§ 72 · Písomná forma

Najvyšší súd 2 Sžo 505/2009 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: S. T., a.s., zastúpeného advokátom Mgr. S. M., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. P/0056/04/07 zo dňa 29.októbra 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 3/2008-22 zo dňa 29.septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. 3 S 3/2008-22 zo dňa 29. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 3 S 3/2008-22 zo dňa

29.septembra 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

2 2 Sžo 505/2009

zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. P/0056/04/07 zo dňa 29.októbra 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0056/04/07 zo dňa 11.júla 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 Sk za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 634/1992 Zb.), t.j. že žalobca nedodržal lehotu 30 dní na vybavenie reklamácie. Krajský súd uviedol, že cestovnej kancelárii S., bola 4.júla 2007 zaslaná elektronickou poštou reklamácia od zákazníkov na leteckú spoločnosť I. Žalobca reklamáciu postúpil na vybavenie leteckej spoločnosti I. Krajský súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané v žalobe, pokiaľ ide o náležitosti platného právneho úkonu, nie sú vzhľadom na povinnosť žalobcu podstatné a neboli dôvodom na to, aby žalobca v lehote maximálne do 30 pracovných dní nerozhodol (a to aj negatívnym spôsobom) tým, žeby reklamáciu spotrebiteľa odmietol. Len takým spôsobom by sa mohol spotrebiteľ domáhať na súde vyslovenia, resp. rozhodnutia, či predmetná reklamácia spĺňala náležitosti ustanovené v Občianskom zákonníku v súvislosti s platnosťou právneho úkonu. Žalobca nespochybňoval odosielateľa v predmetnej reklamácii. Reklamáciu riadne vybavoval, čo vyplýva aj z inšpekčného záznamu, kde bola vypočutá zodpovedná pracovníčka žalobcu, ktorá uviedla, že reklamáciu vybavovala a telefonicky ju aj urgovala, o čom spotrebiteľa informovala. Na svoju obhajobu k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. pracovníčka žalobcu uviedla, že v náročnej sezóne si neuvedomila termín na vybavenie reklamácie. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že žalovaný mohol žalobcu sankcionovať pokutou až do výšky 2 000 000 Sk, pričom pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej pokuty. Správny orgán neporušil ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 a § 47 ods. 1, ods. 3 Správneho poriadku, pretože jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Neporušil ani procesné práva účastníka konania, ktorý mal možnosť sa vyjadriť k dokladom, ktoré boli v spise, ako aj k samotnému dokazovaniu; bol poučený, že má možnosť doplniť dokazovanie, že má právo nazerať do spisov a bolo na žalobcovi, aby tieto svoje procesné práva využil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobe vyhovieť; uplatnil si náhradu trov prvostupňového aj druhostupňového súdneho konania. Poukázal na ustanovenia § 34,

3 2 Sžo 505/2009

§ 35 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 4 a § 741i Občianskeho zákonníka týkajúce sa formy právneho úkonu. Keďže klientom podaná reklamácia neobsahovala zaručený elektronický podpis, je zrejmé, že nebola platne podaná, ide o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žalobcovi neplynú žiadne povinnosti v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. Krajský súd sa tejto otázke nevenoval. Namiet al aj porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko mu správny orgán neumožnil pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s obsahom spisov, nestačí len oznámenie o začatí správneho konania. Uviedol, že skutková, dokladová situácia je iná na začiatku správneho konania s časovým okamihom pred vydaním rozhodnutia. Bez oznámenia správneho orgánu účastníkovi správneho konania nie je známe, či spis už je vybavený príslušnými dokladmi a informáciami, či je uzavretý a podklady umožňujú vo veci rozhodnúť – vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 162/99. Namietal neodôvodnenie prijatej sankcie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Mal za preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb., keď v súvislosti s reklamáciou, ktorá mu bola doručená dňa 6.júla 2006, zaslal odpoveď o vybavení reklamácie až dňa 16.októbra 2006. Žalobcu nezbavuje zodpovednosti ani skutočnosť, že predmetná reklamácia bola uplatnená e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu. V právomoci žalovaného nie je skúmať opodstatnenosť uplatnenej reklamácie, resp. určovať, či predmetný úkon je platný alebo neplatný, nakoľko v kompetencii žalovaného je iba formálna kontrola reklamačného konania. Povinnosťou žalobcu bolo reklamáciu vybaviť v lehote 30 dní (napríklad aj jej odmietnutím z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí). Žalobca mal v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť do spisu, čo však nevyužil. Správny poriadok neurčuje žalovanému povinnosť ešte dodatočne vyzývať účastníka konania na oboznámenie sa so spisom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 18. augusta 2010 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 250ja ods. 2, § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

4 2 Sžo 505/2009

Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravný ch

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa ustanovení druhej hla vy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom tohto postupu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. P/0056/04/07 zo dňa 29.októbra 2007, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0056/04/07 zo dňa 11.júla 2007, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000 Sk za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb., t.j. že žalobca nedodržal lehotu 30 dní na vybavenie reklamácie. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného č. P/0056/04/07, ktorý je súčasťou súdneho spisu, vyplýva, že spotrebiteľka sa 4.júla 2006 sťažovala u žalobcu na meškanie spiatočného letu spoločnosti I. z letiska Tenerife Sur do Viedne Schwechat, let č. X. Sťažnosť bola podaná elektronicky (mailovou poštou).

Pracovníčka pobočky žalobcu v K. v inšpekčnom zázname uviedla, že pobočka

žalobcu v ten istý deň, ako jej bola doručená reklamácia spotrebiteľky, ju postúpila na letenkové oddelenie do Bratislavy; ďalšie riešenie reklamácie vybavovala Bratislava. Reklamáciu urgovali, o čom informovala aj spotrebiteľku. V náročnej sezóne si neuvedomila termín na vybavenie reklamácie.

Listom zo 16.októbra 2006 žalobca spotrebiteľke oznámil, že cestovná

kancelária predávajúca letenky nie je subjektom zodpovedným za meškanie dopravného prostriedku, keď za uvedenú skutočnosť zodpovedá výlučne letecký prepravca, preto uplatňovanie akýchkoľvek nárokov voči žalobcovi je neodôvodnené.

Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj (ďalej

len prvostupňový správny orgán) ako príslušný orgán podľa § 3 ods. 1, ods. 2

5 2 Sžo 505/2009

písm. d/, § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) preskúmal na základe podnetu spotrebiteľky dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 634/1992 Zb. Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného trhu a zisťuje dodržiavanie ostatných podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi na vykonávanie veľkoobchodnej, distribučnej, maloobchodnej činnosti, na poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu a ubytovacích služieb a služieb informačnej spoločnosti (§ 2 písm. f/ zákona č. 128/2002 Z.z.). Skúma dodržiavanie povinností stanovených v zákone č. 634/1992 Zb. (§ 22 ods. 1 citovaného zákona).

Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný skúmali dodržiavanie

povinností stanovených v § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. zo strany žalobcu. Skúmali konanie po formálnej (procesnej) stránke, nie po hmotnoprávn ej stránke, t.j. neskúmali, akým spôsobom bola reklamácia vybavená.

Reklamačné konanie sa začína podaním reklamácie a končí sa jej vybavením

v zákonom stanovenej lehote. Spornou otázkou v predmetnej právnej veci bolo, či bola platne podaná reklamácia, teda či sa reklamačné konanie začalo.

Reklamácia musí obsahovať formálne a materiálne náležitosti. Materiálnymi

náležitosťami reklamácie podľa § 741i Občianskeho zákonníka je uvedenie záväzkov, ktoré cestovná kancelária porušila. Formálnou náležitosťou je písomná forma, ktorá je zachovaná, ak je právny úkon (reklamácia) urobená telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila; písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (§ 40 ods. 4 v spojení s § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podrobnosti o elektronickom podpise ustanovuje zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ustanovenia § 5 ods. 1 v styku s orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej správy sa používa elektronický podpis alebo zaručený elektronický podpis. Ak sa v styku s orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej správy používa zaručený elektronický podpis, jeho kvalifikovaný certifikát musí byť vydaný akreditovanou certifikačnou autoritou. Do citovaného zákona o elektronickom

6 2 Sžo 505/2009

podpise bola prebratá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13.decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (ďalej len Smernica) publikovaná v Mimoriadnom vydaní Úradného vestníka Európskej únie 2004 vydanom v slovenskom jazyku, kapitola 13, zväzok 024, L 13/12. Podľa ods. 19 preambuly Smernice elektronické podpisy sa budú používať vo verejnom sektore v rámci orgánov štátnej správy krajín a správy spoločenstva a v styku týchto orgánov s občanmi a hospodárskymi subjektmi, napríklad v systémoch verejného obstarávania, daňovej správy, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a justície. Smernica nejde ďalej, než ako je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa (ods. 28 preambuly Smernice).

Účelom zavedenia a používania elektronického podpisu je komunikácia medzi

orgánmi verejnej správy na jednej strane a občanmi a hospodárskymi subjektmi na druhej strane. Smernica ani zákon o elektronickom podpise nevylučujú použitie elektronického podpisu aj medzi občanmi alebo hospodárskymi subjektmi, je už však na ich dohode, či takýto spôsob komunikácie budú používať. V predmetnej právnej veci spotrebiteľka podala reklamáciu v pobočke žalobcu v K. elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu s uvedením svojho mena a priezviska.

Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície

(§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z.z.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu. "Obyčajnému" elektronickému podpisu nemožno síce podľa Smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka.

V predmetnej právnej veci bol na reklamácii použitý „obyčajný“ elektronický

podpis (meno a priezvisko odosielateľa), ktorý žalobca pri doručení reklamácie akceptoval a nenamietal. Následné odmietanie akceptovania tohto podpisu, ktoré nastalo až po oznámení správneho orgánu o začatí správneho konania žalobcovi

7 2 Sžo 505/2009

a prípadnom sankcionovaní zo strany žalovaného, odvolací súd považuje za účelné, v snahe vyhnúť sa postihu za nedodržanie povinnosti vybaviť reklamáciu klienta v zákonom stanovenej lehote.

Odvolací súd považuje podanie reklamácie za platné, v zákonnej lehote,

od ktorej podania začína plynúť 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. Z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že klientka žalobcu (spotrebiteľka) podala reklamáciu 6.júla 2006 a žalobca na ňu reagoval zaslaním písomnej odpovede o vybavení reklamácie až dňa 16.októbra 2006, t.j. po 3 mesiacoch a 10 dňoch. Je evidentné, že zákonná 30-dňová lehota na vybavenie reklamácie nebola dodržaná. Následkom bolo uloženie sankcie – pokuty – podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. za nedodržanie povinnosti ustanovenej citovaným zákonom vo výške 10 000 Sk. Sankcia bola uložená na dolnej hranici sadzby (keď bolo možné uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Sk) s ohľadom na závažnosť správneho deliktu.

V ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku je zakotvené právo účastníka

konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ide o právo účastníka správneho konania, nie jeho povinnosť, a preto ho nie je možné nútiť k podaniu takého vyjadrenia. Prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí správneho konania vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, prípadne na predloženie návrhu na doplnenie dokazovania v lehote do 5 dní odo dňa doručenia oznámenia. Bol poučený, že ak svoje právo nevyužije, správny orgán rozhodne v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku. Žalobca toto oznámenie spolu s poučením prevzal 13.júna 2007. Správny orgán prvého stupňa vytvoril žalobcovi priestor pre vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, podkladom rozhodnutia, žalobca svoje právo využil a k začatiu správneho konania a k podkladom rozhodnutia sa vyjadril dňa 15.júna 2007 (doručené prvostupňovému správnemu orgánu faxom 18.júna 2007 a v origináli 20.júna 2007). Zo strany správnych orgánov oboch stupňov teda nedošlo k odňatiu práva žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom a k podkladom rozhodnutia.

Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový

a právny stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb.

8 2 Sžo 505/2009

Rovnako krajský súd postupoval správne, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 S 3/2008-22 zo dňa 29.septembra 2009 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaného v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. augusta 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

JUDGMENT OF THE COURT (Third Chamber)

21 May 2015 ( [\*1](#t-ECR_62014CJ0322_EN_01-E0001) )

‛Judicial cooperation in civil matters — Jurisdiction and the enforcement of judgments in civil and commercial matters — Regulation (EC) No 44/2001 — Article 23 — Agreement conferring jurisdiction — Formal requirements — Communication by electronic means which provides a durable record of the agreement — Definition — General terms and conditions of sale which can be consulted and printed from a link which enables them to be displayed in a new window — Click-wrapping’

In Case C‑322/14,

REQUEST for a preliminary ruling under Article 267 TFEU from the Landgericht Krefeld (Germany), made by decision of 5 June 2014, received at the Court on 4 July 2014, in the proceedings between

Jaouad El Majdoub

v

CarsOnTheWeb.Deutschland GmbH,

THE COURT (Third Chamber),

composed of M. Ilešič, President of the Chamber, A. Ó Caoimh, C. Toader (Rapporteur), E. Jarašiūnas and C.G. Fernlund, Judges,

Advocate General: M. Szpunar,

Registrar: A. Calot Escobar,

having regard to the written procedure,

after considering the observations submitted on behalf of:

| — | the German Government, by T. Henze and J. Kemper, acting as Agents, |

| --- | --- |

| — | the European Commission, by A.-M. Rouchaud-Joët and W. Bogensberger, acting as Agents, |

| --- | --- |

| — | the Swiss Government, by M. Jametti, acting as Agent, |

| --- | --- |

having decided, after hearing the Advocate General, to proceed to judgment without an Opinion,

gives the following

Judgment

| 1 | This request for a preliminary ruling concerns the interpretation of Article 23(2) of Council Regulation (EC) No 44/2001 of 22 December 2000 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters ([OJ 2001 L 12, p. 1](./../../../../legal-content/EN/AUTO/?uri=OJ:L:2001:012:TOC)) (‘the Brussels I Regulation’). |

| --- | --- |

| 2 | The request has been made in proceedings between Mr El Majdoub, a car dealer, and CarsOnTheWeb.Deutschland GmbH, concerning the sale on the latter’s website of a motor vehicle to the applicant in the main proceedings. |

| --- | --- |

Legal background

| 3 | Article 17, first paragraph, of the Convention on jurisdiction and the enforcement of judgments in civil and commercial matters, signed at Brussels on 27 September 1968 ([OJ 1978 L 301, p. 77](./../../../../legal-content/EN/AUTO/?uri=OJ:L:1978:301:TOC)), as amended by the successive conventions on the accession of new Member States thereto (‘the Brussels Convention’), is worded as follows: ‘If the parties, one or more of whom is domiciled in a Contracting State, have agreed that a court or the courts of a Contracting State are to have jurisdiction to settle any disputes which have arisen or which may arise in connection with a particular legal relationship, that court or those courts shall have exclusive jurisdiction. Such an agreement conferring jurisdiction shall be either: \| (a) \| in writing or evidenced in writing; or \| \| --- \| --- \| \| (b) \| in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or \| \| --- \| --- \| \| (c) \| in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned.’ \| \| --- \| --- \| | (a) | in writing or evidenced in writing; or | (b) | in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or | (c) | in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned.’ |

| --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- |

| (a) | in writing or evidenced in writing; or |

| (b) | in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or |

| (c) | in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned.’ |

| 4 | According to recital 2 to the Brussels I Regulation, the latter aims to unify the rules of conflict of jurisdiction in civil and commercial matters and to simplify the formalities with a view to rapid and simple recognition and enforcement of judgments from Member States bound by that regulation. |

| --- | --- |

| 5 | Recitals 11 and 12 to that regulation, which set out the relationship between the various rules of jurisdiction and their purpose, state as follows: \| ‘(11) \| The rules of jurisdiction must be highly predictable and founded on the principle that jurisdiction is generally based on the defendant’s domicile and jurisdiction must always be available on this ground save in a few well-defined situations in which the subject-matter of the litigation or the autonomy of the parties warrants a different linking factor. The domicile of a legal person must be defined autonomously so as to make the common rules more transparent and avoid conflicts of jurisdiction. \| \| --- \| --- \| \| (12) \| In addition to the defendant’s domicile, there should be alternative grounds of jurisdiction based on a close link between the court and the action or in order to facilitate the sound administration of justice.’ \| \| --- \| --- \| | ‘(11) | The rules of jurisdiction must be highly predictable and founded on the principle that jurisdiction is generally based on the defendant’s domicile and jurisdiction must always be available on this ground save in a few well-defined situations in which the subject-matter of the litigation or the autonomy of the parties warrants a different linking factor. The domicile of a legal person must be defined autonomously so as to make the common rules more transparent and avoid conflicts of jurisdiction. | (12) | In addition to the defendant’s domicile, there should be alternative grounds of jurisdiction based on a close link between the court and the action or in order to facilitate the sound administration of justice.’ |

| --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- |

| ‘(11) | The rules of jurisdiction must be highly predictable and founded on the principle that jurisdiction is generally based on the defendant’s domicile and jurisdiction must always be available on this ground save in a few well-defined situations in which the subject-matter of the litigation or the autonomy of the parties warrants a different linking factor. The domicile of a legal person must be defined autonomously so as to make the common rules more transparent and avoid conflicts of jurisdiction. |

| (12) | In addition to the defendant’s domicile, there should be alternative grounds of jurisdiction based on a close link between the court and the action or in order to facilitate the sound administration of justice.’ |

| 6 | Recital 19 in the preamble to that regulation states that it is necessary to ensure the continuity between the Brussels Convention and Regulation No 44/2001. |

| --- | --- |

| 7 | Article 2(1) of the Brussels I Regulation lays down the principle according to which persons domiciled in the territory of a Member State are, whatever their nationality, to be sued in the courts of that Member State. |

| --- | --- |

| 8 | Article 3(1) of that regulation, in Chapter II thereof, provides: ‘Persons domiciled in a Member State may be sued in the courts of another Member State only by virtue of the rules set out in Sections 2 to 7 of this Chapter.’ |

| --- | --- |

| 9 | Chapter II of the regulation contains Section 7, entitled ‘Prorogation of jurisdiction’. Article 23(1) and (2) which appears in that section, provides: ‘1. If the parties, one or more of whom is domiciled in a Member State, have agreed that a court or the courts of a Member State are to have jurisdiction to settle any disputes which have arisen or which may arise in connection with a particular legal relationship, that court or those courts shall have jurisdiction. Such jurisdiction shall be exclusive unless the parties have agreed otherwise. Such an agreement conferring jurisdiction shall be either: \| (a) \| in writing or evidenced in writing; or \| \| --- \| --- \| \| (b) \| in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or \| \| --- \| --- \| \| (c) \| in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned. \| \| --- \| --- \| 2\. Any communication by electronic means which provides a durable record of the agreement shall be equivalent to “writing”.’ | (a) | in writing or evidenced in writing; or | (b) | in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or | (c) | in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned. |

| --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- | --- |

| (a) | in writing or evidenced in writing; or |

| (b) | in a form which accords with practices which the parties have established between themselves; or |

| (c) | in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware and which in such trade or commerce is widely known to, and regularly observed by, parties to contracts of the type involved in the particular trade or commerce concerned. |

The dispute in the main proceedings and the question referred for a preliminary ruling

| 10 | The applicant in the main proceedings, a car dealer established in Cologne (Germany), purchased from the website of the defendant in the main proceedings, whose registered office is in Amberg (Germany), an electric car for a very good price. However, the sale was cancelled by the seller on account of damage allegedly sustained by that vehicle which was noted during preparations for its transport to the purchaser. |

| --- | --- |

| 11 | Taking the view that the reason given was only a pretext for the cancellation of that sale, which was disadvantageous to the seller on account of the low sale price, the applicant in the main proceedings brought an action before the Landgericht Krefeld seeking an order that the defendant transfer of ownership of that vehicle. |

| --- | --- |

| 12 | The applicant in the main proceedings claims that his contracting partner is the defendant in the main proceedings, established in Germany, and not its parent company, established in Belgium, and, therefore, that the referring court has jurisdiction to deal with the case concerned. |

| --- | --- |

| 13 | By contrast, the defendant in the main proceedings contends that the German courts do not have jurisdiction in the case. Article 7 of the general terms and conditions for internet sales transactions, accessible on its website, contains an agreement conferring jurisdiction on a court in Leuven (Belgium). In addition, it claims that it is not the contracting partner of the applicant in the main proceedings, its parent company having that status. The applicant in the main proceedings cannot be unaware of that, as he requested the Belgian parent company to issue an invoice without VAT, which was sent to him mentioning the parent company’s contact details, and he paid the price of the motor vehicle at issue into a Belgian bank account. |

| --- | --- |

| 14 | While not disputing that method of payment, the applicant in the main proceedings takes the view that the agreement conferring jurisdiction in Article 7 has not been validly incorporated into the sale agreement, as it is not in writing in accordance with the requirements in Article 23(1)(a) of the Brussels I Regulation. He submits that the webpage containing the general terms and conditions of sale of the defendant in the main proceedings does not open automatically upon registration and upon every individual sale. Instead, a box with the indication ‘click here to open the conditions of delivery and payment in a new window’ must be clicked on (known as ‘click wrapping’). The requirements of Article 23(2) of the Brussels I Regulation are met only if the window containing those general conditions opens automatically. Moreover, the agreement conferring jurisdiction is also invalid because it is arbitrary and unexpected. |

| --- | --- |

| 15 | The referring court wishes to know whether ‘click-wrapping’, by which a purchaser agrees to the general terms and conditions of sale on a website by clicking on a hyperlink which opens a window, meets the requirements of Article 23(2) of the Brussels I Regulation. In so far as those conditions may be saved and printed separately, that court asks whether such a technique may be regarded as a communication by electronic means which provides a durable record of the sale agreement and, therefore, as being in writing, within the meaning of that provision. If that were the case, the agreement conferring jurisdiction on a Belgian court would be valid and the Landgericht Krefeld would not have jurisdiction to hear the dispute. |

| --- | --- |

| 16 | Furthermore, that court considers that the contracting party of the applicant in the main proceedings is the company established in Germany, not the Belgian parent company. Accordingly, failing an agreement conferring jurisdiction, the action for transfer of ownership before it should be brought in Germany. However, the applicant cannot regard that agreement as unexpected, since he was aware of the foreign element in the sale agreement he had concluded, and had requested the issue of an international invoice which mentioned the contact details of the parent company. |

| --- | --- |

| 17 | The referring court considers that Article 23(2) of the Brussels I Regulation does not require the agreement conferring jurisdiction to have actually been printed or saved by one of the contracting parties. The only condition laid down by that provision is that it should be ‘possible’ to provide a durable record of the agreement. Thus, the communication by electronic means should be able to provide such a durable record in order to meet the requirements laid down in Article 23(2). |

| --- | --- |

| 18 | The referring court takes the view that ‘click-wrapping’, the subject of the dispute before it, allowed the general terms and conditions containing the agreement conferring jurisdiction both to be printed and saved, given that the text of those general terms and conditions opened on a separate page after clicking and could be printed or saved by a contracting party. Whether the window containing those conditions opened automatically or not is irrelevant in that respect. |

| --- | --- |

| 19 | In those circumstances, the Landgericht Krefeld decided to stay the proceedings and to refer the following question to the Court for a preliminary ruling: ‘Does so-called “click wrapping” fulfil the requirements relating to a communication by electronic means within the meaning of Article 23(2) of \[the Brussels I Regulation\]?’ |

| --- | --- |

Consideration of the question referred for a preliminary ruling

| 20 | By its question, the referring court asks essentially whether Article 23(2) of the Brussels I Regulation must be interpreted as meaning that the method of accepting general terms and conditions of contract for sale by ‘click-wrapping’, such as that at issue in the main proceedings, concluded electronically, containing an agreement conferring jurisdiction, constitutes a communication by electronic means capable of providing a durable record of that agreement, within the meaning of that provision. |

| --- | --- |

| 21 | As is clear from the order for reference, it is an essential feature of the facts of the case in the main proceedings that a potential purchaser must expressly accept the seller’s general terms of sale by clicking the relevant box before making a purchase. However, that operation does not automatically lead to the opening of the document containing the seller’s general terms, as an extra click on a specific hyperlink for that purpose is still necessary. |

| --- | --- |

| 22 | In the case in the main proceedings, it is common ground that the general terms and conditions at issue contain a jurisdiction clause providing for the jurisdiction of a court in Leuven in disputes such as that at issue in the main proceedings. However, the applicant in the main proceedings takes the view that the click-wrapping method of accepting general terms and conditions does not fulfil the requirements laid down in Article 23(2) of the Brussels I Regulation, in that the window containing those conditions does not open automatically on registration on the site or during a transaction. Consequently, that jurisdiction clause cannot, in his view, be invoked against him. |

| --- | --- |

| 23 | It must be determined, therefore, whether, in such circumstances, the validity of a jurisdiction clause contained in a contract concluded by electronic means, within the meaning of Article 23(2) of the Brussels I Regulation, may be challenged if the click-wrapping technique is used. |

| --- | --- |

| 24 | In that connection, it must be recalled, as a preliminary point, that according to the terms of Article 23(1) of the Brussels I Regulation, the jurisdiction of a court or the courts of a Member State, agreed by the contracting parties in an agreement conferring jurisdiction is, in principle, exclusive. In order to be valid, that clause must be in writing or evidenced in writing, in a form which accords with practices which the parties have established between themselves or, in international trade or commerce, in a form which accords with a usage of which the parties are or ought to have been aware. Pursuant to Article 23(2) ‘any communication by electronic means which provides a durable record of the agreement’ must be regarded as ‘equivalent to “writing”’. |

| --- | --- |

| 25 | It should be observed that the requirements laid down by Article 23 of the Brussels I Regulation must be strictly interpreted in so far as they exclude both jurisdiction as determined by the general principle of the courts of the State in which the defendant is domiciled laid down in Article 2 thereof, and the special jurisdiction provided for in Articles 5 to 7 of that regulation (see, by analogy, judgment in MSG, C‑106/95, [EU:C:1997:70](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A70&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 14 and the case-law cited). |

| --- | --- |

| 26 | In the first place, it must be observed that the provisions of Article 23(1) of the Brussels I Regulation clearly indicate that its scope is limited to cases in which the parties have ‘agreed’ on a court. As appears from recital 11 in the preamble to that regulation, it is that consensus between the parties which justifies the primacy granted, in the name of the principle of the freedom of choice, to the choice of a court other than that which may have had jurisdiction under that regulation (judgment in Refcomp, C‑543/10, [EU:C:2013:62](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A62&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 26). |

| --- | --- |

| 27 | In that connection, it is to be observed that, in so far as the Brussels I Regulation replaces the Brussels Convention in the relations between Member States, the interpretation provided by the Court in respect of the provisions of that convention is valid also for those of the regulation whenever the provisions of those instruments may be regarded as equivalent (see, inter alia, judgment in Refcomp, C‑543/10, [EU:C:2013:62](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A62&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 18). |

| --- | --- |

| 28 | That is the case as far as concerns the first paragraph of Article 17 of that convention and Article 23(1) of the Brussels I Regulation, which are drafted in almost identical terms (judgment in Refcomp, C‑543/10, [EU:C:2013:62](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A62&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 19). |

| --- | --- |

| 29 | The Court has held with regard to Article 17, first sentence, of the Brussels Convention that, by making the validity of a jurisdiction clause subject to the existence of an ‘agreement’ between the parties, that provision imposes on the court before which the matter is brought the duty of examining, first, whether the clause conferring jurisdiction upon it was in fact the subject of consensus between the parties, which must be clearly and precisely demonstrated, and that the requirements as to form imposed by Article 17 ensure that consensus between the parties is in fact established (see judgment in MSG, C‑106/95, [EU:C:1997:70](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A70&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 15 and the case-law cited). |

| --- | --- |

| 30 | It follows that, like the aim pursued by the first paragraph of Article 17 of the Brussels Convention, ensuring the real consent of the parties is one of the aims of Article 23(1) of the Brussels I Regulation (see judgment in Refcomp, C‑543/10, [EU:C:2013:62](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A62&lang=EN&format=pdf&target=null), paragraph 28 and the case-law cited). |

| --- | --- |

| 31 | In the present case, as is clear from the decision to refer, the purchaser expressly accepted the general terms and conditions at issue, by clicking the relevant box on the seller’s website. |

| --- | --- |

| 32 | In the second place, according to Article 23(2) of the Brussels I Regulation, which constitutes a new provision as compared with Article 17 of the Brussels Convention, added in order to take account of the development of new methods of communication, the validity of an agreement conferring jurisdiction, such as that at issue in the main proceedings, may depend, inter alia, on the possibility of providing a durable record. |

| --- | --- |

| 33 | In that connection, it follows from a literal interpretation of that provision that it requires there to be the ‘possibility’ of providing a durable record of the agreement conferring jurisdiction, regardless of whether the text of the general terms and conditions has actually been durably recorded by the purchaser before or after he clicks the box indicating that he accepts those conditions. |

| --- | --- |

| 34 | Furthermore, it is clear from the Explanatory Report of Professor Pocar on the Convention on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters, signed in Lugano on 30 October 2007 ([OJ 2009 C 319, p. 1](./../../../../legal-content/EN/AUTO/?uri=OJ:C:2009:319:TOC), paragraph 109), that the test of whether the formal requirement in that provision is met is ‘whether it is possible to create a durable record of an electronic communication by printing it out or saving it to a backup tape or disk or storing it in some other way’, and that that is the case ‘even if no such durable record has actually been made’, meaning that ‘the record is not required as a condition of the formal validity or existence of the clause’. |

| --- | --- |

| 35 | That finding is also confirmed by a historical and teleological interpretation of Article 23(2) of the Brussels I Regulation. According to the Explanatory Memorandum on the Proposal for a Council Regulation (EC) on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters, presented by the Commission in Brussels on 14 July 1999 (COM(1999) 348 final), the aim of that provision is that the need for an agreement ‘in writing or evidenced in writing’ should not invalidate a choice-of-forum clause concluded in a form that is not written on paper but accessible on screen. |

| --- | --- |

| 36 | The purpose of that provision is, therefore, to treat certain forms of electronic communications in the same way as written communications in order to simplify the conclusion of contracts by electronic means, since the information concerned is also communicated if it is accessible on screen. In order for electronic communication to offer the same guarantees, in particular as regards evidence, it is sufficient that it is ‘possible’ to save and print the information before the conclusion of the contract. |

| --- | --- |

| 37 | It is true that, interpreting Article 5(1) of Directive 97/7/EC of the European Parliament and of the Council of 20 May 1997 on the protection of consumers in respect of distance contracts ([OJ 1997 L 144, p. 19](./../../../../legal-content/EN/AUTO/?uri=OJ:L:1997:144:TOC)), pursuant to which the consumer must ‘receive’‘written confirmation or confirmation in another durable medium’, the Court held, in paragraph 51 of the judgment in Content Services (C‑49/11, [EU:C:2012:419](./../../../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A419&lang=EN&format=pdf&target=null)), that a business practice consisting of making information accessible only via a hyperlink on a website does not meet the requirements of that provision, since that information is neither ‘given’ by that undertaking nor ‘received’ by the consumer, within the meaning of that provision, and a website cannot be regarded as a ‘durable medium’ within the meaning of Article 5(1). |

| --- | --- |

| 38 | However, it must be stated that that interpretation cannot be applied to Article 23(2) of the Brussels I Regulation, since both the wording of Article 5(1) of Directive 97/7, which expressly requires the communication of information to consumers in a durable medium, and the objective of that provision, which is specifically consumer protection, differ from those of Article 23(2). |

| --- | --- |

| 39 | In the case in the main proceedings, it is not disputed that click-wrapping makes printing and saving the text of the general terms and conditions in question possible before the conclusion of the contract. Therefore, the fact that the webpage containing that information does not open automatically on registration on the website and during each purchase cannot call into question the validity of the agreement conferring jurisdiction. |

| --- | --- |

| 40 | Having regard to the foregoing considerations, the answer to the question referred is that Article 23(2) of the Brussels I Regulation must be interpreted as meaning that the method of accepting the general terms and conditions of a contract for sale by ‘click-wrapping’, such as that at issue in the main proceedings, concluded by electronic means, which contains an agreement conferring jurisdiction, constitutes a communication by electronic means which provides a durable record of the agreement, within the meaning of that provision, where that method makes it possible to print and save the text of those terms and conditions before the conclusion of the contract. |

| --- | --- |

Costs

| 41 | Since these proceedings are, for the parties to the main proceedings, a step in the action pending before the national court, the decision on costs is a matter for that court. Costs incurred in submitting observations to the Court, other than the costs of those parties, are not recoverable. |

| --- | --- |

| | On those grounds, the Court (Third Chamber) hereby rules: |

| --- | --- |

| | Article 23(2) of Council Regulation (EC) No 44/2001 of 22 December 2000 on jurisdiction and the recognition and enforcement of judgments in civil and commercial matters must be interpreted as meaning that the method of accepting the general terms and conditions of a contract for sale by ‘click-wrapping’, such as that at issue in the main proceedings, concluded by electronic means, which contains an agreement conferring jurisdiction, constitutes a communication by electronic means which provides a durable record of the agreement, within the meaning of that provision, where that method makes it possible to print and save the text of those terms and conditions before the conclusion of the contract. |

| --- | --- |

| | \[Signatures\] |

| --- | --- |

---

( [\*1](#c-ECR_62014CJ0322_EN_01-E0001) ) Language of the case: German.

§ 40

Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.

Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

§ 3

Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.

Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

§ 182

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

§ 70

Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.

Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.

Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak sa autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak. Autor je povinný nadobúdateľa výhradnej licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.

Licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený predtým výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

§ 191

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

§ 73

Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.

Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.

Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.

Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.

Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.

§ 185

Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 262

Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

§ 9

Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak

nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;

nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;

nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;

nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;

užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;

bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;

nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.

Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak

stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;

nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;

prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

§ 14

Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.

Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.

Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.

§ 3

Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

Nájomná zmluva musí obsahovať najmä

údaje o zmluvných stranách,

meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,

obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,

označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,

určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,

opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,

určenie doby nájmu,

vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.

Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.

§ 77

Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.

Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.

Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.

Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.

§ 193

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.

Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 3a

Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

§ 272

Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

§ 78

Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.

Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.

Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.

Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.

Rozšírená hromadná licenčná zmluva

§ 46

Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

§ 65

Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.

Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.

Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

§ 72

Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.

Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.

Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.

§ 8

Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.

§ 79

Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv

zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a

ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.

Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak

niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo

organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.

Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.

§ 2

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

Podnikateľom podľa tohto zákona je:

osoba zapísaná v obchodnom registri,

osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.

Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.

§ 192

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.

Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

§ 7

Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak

nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,

nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,

nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,

nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,

je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.

Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak

sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,

došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)

mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo

je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.

Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.

Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.

Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.

§ 10

Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.

Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

§ 5

Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Z á n i k n á j m u b y t u

§ 476

Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

§ 75

Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.

Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).

Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.

Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.

Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.

Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

§ 6

Krátkodobý nájom bytu zanikne

uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,

písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,

písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,

písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,

zánikom predmetu nájmu.

§ 183

Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

§ 40a

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

§ 263

Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

§ 10

Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.