§ 650 · Nutná obrana

Namietame znenie § 457 ods. 1. Máme za to, že nie je potrebné zmluvným stranám popri všeobecných princípoch tejto úpravy ukladať ešte aj osobitnú všeobecnú povinnosť zohľadňovať práva a oprávnené záujmy druhej strany, o ktorých má alebo by mala mať vedomosť. Sme presvedčení, že takáto úprava neprináša do právnej regulácie žiadnu osobitnú kvalitu a naopak, ponecháva značný priestor na právnu neistotu pri rozhodovaní sporov, a to jednak s ohľadom na individuálny kontext právneho sporu, ako aj na potrebu vyvažovania tohto princípu s ostatnými princípmi, najmä princípu autonómie, princípu primeranej obozretnosti aj princípu slušnosti. Upozorňujeme, že predkladateľ pritom v dôvodovej správe ani neuvádza, aký je účel tejto právnej úpravy a teleologický výklad v tejto časti bude značne náročný (ak vôbec možný). Riziká z tohto vyplývajúce budú klásť neprimerané požiadavky na právnu profylaxiu pri tvorbe zmlúv. Navrhujeme odstrániť. Taktiež, v dôvodovej správe ani k § 650 ods. 2 predkladateľ nikde neuvádza, prečo by sa v prípade nesplnenia tzv. vedľajších záväzkov, ak si pre ne strany osobitne nedohodnú rovnaký režim ako pre prípad nesplnenia hlavného záväzku, mali aktivovať rovnaké prostriedky nápravy, ako je v prípade porušenia hlavného záväzku. Nenamietame pritom fakt, že si strany môžu dohodnúť sekundárne následky pre prípad porušenia vedľajších záväzkov, namietame jeho formuláciu v podobe povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany, ktorá je podľa našej mienky vyjadrená neprimerane široko (na rozdiel od vyjadrenia v dôvodovej správe k tejto časti) a obávame sa jej výkladu v súdnej praxi, osobitne preto, že na vymedzenie obsahu tejto povinnosti predkladateľ nevynaložil ani normatívne ani podporne v dôvodovej správe žiadnu snahu.

V súvislosti s § 682 ods. 2 upozorňujeme na možné aplikačné nejasnosti/problémy v nadväznosti na určenie všeobecnej prekluzívnej lehoty v § 641 ods. 1 a 2 a osobitnej prekluzívnej lehoty v § 682 ods. 2 a to vzhľadom na široko naformulovaný pojem „nesplnenie“. Odôvodnenie: Za nesplnenie sa podľa § 650 ods. 2 považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany, pričom v zásade akýkoľvek určitý dôvod na odstúpenie od zmluvy reflektuje práva a oprávnené záujmy druhej strany a teda v kontexte § 650 môže byť každá skutočnosť, s ktorou zmluva spája právo na odstúpenie od zmluvy, vnímaná zároveň ako podstatné nesplnenie. Dôsledkom uvedeného je, že nie je zrejmá hranica medzi tým, kedy ešte pôjde o podstatné nesplnenie a kedy pôjde o iný určitý dôvod na odstúpenie od zmluvy, no napriek tomu zákon určuje diametrálne odlišnú dĺžku prekluzívnej lehoty (10 dní verzus 6 mesiacov, resp. 1 rok). Navrhujeme uvedené zvážiť a prispôsobiť navrhovanú úpravu tak, aby nedochádzalo k možným sporom medzi stranami v tejto súvislosti. Ako vyplýva z pripomienky, táto sa týka nielen § 682 ods. 2, ale aj § 641 ods. 1 a 2, ako aj § 650 ods. 2.

Žiadame ustanovenie vypustiť. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie je mimoriadne vágne a jeho aplikácia by mohla viesť k nepredvídateľným dôsledkom pri posudzovaní riadneho plnenia záväzkov. Strany zmluvného vzťahu majú mať povinnosť svoje práva a povinnosti upraviť jasne, určito a predvídateľne, a to priamo v zmluve. Takto formulované ustanovenie by však umožňovalo dodatočné rozširovanie povinností bez jasného právneho základu, čím by sa znížila právna istota a predvídateľnosť zmluvných vzťahov. Bez bližšej konkretizácie by toto ustanovenie vystavovalo riziku porušenia povinnosti prakticky každé plnenie záväzku.