§ 7 · Podnikateľ

Navrhujeme, aby ustanovenie § 862 znelo: „§ 862 Nekalá súťaž na úkor spotrebiteľov Nekalou súťažou sú nekalé obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa.“. Odôvodnenie: Všeobecne k § 862: Ak má definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nahradiť vymedzenie pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nebude zabezpečená úplná a správna transpozícia čl. 5 ods. 2, ako aj ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES, z dôvodov podrobne opísaných nižšie. Naopak, ak je úmyslom predkladateľa paralelná existencia právnej úpravy nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v návrhu zákona a vymedzenia pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa (bez zmeny existujúcej právnej úpravy), bude to pravdepodobne viesť k mnohým interpretačným a aplikačným nejasnostiam. Uvedené právne úpravy majú viacero spoločných prvkov, avšak nie sú totožné a preto budú vznikať otázky, ktorá z právnych úprav sa má na ktoré prípady aplikovať či aký je význam odlišnosti niektorých aspektov právnych úprav. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby návrh zákona v súvislosti s nekalou súťažou na úkor spotrebiteľov všeobecne odkazoval na právnu úpravu nekalých obchodných praktík komplexne obsiahnutú v Zákone o ochrane spotrebiteľa. K odseku 1: Definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nezabezpečuje úplnú a správnu transpozíciu čl. 5 ods. 2, ako ani ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES: 1. Definičný znak „konanie“ („Nekalou súťažou je konanie...“) nie je v súlade s vymedzením pojmu „obchodné praktiky“ podľa čl. 2 písm. d) smernice 2005/29/ES, podľa ktorého ide nielen o konanie, ale aj o „opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka...“. 2. Pojem „súťažiteľ“ v zmysle jeho vymedzenia podľa § 859 ods. 1 návrhu zákona nekorešponduje s vymedzením pojmu „obchodník“ podľa čl. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES. Na jednej strane ide o širší pojem (nevyžaduje sa konanie v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania), čím sa komplexná právna úprava nekalých obchodných praktík vzťahuje aj na okruh osôb, na ktoré sa smernica 2005/29/ES nevzťahuje a vytvára sa tým golplating, ktorého opodstatnenosť možno považovať za otáznu. Na druhej strane je vymedzenie pojmu „súťažiteľ“ v porovnaní s definíciou pojmu „obchodník“ zužujúce v dvoch aspektoch: (i) smernica 2005/29/ES neobsahuje požiadavku, aby sa obchodník nachádzal v súťažnom vzťahu s inými, t. j. vzťahuje sa aj na prípady neexistencie súťažného vzťahu s inými súťažiteľmi, ak je splnená podmienka konania v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania; (ii) podľa čl. 2 písm. b) in fine smernice 2005/29/ES je obchodníkom aj „ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“, čo v definícii pojmu „súťažiteľ“ nie je obsiahnuté. V Zákone o ochrane spotrebiteľa je tento definičný znak pokrytý prostredníctvom jeho ustanovenia § 9 ods. 11. 3. Pojem „náležitá starostlivosť“ v zmysle jej vymedzenia v čl. 12 návrhu zákona nie je v súlade s definíciou pojmu „odborná starostlivosť“ podľa čl. 2 písm. h) smernice 2005/29/ES. 4. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje definičný znak podľa čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa má podstatné narušenie ekonomického správania týkať priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, resp. priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 5. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov nereflektuje dôležité ustanovenie čl. 5 ods. 3 smernice 2005/29/ES, ktoré priznáva osobitnú ochranu zraniteľným spotrebiteľom. 6. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení neobsahuje definičný znak „vo vzťahu k produktu“, ktorý vyplýva z čl. 5 ods. 2 písm. b), ako aj z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES. 7. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení nereflektuje rozsah pôsobnosti právnej úpravy vyplývajúci z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa právna úprava vzťahuje na nekalé obchodné praktiky uskutočňované „pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť Európska komisia Slovenskej republike vyčítala vo formálnom oznámení vo veci porušenia č. 2012/4165, v dôsledku čoho bol zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. VIII bod 13 (§ 7 ods. 1)] do vtedajšej právnej úpravy nekalých obchodných praktík doplnený výslovný zákaz používať nekalé obchodné praktiky „a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie“. 8. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje ani definície kľúčových pojmov vyplývajúcich zo smernice 2005/29/ES, ktoré sú v návrhu zákona použité: podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, rozhodnutie o obchodnej transakcii, kódex správania, neprimeraný vplyv. K odseku 2: Pred pojem „obchodné praktiky“ je potrebné doplniť prívlastok „nekalé“. Za nekalú súťaž nemajú byť považované akékoľvek obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa, ale nekalé obchodné praktiky podľa § 9 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa vrátane nekalých obchodných praktík uvedených v prílohe č. 1.

Pripomienky k návrhu zákona ako celku: 1) Verejnosť namieta extrémne krátku lehotu MPK Trvanie pripomienkového konania – 2 mesiace, nezodpovedá významu a rozsahu tohto predpisu, keďže ide o právnu normu, ktorá upravuje najširší okruh vzťahov a má nahradiť a podstatne zmeniť existujúcu právnu úpravu. 2) Návrh je v rozpore s pravidlami, ktoré zákon (400/2015 Z.z., o tvorbe právnych predpisov) ustanovuje v § 3: - všeobecná zrozumiteľnosť: používa na mnohých miestach akademický a teoretický jazyk, formulácie sú často nezrozumiteľné a neuchopiteľné pre veľkú skupinu adresátov právnej normy („bežných“ občanov), používa cudzie slová a „nevžité“ pojmy namiesto ustálených, používa všeobecné pojmy bez zahrnutia aspoň indikatívneho alebo judikatúrou ustáleného obsahu, - terminologická presnosť, terminologická jednotnosť: návrh nevyhovuje tomuto kritériu - viď napr. správa bytov v zákone 182/1993 Z.z., 246/2015 Z.z. a v navrhovanom zákone; vyhlásenie vo vžitom zmysle ako jednostranný právny úkon, a vyhlásenie v zmysle § 1926 a ďalšie, Návrh nevyhovuje ani ďalším kritériám, ktorými sú - používanie LEN správnych a ustálených právnych pojmov, - použitie neurčitých pojmov len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu (teda nie za účelom „modernizácie“ predpisu), - ak sa pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, vymedzí sa jeho presný význam definíciou (vylúčenie všeobecnosti, používania filozofických a teoretických pojmov bez definovania ich obsahu), - len výnimočné použitie cudzích pojmov, za podmienok, že už sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a nemožno ich nahradiť rovnocenným pojmom v štátnom jazyku: viď napr. Tezaurácia vs. jednorazové vyplatenie výživného, holografný vs. vlastnoručný závet, konvokácia veriteľov a pod. 3) Zákon používa nevžité novotvary na nahrádzanie vžitých pojmov: právny predmet, odvážna zmluva, mnohosť strán, zmluvy o konaní a výsledku konania, záväzky z právnych úkonov jednej osoby, rozhraničenie, pridružené spoluvlastníctvo, služobnosti, predajná cena (namiesto vžitého kúpna cena), atď. 4) Zákon používa „široké“ pojmy bez ich základnej definície: primeraná starostlivosť, náležitá opatrnosť, ovládateľné prírodné sily a energie, závažné okolnosti, dôvody hodné osobitného zreteľa, bežná zmluva nízkej hodnoty, princíp slušnosti, princíp domnienky rozumových schopností, právne relevantné sľuby, princíp primeranej obozretnosti – s ktorými však spája vážne dôsledky. 5) Výklad niektorých pojmov až v § 2014, a nie v úvode právneho predpisu alebo jeho jednotlivej časti (je možné rozumne očakávať, že výklad pojmu bude obsiahnutý ako posledná časť pred prechodnými ustanoveniami?) - nesystematickosť 6) Nejasné a nedostatočné prechodné ustanovenia. 7) Absencia vykonávacích predpisov a často aj odkazu na ne v texte zákona, 8) Abstraktné a nereálne vyhodnotenie vplyvov podľa § 7 ods. 3 písm. a) – g) zákona 400/2015 Z.z. 9) Krátka navrhovaná legisvakančná doba nezodpovedajúca rozsahu a významu kódexu. Zmena civilných kódexov mala LVD od schválenia do nadobudnutia účinnosti 407 dní. Navrhovaný zákon k dnešnému dňu – teda pred čo i len ukončením vyhodnotenia pripomienok z MPK, 577 dní. Navrhujeme: 1. vykonať test zrozumiteľnosti a) na reálnej vzorke populácie b) formou simulovaného civilného procesu s účasťou verejnosti (reálna aplikácia) c) prípadne formou testu zrozumiteľnosti s využitím AI 2. vrátiť zákon na prepracovanie predkladateľom 3. po širokej odbornej diskusii s možnosťou účasti verejnosti na diskusii, predložiť návrh zákona vo forme, ktorá bude reflektovať pripomienky odbornej verejnosti aj laickej verejnosti (ktorá je adresátom právnej normy).

Pripomienka upozorňuje na vážne riziká právnej neistoty a nepredvídateľnosti, nezrozumiteľnosť navrhovanej právnej normy pre široký okruh jej adresátov a nesystematickosť navrhovanej právnej úpravy. Poukazuje tiež na konkrétne rozpory s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd – v texte len „Dohovor“, s možným dôsledkom úspešnosti sťažovateľov pred ESĽP Upozorňuje na nekonzistentnosť vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej praxi a stratu judikatórnej linie. I. OCHRANA OSOBNOSTI ( § 209 – § 212) § 209 – Základné ustanovenia Porovnanie s doterajšou úpravou Nadväzuje na § 11 OZ („Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti.“), ale upravuje demonštratívny výpočet chránených statkov: pridáva "právo žiť v priaznivom životnom prostredí”, vypúšťa „podobu“ a „rodinný život“, ktoré sú dnes chránené implicitne cez „súkromie“. Riziká a neurčitosť „Právo žiť v priaznivom životnom prostredí“: pojem je neurčitý, potenciálne spôsobí rozšírenie zodpovednosti na environmentálne zásahy, ktoré v súčasnosti patria do verejnoprávnych režimov (zákon o ŽP). Takýto zásah by znamenal nové súkromnoprávne environmentálne žaloby, ktoré dnes OZ ani procesné predpisy nedefinujú. Vypustenie „rodinného života“ je protiústavné, keďže čl. 19 ods. 2 Ústavy SR aj judikatúra ESĽP rodinný život, aj v rozšírenom zmysle, chápu ako súčasť súkromia. Rozpor s právom EÚ/ESĽP ESĽP považuje rodinný a osobný život za jednotný pojem (čl. 8 Dohovoru). Nekompatibilita s judikatúrou (napr. Niemietz v. Germany). Systematika & zrozumiteľnosť Výpočet nie je hierarchizovaný, pôsobí inkoherentne. „Priaznivé životné prostredie“ je oddelené od ostatných čisto osobnostných práv → systematicky nepatrí do tejto časti § 210 – Privolenie fyzickej osoby Nedostatky 1. Absencia špeciálnej úpravy pre deepfake, AI manipulácie, syntetické záznamy. Dnešný technologický pokrok prináša aj výzvu – otázku: môže vzniknúť zásah do osobnostných práv aj bez zachytenia skutočnej osoby? 2. Výnimky pre „spravodajstvo“ sú prebraté z roku 1964 – bez väzby na dnešné online médiá. Pojem "primeraným spôsobom" je vysoko neurčitý. 3. Nie je harmonizované s GDPR a zákonom o mediálnych službách. Aplikačné riziká Rozpor medzi GDPR (zákonný alebo verejný záujem) a týmto ustanovením, potenciálne konflikty (pri zodpovednosti médií). Ustanovenie je čiastočne v kolízii s čl. 19 ods. 3 Ústavy SR (pri nepomenovaní štandardov oprávnenosti a primeranosti) § 211 – Nároky z práva na ochranu osobnosti Chýba vymedzenie nárokov – teda najmä: primerané zadosťučinenie, ospravedlnenie, odstránenie následkov zákaz ďalšieho šírenia prejavov. Toto spôsobí nepredvídateľnosť, keďže súdy dnes priznávajú konkrétne vymenované nároky samostatne alebo v ich kombinácii. § 212 – Postmortálna ochrana osobnosti Nedostatky Okruh oprávnených je užší než dnes. V platnom OZ a na ňom založenej judikatúre patria do okruhu oprávnených aj „iné blízke osoby“. Pri štatistickom zistení, že približne 50 % spolužitia dvoch osôb nie sú partneri manželmi, a pri nedostatočnom vymedzení zväzkov osôb rovnakého či odlišného pohlavia vo všeobecných ustanoveniach OZ je takéto zúženie okruhu oprávnených osôb nepostačujúce a je zásahom, ktorý nie je obhájiteľný. Zároveň, návrh zmieňuje iba manžela, deti ALEBO rodičov, čo je rovnako neprípustnou redukciou. Rozpor s judikatúrou (vrátane judikat.ESĽP), ktorá v nadväznosti na právo na rodinný život za blízke osoby považuje širší, „faktický“ okruh zomrelého. V rozpore s čl. 19 Ústavy SR ods. 1, ods. 2 II. NÁHRADA ŠKODY ( § 811 – § 829) § 811 – Spôsob náhrady škody Nejasnosť: „ak je to primerané okolnostiam“ – neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. § 812 – Odčinenie nemajetkovej škody Ods. 2: "V obdobných prípadoch sa priznávajú porovnateľné sumy" Ide o návrh nového zákona, a nie o zjednocujúce rozhodnutie Veľkého senátu NS SR. Legislatívne pravidlá neumožňujú takúto vágnu „odkazovú" väzbu, pri neexistencii metodiky, indikatívnych pravidiel a podobne. Ktoré rozhodnutie ktorého súdu bude brané za základ? Najvyššie? Najnižšie? Najstaršie? Najnovšie? Zakladá vysokú mieru neistoty všetkých zúčastnených subjektov (poškodených, škodcov, poisťovní...) § 815 – Prekážky pri určení výšky škody „Podľa okolností prípadu“ je právne nedefinovaný, abstraktný pojem bez definovaného obsahu a kritérií posudzovania „okolností“. Neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. § 816 – Zníženie náhrady škody súdom Ustanovenie používa neurčité pojmy „hrubo nespravodlivá“, „zjavne neprimeraná“ a „spravidla“. Neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy. Ustanovenie v príkrom rozpore s právom poškodeného na náhradu škody. § 817 – Zákonné obmedzenia zodpovednosti Ustanovenie určujúce, že „zákon môže obmedziť zodpovednosť škodcu alebo ustanoviť určitú výšku náhrady škody“ obsahuje extrémne široké a legislatívne neurčité vymedzenie. Zákon je politické rozhodnutie, ktoré môže odrážať záujmy konkrétnych skupín. Ak nie je definovaná prípustnosť obmedzenia a jeho aspoň indikatívny rozsah, a neustanovuje, čo s neuhradenou časťou škody, stanovuje tým zákondarcom neprípustne široké mantinely, s potenciálom neobhájiteľného zásahu do práv poškodených a rozporu s čl. 14 Dohovoru. § 818 – Náhrada nemajetkovej škody Spája zodpovednosť len s úmyslom škodcu. Vylučuje nároky pri nedbanlivosti, čo je: v rozpore s tradíciou civilného práva, proti článku 8 ods. 1 Dohovoru v rozpore s judikatúrou SDEU pri spotrebiteľských škodách v rozpore so Smernicami týkajúcimi sa škôd z povinného zmluvného poistenia (PZP). Dôsledkom je výrazné oslabenie ochrany poškodeného, a zároveň neprípustne široká sudcovská diskrečná právomoc, neistota adresáta právnej normy („najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne“). § 819 – Náhrada škody pri zásahu do osobnosti Nadväzuje na kritizovanú úpravu zodpovednosti za škodu. § 820 – § 829 – Poškodenie zdravia / usmrtenie Závažné problémy: „dôležitý dôvod“ pri odbytnom nie je definovaný, posudzovanie „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ je medicínsky aj právne neurčité, a sčasti aj nemorálne (je možné „lacnejšie“ ubližovať starým a chorým osobám?) nie je vyriešené: valorizácia, indexácia, súbeh s dávkami poskytovanými z rovnakého dôvodu III. PREMLČANIE (§ 142, § 147, § 153, § 162) Závažný problém – „musel sa dozvedieť“ Táto formulácia patrí medzi najkritizovanejšie v slovenskom aj českom práve. Je nepredvídateľná, závislá od subjektívnej interpretácie súdov, zakladá neistotu adresáta právnej normy. Konflikt, duplicita medzi ustanoveniami § 153 a § 162 ohľadom spočívania lehoty IV. SYSTÉMOVÉ A LEGISLATÍVNE PROBLÉMY 1. Terminologická nejednotnosť zásah × zásah do osobnosti × ujma × škoda × nemajetková škoda 2. Náhrada nemajetkovej škody je niekde viazaná na úmysel, inde nie - vnútorná nekonzistentnosť. 3. Postmortálna ochrana: užší okruh ako v OZ 4. Absencia definícií pojmov primerane, okolnosti prípadu, dôležitý dôvod, obzvlášť blízky vzťah. a ďalšie V. SÚLAD S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s legislatívnymi pravidlami - zákonom č. 400/2015 Z.z.: 1. Používanie neurčitých pojmov - § 3 ods. 2: Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam. § 3 ods. 5: Použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu. § 3 ods. 6: Ak sa pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, vymedzí sa jeho presný význam definíciou. § 4 ods. 1: Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané. 2. Neúplná systematika – oddelenie osobnosti od ochrany po smrti bez nadväznosti, § 4 ods. 1 3. Nezjednotená terminológia – porušenie zásady konzistentnosti § 4 ods. 2: Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali sa vzájomne protirečivými. 4. Nedostatočné prepojenie na osobitné predpisy – napr. GDPR, tlačový zákon, zákon o zdravotnej starostlivosti. 5. Nevyhodnotenie vplyvu: Podľa § 7 ods. 3 Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov obsahuje predpokladané vplyvy návrhu právneho predpisu a ich analýzu, a to najmä a) vplyvy na rozpočet verejnej správy, b) vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, c) vplyvy na podnikateľské prostredie, d) sociálne vplyvy, e) vplyvy na životné prostredie, f) vplyvy na informatizáciu spoločnosti, g) vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Ako namietali už viaceré pripomienkujúce subjekty, doložka k návrhu zákona je hypotetická, formálna a bez reflexie reálnych vplyvov zmeny zákona. VI. NEGATÍVNE DOPADY NA APLIKAČNÚ PRAX extrémne zvýšenie diskrečnej právomoci súdov, neistota adresátov právnej normy, viac sporov kvôli nejasným formuláciám, všeobecným pojmov bez konkrétneho obsahu, konflikt s verejnoprávnymi predpismi, oslabenie ochrany obetí neúmyselných škôd (vrátane napr. dopravných nehôd, pacientov, ale aj obetí verbálnych zásahov) možné porušenia Dohovoru o ľudských právach a rozpor s Ústavou SR, absencia ustanovení vyplývajúcich z technologického pokroku, strata kontinuity judikatúry zavedenie súkromných enviro-sporov neukotvených dosiaľ ani v Občianskom zákonníku, ani v procesnom predpise – s kolíziou s normami verejného práva, neodôvodnené zúženie tak rozsahu náhrady škody, ako aj okruhu oprávnených osôb, nerešpektovanie spoločenskej reality súžitia osôb a ich rôznych foriem VII. ZROZUMITEĽNOSŤ PRE OBČANA Veľmi nízka: text je terminologicky komplikovaný, nezrozumiteľný širokému okruhu adresátov právnej normy – pritom ide o základný zákon pre občanov – od ich narodenia až do smrti, dokonca aj smrť presahujúci (dedičské pravidlá, postmortálna ochrana) dezorientácia občana v predpise, keďže právna úprava je rozdrobená vo viacerých častiach návrhu zákona, nie je systematická prechodné ustanovenia neobsahujú jasné pravidlá K základním principům právního státu patří zásada předvídatelnosti zákona, jeho srozumitelnosti a zásada jeho vnitřní bezrozpornosti. Jestliže totiž jedním zákonem (ve formálním smyslu) je zasahováno do materie upravované několika zákony jinými a tyto zákony spolu nejsou obsahově a systematicky provázány, vzniká nezřídka značně nepřehledný právní stav, který princip předvídatelnosti, srozumitelnosti a vnitřní bezrozpornosti zákona již nerespektuje.“. Ústavní soud k tomu dnes dodává, že zákon ve formálním smyslu nelze v materiálním právním státu chápat jako pouhý nosič nejrůznějších změn prováděných napříč právním řádem. Materiálně nazíraný právní stát naopak vyžaduje, aby zákon byl jak z hlediska formy, tak co do obsahu předvídatelným konzistentním pramenem práva. Nelze totiž připustit, aby se vytrácela sdělnost zákonů jako pramenů práva se všemi negativními důsledky shora uvedenými. V obdobném duchu vyznívá i judikatura Evropského soudu pro lidská práva, který klade srovnatelné požadavky na kvality příslušného zákona (přístupný, předvídatelný, přesný), byť to uvedený soud vyslovil v souvislosti s projednáváním stížností v konkrétních právních věcech (srov. např. Berger, V.: Judikatura Evropského soudu pro lidská práva, IFEC 2003, s. 455 – 6, bod 4: Kruslin c. Francie, Huvig c. Francie; s. 502 – 503 bod 4, Autronic AG c. Švýcarsko). Plenární nález Ústavního soudu České republiky, Pl.ÚS 77/06 ze dne 15. 2. 2007 1) Všeobecný záver Návrh nie je v súlade s: legislatívnymi pravidlami, Ústavou SR (ochrana rodinného života), Smernicami EÚ, Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, judikatúrou slovenských ani európskych súdov, ani s doterajšou koncepciou občianskeho práva. Návrh v aktuálnej podobe by výrazne znížil právnu istotu a predvídateľnosť práva, oslabil postavenie jednotlivca a zvýšil priestor pre rozdielne výklady. 1. Pojmy bez definovaného obsahu – napr. (výpočet nie je úplný) „priaznivé životné prostredie“, „primeraný spôsob“, „okolnosti prípadu“, „dôležitý dôvod“, „musel dozvedieť sa“, „obzvlášť blízky vzťah“, „mimoriadne závažné poškodenie zdravia“ a i. otvárajú široké pole subjektívneho výkladu pre súdy a správne orgány a znižujú právnu istotu. 2. Podmienenie nároku na nemajetkovú škodu najmä úmyslom (§ 818) - ak sa náhrada nemajetkovej škody fakticky viaže hlavne na úmysel, oslabuje sa právna ochrana obetí škôd spôsobených nedbanlivosťou (typicky napr. dopravné nehody, lekárske pochybenia). To koliduje s tradičnou civilnoprávnou koncepciou. 3. Úzka postmortálna ochrana (§ 212) - oprávnení len manžel, deti ALEBO rodičia. Moderná prax pri ochrane mena a povesti ukazuje potrebu širšieho okruhu (súrodenci, registrovaní či faktickí partneri, osoby blízke, spolužijúce...). 4. Nejasné pravidlo pre premlčanie pri škodách súvisiacich s ochranou osobnosti a zdravím - „musel dozvedieť sa“ (§ 162) je právne nebezpečné a viesť bude k neústavným rozhodnutiam; duplicity v §142/§147/§153/§162 nie sú dostatočne harmonizované. 5. Možné riziká - procesné dôsledky: neurčité pojmy (napr. „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ pri výpočte náhrad pozostalým) vyžadujú rozsiahle znalecké dokazovanie a napriek nemu budú dosahované heterogénne výsledky. 6. Kolidujúce normy vo vzťahu k osobitným právnym odvetviam - GDPR (spracovanie obrazových a zvukových záznamov), tlačové právo, zákony o zdravotníctve (úrazy a lekárska zodpovednosť), verejné právo (ochrana ŽP) - návrh nereferencuje alebo nespracúva súlad. 7. Diskrepancia medzi normami nápravy za poškodenie zdravia/usmrtenie a režimom škody pri zásahu do osobnosti - rozdielna terminológia a kritériá (náhrada za bolesť, peňažné dôchodky, odbytné) bez jasného princípu súbehu plnení a ich kvantifikácie. 8. Možnosť legislatívneho oslabovania zodpovednosti (delegácia na iné zákony) - ustanovenie, že „zákon môže obmedziť zodpovednosť“ (§ 817) je príliš široké a môže viesť k neúmerným legislatívnym výnimkám pre špecifické skupiny (napr. banky, dopravcovia, štátne subjekty, zdravotníctvo...). 2) Podrobné kritické pripomienky k vybraným ustanoveniam § 209 (Základné ustanovenia) - kritika „Právo žiť v priaznivom životnom prostredí“: z hľadiska právnej techniky ide o vstup do oblasti environmentálneho práva. Verejné právo rieši ochranu životného prostredia cez normy (EIA, zákon o ovzduší a i.). Zavádzanie tohto práva do občianskoprávneho inštitútu bez definície rozsahu a sankcií môže spôsobiť paralelnú súdnu agendu (súkromnoprávne žaloby za „znečistenie životného prostredia“). Potrebné: definovať subjektívny rozmer, materiálne kritériá a súvislosť s vierohodným poškodením osoby (nutné viazať na zdravotné alebo špecifické osobné ujmy). Návrh: ponechať v oblasti verejného práva, bez zahrnutia do osobnostných práv. Systematicky sa toto právo historicky vymyká z úpravy ochrany osobnosti. Vypustenie „rodinného života“ alebo „podoby“: ústavne rizikové (článok 8 o súkromí a rodinnom živote Dohovoru). Návrh by mal explicitne zahrnúť „rodinný a súkromný život“ ako jedno z chránených práv. § 210 (Privolenie fyzickej osoby) - kritika Deepfake / syntetické média: text hovorí o „podobizniach, obrazových a zvukových záznamoch“, ale neupravuje situácie, kde je vytvorený falošný obraz bez skutočnej podoby osoby (AI generované). Treba doplniť výslovnú úpravu falošných/manipulovaných záznamov, ich postihovateľnosť a dôkazné mechanizmy. Výnimka pre spravodajstvo „primeraným spôsobom“ - treba definovať rozsah: čo znamená „primerané“ v online prostredí, re-publikácie, agregátory, virálne šírenie. Riziko rôznej interpetácie „primeranosti“. § 211 (Nároky) - kritika Absencia nepeňažných nárokov (ospravedlnenie, stiahnutie, verejné vyhlásenie a pod. ) - dnes súdne praxe často uzatvára rozsah oprávnení. Návrh sa všebecne zmieňuje len o „domáhaní sa, aby sa upustilo a odstránili následky“ - bez jasného rozlíšenia prostriedkov. § 212 (Postmortálna ochrana) - kritika Obmedzený okruh oprávnených - riešenie je úzko vybrané (manžel, deti, rodičia). Moderné rodinné vzťahy (registrované partnerstvá, dlhodobé súžitie, súrodenci, opatrovníci atď) strácajú doteraz zákonom zakotvené oprávnenia, práva. § 812 (Odčinenie nemajetkovej škody) - kritika Porovnateľné sumy: každá ujma je jedinečná a súd je, v zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR povinný posudzovať individuálne okolnosti veci. Nie je zrejmé, ktorý prípad bude referenčným k ostatným rozhodovaným veciam. Ak už legislatíva chce vylepšiť predvídateľnosť, má zvoliť metodiku (odporúčacie pravidlá): kategórie ujmy + finančné vyjadrenie rozpätia + odlíšenie v závislosti od postavenia poškodeného/pozostalého, pričom ponechať súdu možnosť úvahy o zvýšení alebo znížení. § 818 (Podmienenie náhrady nemajetkovej škody) - kritika Väzba na úmysel „najmä ak škodca spôsobil úmyselne“ - vedie k tomu, že pri škodách z nedbanlivosti sa obeť nemusí domôcť náhrady nemajetkovej škody. To je fundamentálna zmena koncepcie civilnej zodpovednosti, s možným dôsledkom oslabenia kompenzačnej funkcie práva vo viacerých oblastiach, okrem iného aj spotrebiteľského práva. § 820 – § 827 (Náhrada pri poškodení zdravia a pri usmrtení) - kritika Vymedzovanie výpočtu dôchodkov a náhrad pozostalým: sú použité pojmy „rozumné očakávanie“, „ako dlho by osoba pravdepodobne žila“ - bez metodologického návodu (aktuárske tabuľky, odborné posudky). Okrem predpokladaného zlyhania v aplikačnej praxi je takýto postup aj nemorálny. Odbytné „z dôležitého dôvodu“ (§ 828) - neurčité a otvorené zneužitiu (rozsudky veľmi rôznorodé). Treba definovať, aspoň rámcovo, objektívne indikátory „dôležitého dôvodu“ (zdravotný stav, mimoriadne náklady na liečbu, nutnosť zmeny bývania a pod.). § 829 – Náhrada nemajetkovej škody blízkych osôb Definovať „obzvlášť blízky vzťah“. Táto formulácia je bez obsahu, podliehajúca vysokej miere sudcovskej úvahy. Je potrebné definovať exaktne, alebo aspoň indikatívne kritériá. Definovať „mimoriadne závažné poškodenie zdravia“. Tento pojem neobsahuje ani odkaz na ustanovenia trestného práva (§ 123 zákona 300/2005 Z.z.), ani na žiadne objektivizovateľné kritérium. Vzhľadom na význam „mimoriadneho poškodenia zdravia“ a jeho následky by mal byť termín v maximálnej možnej miere objektivizovateľný. Ustanovenie ods. 3 – prihliadnutie „na vek a zdravotný stav“ môže neprijateľne indikovať, že usmrtenie osoby vo vyššom veku, alebo s (chronickým) ochorením znižuje nárok pozostalého. Takýto výklad však považujeme nielen za nedôvodný, ale aj nemorálny. Preto treba precizovať ustanovenie tak, aby takáto interpretácia nepripadala do úvahy. Premlčanie - kritika „Dozvedel alebo musel dozvedieť“ - táto formulácia je jednou z najkontroverznejších (subjektívny/objektívny mix). Zásada právnej istoty vyžaduje jasne definované pravidlá, vrátane úpravy spočívania. Návrh na úpravu sa nachádza v záverečnej časti. § 645: Smrť dlžníka alebo veriteľa Podľa ods. 2 Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu. Zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takáto zákonná úprava v praxi vedie k tomu, že dlžníci tendujú k predlžovaniu súdneho sporu, využijúc všetky legálne a legitímne prostriedky (návrh na prerušenie konania, simulácia ochoty dohody s poškodeným, procesné návrhy a opravné prostriedky proti rozhodnutiam o nich, využitie opravných prostriedkov vrátane dovolania). Aj keď takéto konanie dlžníka má plnú oporu v práve, nevyjadreným úmyslom a motiváciou môže byť práve očakávanie smrti veriteľa, a z hľadiska poškodeného ide nielen o súdny spor, ale aj o „preteky so smrťou“. Preto navrhujeme doplniť za navrhované znenie ustanovenia vylúčenie zániku nároku poškodeného, ak počas jeho života bolo uplatnené na súde. 3) Súlad s právom EÚ a judikatúrou (ESĽP, SDEÚ, ÚS SR, NS SR) ESĽP (čl. 8) - ochrana súkromného a rodinného života vyžaduje, aby vnútroštátne právo poskytovalo efektívne opravné prostriedky a nebolo iba deklaratórne. Zahrnutie „priaznivého životného prostredia“ do ochrany osobnostných práv pri súčasnom vynechaní ochrany proti zásahom do rodinného a súkromného života (explicitne) môže viesť k úspešnosti sťažovateľov v konaniach pred ESĽP, pre chybnú vnútroštátnu úpravu rozpornú s Dohovorom. SDEÚ (právo spotrebiteľa/digitálne služby) - v súvislosti s obrazovými/zvukovými záznammi a digitálnymi plneniami návrh neodkazuje na zásady zodpovednosti poskytovateľov digitálnych služieb a GDPR (transparentnosť, právo zabudnúť): riziko nesúladu resp. rozporu ÚS SR a NS SR - mnohé pojmy a právne následky sú dnes formované judikatúrou; zmeny (úzke definície nárokov, väzba na úmysel) budú v konflikte s už ustálenou praxou a vznikne potreba formovať úplne nové judikatórne línie, pričom tento stav dopadne najťaživejšie na „počiatočné“ spory, ktoré nebudú mať oporu v doterajšej judikatúre. 4) Aplikačné dopady v praxi (konkrétne scenáre) 1. Dopravná nehoda s vážnym poškodením zdravia Doteraz obeť mohla žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy pri nedbanlivosti. Nový text viaže kompenzáciu „najmä pri úmysle“ - žaloba môže byť zamietnutá pre absenciu úmyslu = systémové zníženie ochrany obetí pri bežných dopravných nehodách. 2. Falošné „deepfake“ video šírené online § 210 bez výslovnej regulácie deepfake : právna neistota, či ide o „podobizeň“ a či platí povinnosť súhlasu; mediálne subjekty môžu považovať účely za „spravodajské“ a vďaka „primeranému spôsobu“ uniknú zodpovednosti. Potrebné jasné pravidlá a sankčné mechanizmy. 3. Úmrtie živiteľa a nárok pozostalých Výpočet náhrad podľa „ako dlho by pravdepodobne žil“, okrem už vyššie uvedených výhrad, znižuje právnu istotu pozostalých. Zároveň znižuje reparáciu zásahu do rodiny v prípade, ak živiteľ rodiny bol vyššieho veku, čo je neprijateľnou diskrimináciou založenou na veku ako konkrétnom diskriminačnom dôvode 5) Systematické problémy a duplicity Kopírovanie/prekrytie: viaceré ustanovenia sa dotýkajú premlčania, ale bez jasného vzťahu medzi týmito ustanoveniami navzájom. Potrebná konsolidácia do jednotného modulu o premlčaní s odkazmi na osobitné typy nárokov (nemajetkové vs. majetkové vs. verejnoprávne). Terminologická nejednotnosť medzi „zásahom do osobnosti“ a „škodou“ - oba termíny sa používajú rôzne v rôznych paragrafoch (napr. § 819 vs. § 820–§829). Navrhuje sa systematické prečíslovanie a definície na začiatku dielu. 6) Konkrétne návrhy na zmeny 1. Definovať kľúčové pojmy na začiatku dielu, po ich naplnení jasným pojmovým obsahom 2. Zaradiť alternatívnu nepeňažnej kompenzácie pri zásahu do osobnosti 3. Rozšíriť okruh oprávnených pri postmortálnej ochrane alebo dať súdu možnosť uznať inú blízku osobu na základe jasných kritérií (trvanie vzťahu, závislosť, spoločné bývanie). 4. Upraviť § 818 - odstrániť alebo spresniť formuláciu „najmä ak bol úmysel“ a explicitne priznať náhradu aj za nedbanlivosť, najmä pri závažných škodách (poškodenie zdravia, smrť, iný závažný zásah). 5. Pravidlá premlčania - zjednotiť § 142–§ 162 do jedného prehľadného článku a definovať „objektívny štandard“ začiatku plynutia (nie „musel dozvedieť sa“). 6. Metodika výpočtu náhrad pri usmrtení/strate na dôchodku: znova absentuje metodika, základ pre výpočet nemajetkovej škody (napr. 50-násobok priemernej mzdy v NH) 7. Explicitné prepojenie a kolízne pravidlá s GDPR, tlačovým zákonom a zákonom o zdravotnej starostlivosti - ustanoviť lex specialis/lex generalis pravidlá pre prípad konfliktu 8. Obmedziť možnosť predpokladanú v § 817 - spresniť, ktorým zákonom možno obmedzovať zodpovednosť a v akom rozsahu (vyhnúť sa čo i len hypoteticky plošnému povoleniu na obmedzenia zodpovednosti). 9. Upraviť premlčanie, spočívanie, zánik nároku v dôsledku smrti poškodeného Návrh zákona obsahuje zásadné materiálne i formálne nedostatky, ktoré by pri prijatí v súčasnom znení viedli k: zvýšenej právnej neistote, oslabenému postaveniu poškodených pri nedbanlivostiach, neakceptovateľne širokej možnosti sudcovského výkladu, možnému nesúlad s medzinárodnými záväzkami (Dohovor, Smernice), judikatúrou ESĽP, SDEÚ a vnútroštátnou judikatúrou. Návrh: ZÁSADNÉ PRIPOMIENKY 1. § 209 – doplniť výslovnú ochranu rodinného života Návrh: Doplniť medzi chránené hodnoty: „rodinný život a podoba fyzickej osoby“. Odôvodnenie: Súčasný návrh vypúšťa rodinný život, v rozpore s čl. 19 Ústavy SR a čl. 8 ESĽP. Významne by sa oslabila ochrana voči médiám, sociálnym sieťam, zásahom do rodinného súkromia. Ochrana podoby je osobitne dôležitá pre digitálne prostredie. 2. § 210 – doplniť reguláciu deepfake a manipulovaných záznamov Návrh: Do § 210 doplniť nový odsek: „(…) Za podobizeň a obrazový alebo zvukový záznam sa považuje aj digitálne vytvorený alebo upravený obraz alebo zvuk, ak vytvára dojem zachytenia konkrétnej fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Absentuje moderná ochrana pred deepfake obsahom. Neexistencia úpravy vytvára právne vákuum a nemožnosť priznania oprávneného nároku. 3. § 211 – zapracovať nepeňažné nároky Návrh: § 211 doplniť o: „Poškodený má právo najmä na ospravedlnenie, odstránenie nepravdivých alebo skresľujúcich informácií a na prijatie účinných opatrení zamedzujúcich ďalšie šírenie.“ Odôvodnenie: Zodpovedá dnešnej judikatúre ÚS SR, NS SR a ESĽP. 4. § 212 – rozšíriť okruh oprávnených osôb po smrti Návrh: Rozšíriť okruh aj o: „súrodencov, partnera, druha/družku a iné blízke osoby, ak bol vzťah obdobný rodinnému“. Odôvodnenie: Moderné rodinné formy; ÚS SR vykladá pojem „osoba blízka“ široko. Zúženie by v praxi vylúčilo osoby, ktoré mali voči zomrelému štatút blízkej, ba aj najbližšej, osoby. 5. § 818 – priznať nemajetkovú ujmu aj pri nedbanlivosti Návrh: Zmeniť na: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ Odôvodnenie: Súčasný text fakticky diskriminuje obete nedbanlivostných trestných činov a neúmyselne spôsobenej škody. Rozpor s medzinárodnou judikatúrou aj vnútroštátnou judikatúrou. 6. § 817 – spresniť, ako a kedy môže zákon obmedziť zodpovednosť Návrh: Doplniť kritériá: „Zodpovednosť možno obmedziť len z dôvodov verejného záujmu a pri zachovaní primeranej ochrany poškodeného.“ Odôvodnenie: Súčasný text otvára možnosť pre politicky motivované výnimky. 7. § 828 – definovať „dôležitý dôvod“ Návrh: „Dôležitým dôvodom je najmä vážny zdravotný stav poškodeného, potreba úhrady naliehavých výdavkov alebo iné okolnosti preukazujúce, že peňažný dôchodok by neplnil svoj účel.“ Odôvodnenie: Nejasnosť môže viesť k nerovnakému výkladu v rozhodovacej praxi. 8. § 162 – rozšírenie znenia (v záverečnej časti pripomienky) FORMÁLNE / KOORDINAČNÉ PRIPOMIENKY chýba jasná väzba na zákon o zdravotnej starostlivosti (lekárska zodpovednosť), chýba koordinácia s tlačovým zákonom (mediálne zásahy), absentuje prechodné ustanovenie (ako sa preklápajú vzniknuté ujmy, škody a pod. do novej úpravy), nie sú definované pojmy ako „primeraný spôsob“, „zjavne neprimeraná“, „okolnosti prípadu“. NÁVRH NA ÚPRAVU KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ 1. K § 209 – doplniť „rodinný život“ a „podobu“ medzi chránené hodnoty Návrh na úpravu: Do odseku (2) doplniť: „… ako aj rodinný život a podoba fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Súčasný návrh opúšťa tradičný a ústavne garantovaný rozsah osobnostných práv. Rodinný život je neoddeliteľnou súčasťou súkromia (čl. 19 Ústavy SR, čl. 8 ESĽP). Podoba osoby je základné osobnostné právo, obzvlášť dôležité v digitálnej ére. Je to krok späť oproti súčasnému OZ aj judikatúre ÚS SR a ESĽP. 2. K § 210 – doplniť úpravu digitálnych, syntetických a deepfake záznamov Návrh na úpravu: Doplniť nový odsek: „Za podobizeň, obrazový alebo zvukový záznam sa považuje aj digitálne vytvorený, upravený alebo synteticky vygenerovaný obsah, ktorý vytvára dojem zachytenia fyzickej osoby.“ Odôvodnenie: Deepfake a syntetické médiá sú najväčším moderným rizikom zásahov do osobnostných práv. Absencia explicitnej úpravy vytvára právne vákuum, ktoré bude viesť k sankčnej nejasnosti a zneužívaniu. 3. K § 211 – vrátiť do zákona nepeňažné nároky (ospravedlnenie, stiahnutie, zdržanie sa zásahu) Návrh na úpravu: Doplniť odsek: „Poškodený má právo najmä požadovať, aby sa škodca zdržal ďalšieho zásahu, aby odstránil jeho následky, najmä formou ospravedlnenia, stiahnutia alebo opravy nepravdivých alebo skreslených tvrdení, a prijal primerané opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia.“ Odôvodnenie: Dnešné právo osobnosti stojí na nepeňažných nárokoch. Ich absencia je proti rozhodovacej praxi NS SR aj ESĽP (napr. preferencia nepeňažných náprav). Oslabuje to ochranu verejných osôb aj súkromných osôb. 4. K § 212 – rozšíriť okruh oprávnených osôb po smrti Návrh na úpravu: Rozšíriť okruh na: „manžel, partner, druh/družka, deti, rodičia, súrodenci a iné blízke osoby, ak bol vzťah obdobný rodinnému.“ Odôvodnenie: Moderné rodinné vzťahy nemožno zúžiť len na tradičné jadro. Judikatúra ÚS SR definuje osoby blízke rozsiahlejšie (napr. III. ÚS 78/05). Súčasný návrh by mnohým osobám, ktoré preukázateľne žili s poškodeným, uprel právo domáhať sa ochrany. 5. K § 818 – priznať nemajetkovú ujmu aj pri nedbanlivosti Návrh na úpravu: Preformulovať odsek takto: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ Odôvodnenie: Súčasná formulácia „najmä pri úmysle“ otvára cestu výkladu, že pri nedbanlivosti náhrada nebude možná, priznaná. To je v zásadnom rozpore so systémom civilného práva v SR, EÚ aj judikatúrou ESĽP. Tým by boli poškodené obete dopravných nehôd, zdravotníckych pochybení a i., kde spravidla absentuje úmyselné konanie/úmyselné zavinenie. 6. K § 817 – obmedziť možnosť legislatívne znižovať zodpovednosť Návrh na úpravu: Doplniť: „Obmedzenie zodpovednosti zákonom je prípustné len vo verejnom záujme a so zachovaním primeranej ochrany poškodeného.“ Odôvodnenie: Súčasná formulácia umožňuje ľubovoľným zákonom znižovať zodpovednosť vybraných subjektov, čo je veľmi nebezpečné a proti zásade právnej istoty. 7. K § 828 – definovať „dôležitý dôvod“ pre odbytné Návrh na úpravu: Doplniť demonštratívny výpočet: „Dôležitým dôvodom je najmä vážny zdravotný stav poškodeného, potreba úhrady naliehavých výdavkov, dlhodobá odkázanosť na liečbu alebo iné okolnosti hodné osobitného zreteľa.“ Odôvodnenie: Bez kritérií bude rozhodovanie nejednotné a ťažko predvídateľné. 8. K § 162 – preformulovať nejasné „musel dozvedieť sa“ a doplniť úpravu spočívania Formulácia patrí k najproblematickejším v tejto časti návrhu. 9. K § 210 – definovať „primeraným spôsobom“ Navrhujeme doplniť vysvetlenie, že primeranosť sa posudzuje najmä podľa: účelu spravodajstva, druhu média (TV, internet, blog), rozsahu zásahu, dostupnosti anonymizácie. 11. K § 820 – § 827 – metodiky pre výpočet náhrady Návrh na úpravu: Odporúčame, aby ministerstvo spracovalo vyhlášku/odborné tabuľky – štandardy pre výpočet náhrad, napr. v násobkoch priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla škoda. Odôvodnenie: Metodika stanoví objektívne kritériá. Od takto vzniknutého „limitu“ sa môže súd odchýliť obomi smermi v rámci individuálneho posúdenia prípadu. V rámci metodiky je možné definovať náhradu aj v závislosti od postavenia pozostalého voči zomrelému (dieťa v prípade smrti rodiča, rodiča v prípade smrti dieťaťa, smrť manželského partnera, inej blízkej osoby a pod.) 12. K § 153 – zosúladiť s § 162 Navrhujeme uviesť jasný vzťah medzi spočívaním v správnych konaniach a subjektívnou lehotou z § 162. IV. Návrh alternatívneho znenia § 209 – nové znenie (skrátený návrh): 1) „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, cti, mena, podoby, osobného a rodinného života, súkromia a prejavov osobnej povahy.“ 2) Dobré meno, občianska česť a existencia dobrých rodinných vzťahov sa predpokladajú. (text schválený NR SR, uznesenie č. 2393 z 20.6.2023, ČPT 1584) § 211 – doplnené znenie: „Poškodený má právo požadovať najmä: a) upustenie od neoprávnených zásahov, b) odstránenie následkov zásahu, najmä formou ospravedlnenia, opravy alebo stiahnutia (odstránenia) nepravdivých tvrdení, c) účinné opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia, d) primerané zadosťučinenie v peniazoch, ak iné spôsoby nápravy nie sú postačujúce, najmä s prihliadnutím na druh a závažnosť zásahu.“ § 818 – nové základné pravidlo: „Škodca je povinný nahradiť nemajetkovú škodu spôsobenú úmyselne alebo z nedbanlivosti.“ § 162 „Premlčanie nároku na náhradu škody Zmeniť: (1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o osobe, ktorá za ňu zodpovedá, ak zákon neustanovuje inak. (2) Ak o tej istej skutkovej udalosti z úradnej moci alebo na návrh poškodeného či inej osoby prebieha konanie, ktorého výsledkom je určenie osoby zodpovednej za vzniknutú škodu, plynutie premlčacej lehoty spočíva odo dňa začatia konania z úradnej moci alebo odo dňa doručenia návrhu poškodeného či inej osoby príslušnému orgánu, až do dňa, keď poškodený obdrží písomné oznámenie o jeho výsledku. (3) Za konanie podľa odseku 2 sa považuje najmä konanie pred orgánom činným v trestnom konaní, konanie pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národnou bankou Slovenska, Slovenskou obchodnou inšpekciou alebo iným orgánom, ktorého rozhodnutie určuje, či došlo k pochybeniu a kto sa ho dopustil. (4) Plynutie premlčacej lehoty spočíva do dňa, kedy bolo poškodenému doručené písomné oznámenie o výsledku konania podľa odseku 2 a 3. (5) Oznámenie podľa odseku 4 je orgán povinný poškodenému doručiť bez zbytočného odkladu; na písomnú žiadosť poškodeného je orgán povinný potvrdiť začatie konania najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. (6) Najneskôr sa nárok na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na náhradu škody na zdraví, nárok na náhradu škody pri usmrtení alebo o nárok na náhradu nemajetkovej škody blízkych osôb podľa § 827.“ Navrhujeme tiež nahradiť formuláciu „dozvedel alebo musel dozvedieť“ exaktnou formuláciou, umožňujúcou určiť začiatok plynutia lehôt a dôb bez akýchkoľvek pochybností, v celom návrhu zákona. § 645 Smrť alebo zánik dlžníka alebo veriteľa Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené na jeho osobu. Zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Doplniť: To neplatí, ak právo na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka bolo počas života veriteľa uplatnené na súde. § 822, 823 Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti: Doplniť, že pre účely tohto ustanovenia sa za zárobok považuje aj zisk podnikateľa a strata na príjmoch podnikateľa. Odôvodnenie: Navrhované znenie počíta len s náhradou straty na zárobku. Príjem ani zisk podnikateľa nie je zárobkom, keďže za zárobok sa ustálene považuje mzda zamestnanca. 825 Náklady pohrebu Doplniť: za „náklady spojené s pohrebom“ formuláciu „a zriadením hrobového miesta“ Odôvodnenie: Náklady na zriadenie hrobového miesta boli predmetom úpravy Nariadenia vlády 87/1995 Zb. Na podnet verejnosti boli tieto náhrady po takmer 30 rokoch zrovnoprávnené s náhradami podľa osobitného predpisu (461/2003 Z.z.), predmetné Nariadenie sa však účinnosťou OZ ruší bez náhrady. 826 Náklady na výživu pozostalých: Navrhujeme doplniť okruh osôb o osoby, ktorým zomrelý v čase svojej smrti výživu fakticky poskytoval. Odôvodnenie: Nie je dôvod, aby bola z nárokov vylúčená osoba, ktorej v čase svojej smrti zomrelý fakticky poskytoval výživu, alebo aby svoje nároky táto osoba (ktorou môže byť aj maloleté dieťa alebo senior) musela zložito dokazovať cez neurčitý a v zákone nedefinovaný princíp „rozumného očakávania“. Navrhujeme tiež zvážiť vypracovanie metodiky alebo určenia objektívneho kritéria výšky nemajetkovej ujmy, ako základu, od ktorého sa bude odvíjať úvaha súdu o výške priznávanej nemajetkovej škody pri smrti poškodeného. Navrhujeme určiť toto kritérium naviazaním na priemernú mzdu, ako násobok hrubej mesačnej nominálnej mzdy zamestannca v národnom hospodárstve vykázanú za kalendárny rok predchádzajúci smrti poškodeného. Odôvodnenie: Jasne určené východisko pre určenie výšky nemajetkovej škody je tak v záujme pozostalých, ako aj v záujme škodcov. Pri určení spôsobu výpočtu nemajetkovej škody sa zvýši právna istota aj tretích osôb (typicky poisťovní, ak je škoda uhrádzaná z poistenia škodcu), a je dôvodný predpoklad, že sa obmedzí, v absolútnych hodnotách, počet riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov – keďže dôvodom ich využitia nebýva spochybnenie zodpovednosti škodcu, ale výrazne často výška priznaného nároku.