Nový Občiansky zákonník
Parazitovaním je neoprávnené jednostranné ťaženie z osobitných výsledkov investície iného súťažiteľa na jeho úkor, ktoré ohrozuje návratnosť jeho investície do týchto výsledkov.
Parazitovaním nie je ťaženie z predmetu práva duševného vlastníctva iného v súlade s osobitným predpisom v oblasti práva duševného vlastníctva, alebo ktorého časovo obmedzená ochrana podľa takéhoto osobitného predpisu uplynula.
Parazitovaním nie je ani ťaženie z výsledkov, ktoré prestali byť súťažnou výhodou na trhu, najneskôr dva roky od investície; tým nie sú dotknuté osobitné predpisy v oblasti práva duševného vlastníctva, § 726 až 728 a § 733.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
klamlivá reklama,
klamlivé označovanie tovaru a služieb,
vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
podplácanie,
zľahčovanie,
porušenie obchodného tajomstva,
ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.
Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Pripomienky z MPK
76 pripomienok · § 732 · zoradené od najkonkrétnejších
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
- Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu
MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].
- Celý návrh Neakceptovaná Hromadná k celému návrhu
Verejnosť (Verejnosť) · 1. 12. 2025 · 1 podporovateľov
Hromadná pripomienka za zakotvenie životných partnerstiev do nového občianskeho zákonníka V rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu nového Občianskeho zákonníka (LP/2025/486) žiadame, aby bol do zákonníka zakotvený inštitút životného partnerstva, ktorý bude dostupný aj pre osoby rovnakého pohlavia. Slovensko je jednou z posledných krajín Európskej únie, ktoré neposkytujú žiadnu právnu ochranu párom rovnakého pohlavia. Nedávny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-713/23 vo veci Jakub Cupriak-Trojan a Mateusz Trojan potvrdil, že členské štáty Európskej únie sú povinné uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte, pretože jeho odmietnutie porušuje európske právo, konkrétne slobodu pohybu a pobytu. Tento rozsudok je priamo záväzný aj pre Slovenskú republiku, avšak neznamená povinnosť zavedenia manželstva osôb rovnakého pohlavia do slovenského práva, len ich uznanie, ak boli uzavreté v niektorom štáte Európskej únie, aj u nás. Podobne Európsky súd pre ľudské práva v prípade Oliari a iní proti Taliansku (2015) rozhodol, že štát má pozitívnu povinnosť vytvoriť právny rámec pre uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia, inak porušuje článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv (právo na súkromný a rodinný život). V ďalších prípadoch, ako napríklad Fedotova a iní proti Rusku (2021, Veľká komora 2023), európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že absencia akejkoľvek právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia je v rozpore s Dohovorom. Okolité štáty už dávno prijali právne úpravy, ktoré párom rovnakého pohlavia poskytujú ochranu. Česká republika má od roku 2006 zákon o registrovanom partnerstve, v roku 2024 práva párov rovnakého pohlavia posilnila, Rakúsko má od roku 2010 registrované partnerstvá a od roku 2019 aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia, Maďarsko má od roku 2009 registrované partnerstvá. Bez ohľadu na súdne rozhodnutia a právnu úpravu v okolitých štátoch, páry rovnakého pohlavia si zaslúžia právne uznanie v rámci slovenského práva hlavne preto, že bez neho sú vystavené diskriminácii a právnej neistote v základných životných situáciách – od dedenia a spoločného majetku, cez prístup k zdravotným informáciám a rozhodnutiam v prípade choroby či úrazu, až po rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré v týchto rodinách vyrastajú. Právne uznanie im poskytuje ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia, daňových úľav, bývania či prístupu k službám, ktoré sú automaticky dostupné manželom odlišného pohlavia. Ide teda o zabezpečenie rovnosti pred zákonom, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a vytvorenie stabilného právneho rámca, ktorý chráni nielen samotných partnerov, ale aj ich deti a širšie rodiny. Preto žiadame, aby bol do nového Občianskeho zákonníka zakotvený inštitút životného partnerstva. Všetky pripomienky obsiahnute v tejto hromadnej pripomienke sú zásadné. Hromadnú pripomienku môžete podporiť do 1.12.2025 do 20:00. Návrh zákona: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/486 Ak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nevyhovie tejto hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou: Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05, Bratislava, ondrejdostal@oks.sk Mária Kolíková, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, maria.kolikova@nrsr.sk Jana Bittó Cigániková, Nad lúčkami 4, 821 04 Bratislava, jana.ciganikova@nrsr.sk Slavomíra Henčeková, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, asistentka@sas.sk
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.