Nový Občiansky zákonník
Pri poškodení zdravia je škodca povinný odčiniť poškodenému vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu; z dôvodov hodných osobitného zreteľa je škodca povinný odčiniť poškodenému aj inú nemajetkovú škodu.
Prepojenia na staršie predpisy · 14
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Započítanie
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za
vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom. Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 159/1982 Zb., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 67/1973 Zb.
Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
Náhradu škody nemôže súd znížiť. Diel XI Premlčanie Oddiel 1 Predmet premlčania
Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 682 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 682 ods. 2 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Žiadame, aby sa v ustanovení slová „bez zbytočného odkladu“ nahradili slovami „v primeranej lehote“. Odôvodnenie: Pojem „bez zbytočného odkladu“ predstavuje príliš prísnu a neflexibilnú formuláciu, ktorá v praxi neberie do úvahy zložitosť a povahu jednotlivých obchodných transakcií. Veriteľ nemusí byť vždy schopný v tak krátkom čase objektívne posúdiť, aké náhradné plnenie je vhodné, najmä ak ide o komplexné alebo finančne náročné záväzky.
- § 682 ods. 1 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V súvislosti s § 682 ods. 2 upozorňujeme na možné aplikačné nejasnosti/problémy v nadväznosti na určenie všeobecnej prekluzívnej lehoty v § 641 ods. 1 a 2 a osobitnej prekluzívnej lehoty v § 682 ods. 2 a to vzhľadom na široko naformulovaný pojem „nesplnenie“. Odôvodnenie: Za nesplnenie sa podľa § 650 ods. 2 považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany, pričom v zásade akýkoľvek určitý dôvod na odstúpenie od zmluvy reflektuje práva a oprávnené záujmy druhej strany a teda v kontexte § 650 môže byť každá skutočnosť, s ktorou zmluva spája právo na odstúpenie od zmluvy, vnímaná zároveň ako podstatné nesplnenie. Dôsledkom uvedeného je, že nie je zrejmá hranica medzi tým, kedy ešte pôjde o podstatné nesplnenie a kedy pôjde o iný určitý dôvod na odstúpenie od zmluvy, no napriek tomu zákon určuje diametrálne odlišnú dĺžku prekluzívnej lehoty (10 dní verzus 6 mesiacov, resp. 1 rok). Navrhujeme uvedené zvážiť a prispôsobiť navrhovanú úpravu tak, aby nedochádzalo k možným sporom medzi stranami v tejto súvislosti. Ako vyplýva z pripomienky, táto sa týka nielen § 682 ods. 2, ale aj § 641 ods. 1 a 2, ako aj § 650 ods. 2.
Znenie pripomienky: V znení ods. 2 žiadame zohľadniť skutočnosť, že od zmluvy majú právo odstúpiť aj subjekty verejného práva, ktoré sú často viazané rozhodnutím orgánu obce. Odôvodnenie: V súlade so zákonom o majetku obcí, zákonom o obecnom zriadení, prípadne podľa Zásad hospodárenia obce môže odstúpenie od zmluvy ako majetkovoprávny úkon obce podliehať predchádzajúcemu schváleniu obecným zastupiteľstvom. Vzhľadom na časovú náročnosť takéhoto procesu nie je možné postupovať v zákonom stanovenej lehote “bez zbytočného odkladu”.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.