého úkonu alebo opomenutia zo strany navrhovateľa alebo ak sa následne zistí, že k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva alebo k hrozbe takéhoto konania nedošlo, príslušné súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi na návrh odporcu alebo poškodenej tretej strany, aby odporcovi alebo poškodenej tretej strane poskytol primeranú náhradu škody za akúkoľvek ujmu spôsobenú uvedenými opatreniami.

Členské štáty môžu stanoviť, že návrh na náhradu škody uvedený v prvom pododseku je prejednávaný v samostatnom konaní.

Článok 12

Súdne príkazy a nápravné opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď bolo prijaté súdne rozhodnutie vo veci samej, podľa ktorého došlo k neoprávnenému získaniu, využitiu alebo sprístupneniu obchodného tajomstva, mohli príslušné súdne orgány na návrh navrhovateľa nariadiť porušovateľovi jedno alebo viaceré z týchto opatrení proti porušeniu:

ukončenie alebo prípadne zákaz využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva;

zákaz výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo dovážania, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na uvedené účely;

prijatie primeraných nápravných opatrení, pokiaľ ide o tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu;

zničenie všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov obsahujúcich alebo predstavujúcich obchodné tajomstvo alebo ich častí alebo prípadne odovzdanie všetkých uvedených dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí navrhovateľovi.

Nápravné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) zahŕňajú:

stiahnutie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, z trhu;

úprava tovaru porušujúceho právo obchodného tajomstva tak, aby bola odstránená vlastnosť porušujúca právo;

zničenie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, alebo prípadne jeho stiahnutie z trhu za predpokladu, že stiahnutie nenarušuje ochranu dotknutého obchodného tajomstva.

Členské štáty môžu stanoviť, aby ich príslušné súdne orgány v prípade nariadenia stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu mohli na návrh vlastníka obchodného tajomstva nariadiť, aby bol tovar odovzdaný vlastníkovi alebo charitatívnym organizáciám.

Príslušné súdne orgány nariaďujú, aby opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) a d) boli vykonané na náklady porušovateľa, ak neexistujú osobitné dôvody, prečo tak neurobiť. Uvedenými opatreniami nie je dotknutá prípadná náhrada škody vlastníkovi obchodného tajomstva z dôvodu neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Článok 13

Podmienky uplatňovania, záruky a alternatívne opatrenia

Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné súdne orgány pri posudzovaní návrhu na vydanie súdnych príkazov a nápravných opatrení stanovených v článku 12 a pri posudzovaní ich primeranosti povinné zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu, podľa potreby aj:

hodnotu alebo iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva;

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva;

konanie porušovateľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva;

vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva;

oprávnené záujmy strán konania a vplyv, ktorý by schválenie alebo zamietnutie opatrení mohlo mať na strany konania;

oprávnené záujmy tretích strán;

verejný záujem; a

ochranu základných práv.

Ak príslušné súdne orgány obmedzia trvanie opatrení uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) a b), takéto trvanie musí postačovať na odstránenie akejkoľvek obchodnej alebo ekonomickej výhody, ktorá by pre porušovateľa mohla vyplývať z neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) boli na návrh odporcu zrušené alebo aby sa inak skončila ich platnosť, ak dotknuté informácie medzičasom prestali spĺňať požiadavky stanovené v článku 2 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo prisúdiť odporcovi.

Členské štáty stanovia, že na návrh osoby, na ktorú sa môžu vzťahovať opatrenia stanovené v článku 12, môže príslušný súdny orgán nariadiť peňažnú náhradu, ktorá má byť poškodenej strane zaplatená namiesto uplatnenia uvedených opatrení, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

dotknutá osoba v čase využitia alebo sprístupnenia nevedela, ani nemohla za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získala od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene;

vykonanie dotknutých opatrení by uvedenej osobe spôsobilo neprimeranú ujmu; a

peňažná náhrada poškodenej strane sa javí ako dostatočne uspokojivá.

Ak sa namiesto opatrení uvedených v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) nariadi peňažná náhrada, nesmie presiahnuť výšku odmien alebo poplatkov, ktoré by musel porušovateľ zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

Článok 14

Náhrada škody

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné súdne orgány na návrh poškodenej strany nariadili porušovateľovi, ktorý vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva, aby vlastníkovi obchodného tajomstva vyplatil náhradu škody primeranú k skutočne spôsobenej ujme v dôsledku neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.

Členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť zamestnancov za náhradu škody voči zamestnávateľom v prípade neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva zamestnávateľa, ak konajú neúmyselne.

Pri stanovení náhrady škody uvedenej v odseku 1 príslušné súdne orgány zohľadňujú všetky náležité faktory, ako sú negatívne hospodárske dôsledky, vrátane ušlého zisku, ktoré boli spôsobené poškodenej strane, prípadný neoprávnený zisk porušovateľa a vo vhodných prípadoch iné skutočnosti než ekonomické faktory, ako je morálna ujma spôsobená vlastníkovi obchodného tajomstva neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva.

Príslušné súdne orgány prípadne môžu vo vhodných prípadoch takisto stanoviť náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností, ako je minimálne výška odmien alebo poplatkov, ktoré by musel porušovateľ zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať dotknuté obchodného tajomstvo.

Článok 15

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Členské štáty zabezpečia, aby v súdnych konaniach začatých vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva mohli príslušné súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť vhodné opatrenia na šírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia vrátane zverejnenia celého rozhodnutia alebo jeho časti.

Každé opatrenie uvedené v odseku 1 tohto článku musí zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva podľa článku 9.

Pri rozhodovaní, či nariadiť opatrenie uvedené v odseku 1, a pri posudzovaní jeho primeranosti zohľadňujú príslušné súdne orgány v prípade potreby hodnotu obchodného tajomstva, konanie porušovateľa pri získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva, vplyv neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva porušovateľom.

Príslušné súdne orgány takisto zohľadňujú, či by informácie o porušovateľovi umožnili identifikáciu fyzickej osoby, a ak áno, či by bolo zverejnenie takýchto informácií opodstatnené, najmä vzhľadom na možné riziko, ktoré takéto opatrenie môže vyvolať pre súkromie a povesť porušovateľa.

§ 17

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1.

Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo.

Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.

§ 181

Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

§ 55b

Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v

ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.

Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.

Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že

obchodné tajomstvo existuje,

ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a

obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na

hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,

opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,

konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,

spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,

oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,

verejný záujem a

ochranu práv.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.

§ 191

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

§ 47a

Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.

Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.

Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

§ 51

Porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.

Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.

Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto

získal obchodné tajomstvo neoprávnene,

porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva,

porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.

Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3.

Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3.

Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo

nezávislým objavom alebo vytvorením,

pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,

výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo

iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti.

Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie.

§ 55c

Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení spočívajúcich v

ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,

zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,

zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,

zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva.

Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať voči rušiteľovi obchodného tajomstva

úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,

stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,

zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.

Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku 1 písm.

a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.

Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak

v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,

vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a

peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.

Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.

Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa obchodného tajomstva na náhradu škody.

Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. 5.

Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva, alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.

§ 185

Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 186

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 879e

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Záložné práva, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003 a na vznik ktorých sa podľa tohto zákona vyžaduje registrácia v registri záložných práv, musia sa registrovať v registri záložných práv do 30. júna 2003, inak zanikajú. Žiadosť o registráciu v registri záložných práv podáva veriteľ po oznámení dlžníkovi.

Záložné práva podľa odseku 2 sa zaregistrujú s uvedením dňa ich vzniku. Na určenie poradia na uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003, je rozhodujúci deň ich vzniku.

Záložné práva na hnuteľné veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred 1. januárom 2003, možno registrovať v registri záložných práv k 1. januáru 2003, ak sa žiadosť o ich registráciu podá do 31. marca 2003.

Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003, sa zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101.

§ 381

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

§ 178

Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

§ 177

Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

Na ochranu svojho majetku je zamestnávateľ oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na pracovisko alebo odnášajú z pracoviska. Podrobnejšie podmienky určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

§ 179

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

§ 879d

Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vklad na meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných na vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3.

Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej banky povinná bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto banke alebo pobočke zahraničnej banky.

§ 18

Majiteľ obchodného tajomstva prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

§ 879i

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2005; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ako aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v prípade využívania týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento účel považujú priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom sa nepoužije § 458 ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky pred 31. decembrom 2006 zruší s likvidáciou, je povinná aktíva zo zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a ostatné aktíva podľa odseku 2 bezodkladne previesť podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Okamihom prevodu aktív podľa odsekov 2 a 3 a v rozsahu prevodu týchto aktív zaniká záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky na výplatu zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a vzniká záväzok štátu na výplatu náhrad osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, a to náhrad vo výške zostatkov zrušených vkladov, najviac však vo výške prevedených aktív zo zostatkov zrušených vkladov. Nárok na výplatu týchto náhrad si oprávnené osoby môžu uplatniť najneskôr 31. decembra 2011; márnym uplynutím tejto lehoty zaniká záväzok štátu na výplatu týchto náhrad. Na účely vyplácania týchto náhrad a preukazovania práva na ich výplatu sa rovnako použijú ustanovenia § 879d ods. 1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti; vyplácanie týchto náhrad zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverená právnická osoba.

Kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a využívania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa vrátane majetkového prospechu z využívania týchto zostatkov za obdobie od ich zrušenia je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na výkon tejto kontroly sa použijú všeobecné predpisy o kontrole v štátnej správe a o bankovom tajomstve. Na účely kontroly vykonávanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a na účely vyplácania náhrad podľa odseku 4 je banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú uložené zostatky zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, povinná odovzdať Ministerstvu financií Slovenskej republiky podľa jeho požiadaviek a v ním určenej lehote zoznam zrušených vkladov na doručiteľa vrátane prehľadov o výške zostatkov týchto vkladov, o výške úrokov a iných majetkových výhod z týchto vkladov a ich zostatkov a o výške majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky pri využívaní týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov, ako aj ďalšie informácie, doklady, podklady a vysvetlenia o zrušených vkladoch na doručiteľa, o zostatkoch zrušených vkladov na doručiteľa, o uplatnených nárokoch na ich vyplatenie a o ich vyplácaní.

§ 19

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods. 1.

§ 20

Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana. Hlava II PODNIKANIE ZAHRANIČNÝCH OSÔB Diel I Základné ustanovenia