Nový Občiansky zákonník
Ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo
dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
Prepojenia na staršie predpisy · 11
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Neplatné je aj jeho zabezpečenie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ibaže by bolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
Ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo
dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Obchodník nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je obchodník povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý obchodník nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý obchodníkovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom obchodník sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo obchodník, ak súčasne sa obchodník zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ak sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu písomne informoval spotrebiteľa v primeranej dobe vopred, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne vypovedať túto zmluvu ku dňu účinnosti zmeny.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
doložka o cenových indexoch, ak takáto doložka nie je v rozpore so zákonom a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu určenú v rozpore s predchádzajúcou vetou na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Ak je dlžníkom subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5, je tento povinný splniť peňažný záväzok z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v lehote splatnosti dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Ustanovenie predchádzajúcej vety neplatí, ak výslovné zmluvné dojednanie dlhšej lehoty na splnenie peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.
Dohoda o dátume doručenia dokladu podľa odseku 1 nie je prípustná.
Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, je subjekt verejného práva podľa § 261 ods. 3 a 5 povinný plniť peňažný záväzok v lehote splatnosti 30 dní odo dňa skončenia prehliadky, ktorou sa zistilo riadne plnenie, ibaže sa strany výslovne dohodli na dlhšej lehote splatnosti, toto dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d, takéto dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.
Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 3 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak záujem na takomto osobitnom dojednaní vyplýval zo súťažných podkladov a dojednanie nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.
Dlžník, ktorý je subjektom verejného práva a zároveň poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa osobitného zákona, si môže v zmluve dohodnúť dlhšiu lehotu splatnosti ako podľa odseku 1 prvej vety, najviac však v trvaní 60 dní.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.
Na účely odsekov 1 až 6 sú subjektom verejného práva aj osoby zapísané v registri partnerov verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie záväzkov z dodania tovaru a služieb, pri ktorých je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sú poskytované v prospech subjektu verejného práva.
Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
Ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť prehliadka plnenia na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne, začína lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie. Ustanovenie odseku 1 sa na zmluvne určenú lehotu splatnosti použije rovnako.
Dohoda o dlhšej lehote prehliadky podľa odseku 2 ako 30 dní odo dňa, v ktorom došlo k poskytnutiu plnenia veriteľom, je platná, len ak je výslovná a nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d.
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 634 · zoradené od najkonkrétnejších
Navrhujeme doplniť v rámci návrhu Občianskeho zákonníka nový pomenovaný typ zmluvy: Leasingová zmluva (návrh paragrafového zaradenia vychádzal z návrhu Občianskeho zákonníka z roku 2024) nasledovne: „Ôsmy diel Zmluva o finančnom leasingu § 1133 - Základné ustanovenie (1) Zmluvou o finančnom leasingu sa leasingový prenajímateľ zaväzuje prenechať leasingovému nájomcovi na dohodnutú dobu (ďalej len „doba trvania leasingu“) do užívania vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu (ďalej len „predmet leasingu“), ktorej je vlastníkom a po uplynutí doby trvania leasingu v prípade prejaveného záujmu leasingového nájomcu previesť vlastníctvo k predmetu leasingu na leasingového nájomcu za podmienok dohodnutých v zmluve o finančnom leasingu a leasingový nájomca sa zaväzuje uhradiť leasingovému prenajímateľovi náklady na nadobudnutie predmetu leasingu (ďalej len „obstarávacia cena“) a dohodnutú odplatu spôsobom určeným v zmluve o finančnom leasingu. (2) Zmluva o finančnom leasingu musí mať písomnú formu. (3) Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o finančnom leasingu obsahovať najmä: - identifikáciu predmetu leasingu, - obstarávacia cena, - dobu trvania leasingu, -výšku, počet a termíny splatnosti leasingových splátok, ak nie sú uvedené v samostatnom splátkovom kalendári k leasingovej zmluve, - podmienky a postup uplatnenia práva na nadobudnutie vlastníctva k predmetu leasingu leasingovým nájomcom. (4) Ak je leasingový nájomca spotrebiteľ, na zmluvný vzťah založený zmluvou o finančnom leasingu a poskytnutia financovania predmetu leasingu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 25) § 1134 - Predmet leasingu (1) Pokiaľ nie je leasingový prenajímateľ vlastníkom predmetu leasingu, nadobudne do vlastníctva predmet leasingu, ktorý leasingový nájomca označil čo do množstva, druhu a akosti, a to od dodávateľa určeného leasingovým nájomcom. Leasingový prenajímateľ môže predmet leasingu nadobudnúť aj od leasingového nájomcu za účelom poskytnutia finančného leasingu leasingovému nájomcovi na základe dohodnutých podmienok. (2) Ak je predmet leasingu predmetom registrácie v osobitnej evidencii a zmluvné strany sa nedohodnú inak, je leasingový prenajímateľ povinný a) zabezpečiť registráciu prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu z dodávateľa na leasingového prenajímateľa; b) zabezpečiť registráciu práva leasingového nájomcu v tomto registri, ak osobitný predpis vzťahujúci sa na vedenie príslušnej evidencie umožňuje zápis práv zo zmluvy o finančnom leasingu do tejto evidencie. (3) Nebezpečenstvo škody na predmete leasingu prechádza na leasingového nájomcu prevzatím predmetu leasingu. § 1135 – Vady predmetu leasingu (1) Leasingový prenajímateľ je povinný zabezpečiť leasingovému nájomcovi právo na užívanie predmetu leasingu dohodnutým spôsobom. (2) Ak má predmet leasingu vady, nároky z vád alebo záruky za akosť uplatňuje u dodávateľa leasingový nájomca. Leasingový prenajímateľ je povinný poskytnúť leasingovému nájomcovi potrebnú súčinnosť a umožniť uplatnenie týchto práv leasingovému nájomcovi u dodávateľa predmetu leasingu spôsobom uvedeným v zmluve o finančnom leasingu, a to na náklady a nebezpečenstvo leasingového nájomcu. Leasingový nájomca nie je oprávnený z dôvodu vád predmetu leasingu požadovať zľavu z kúpnej ceny predmetu leasingu, dodanie nového predmetu leasingu ani nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy o finančnom leasingu, ani od kúpnej zmluvy, ktorou leasingový prenajímateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu bez písomného súhlasu leasingového prenajímateľa. (3) Vady predmetu leasingu nezakladajú zmluvným stranám právo upustiť od plnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom leasingu. § 1136 – Platenie splátok (1) Leasingový nájomca je povinný za užívanie predmetu leasingu uhradiť leasingovému prenajímateľovi obstarávaciu cenu predmetu leasingu, dohodnutú odplatu a ďalšie plnenia dojednané v zmluve o finančnom leasingu , a to predovšetkým vo forme leasingových splátok vo výške a v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve o finančnom leasingu alebo v splátkovom kalendári k leasingovej zmluve. (2) V leasingových splátkach môže byť zohľadnená aj cena za plnenia poskytované leasingovému nájomcovi zo strany leasingového prenajímateľa na základe zmluvy o finančnom leasingu alebo zo strany tretích osôb na základe zmlúv uzavretých v súvislosti so zmluvou o finančnom leasingu . § 1137 – Vlastníctvo predmetu leasingu (1) Leasingový prenajímateľ je výlučným vlastníkom predmet leasingu počas celej doby trvania leasingu. (2) Leasingový nájomca je oprávnený nadobudnúť predmet leasingu do vlastníctva za vopred dohodnutú cenu a za vopred dohodnutých podmienok. (3) Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, uplynutím 30 dní od splnenia všetkých záväzkov leasingového nájomcu vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom leasingu, leasingový nájomca nadobudne vlastnícke právo k predmetu leasingu, nie však skôr, ako uplynie dohodnutá doba trvania leasingu. Ak zákon ustanovuje, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, spravuje sa prevod vlastníckeho práva osobitnými predpismi. (4) Leasingový nájomca nie je oprávnený nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu skôr, ako dôjde k zaplateniu všetkých peňažných nárokov leasingového prenajímateľa zo zmluvy o finančnom leasingu . (5) Pokiaľ nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva predmetu leasingu leasingovým nájomcom podľa ods. 2, je leasingový nájomca po skončení doby trvania leasingu povinný vrátiť predmet leasingu leasingovému prenajímateľovi, ak sa s leasingovým prenajímateľom nedohodne inak. § 1138 – Predčasné ukončenie (1) Ak nie je v zmluve o finančnom leasingu dojednané inak, leasingový nájomca nie je oprávnený zmluvu o finančnom leasingu predčasne ukončiť. (2) Leasingový prenajímateľ môže zmluvu o finančnom leasingu predčasne ukončiť výpoveďou alebo odstúpením len z dôvodov uvedených v zmluve o finančnom leasingu alebo v zákone. (3) Ak je dôvodom predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu neplatenie leasingových splátok a leasingový nájomca je v omeškaní s plnením svojich platobných povinností voči leasingovému prenajímateľovi, je leasingový prenajímateľ oprávnený zmluvu o finančnom leasingu predčasne ukončiť a požadovať, aby leasingový nájomca bezodkladne vrátil leasingovému prenajímateľovi predmet leasingu. Ak je leasingový nájomca spotrebiteľ, na zmluvný vzťah založený zmluvou o finančnom leasingu sa primerane použijú osobitné ustanovenia tohto zákona. (4) V prípade predčasného ukončenia zmluvy o finančnom leasingu je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať, aby leasingový nájomca bezodkladne vrátil leasingovému prenajímateľovi predmet leasingu. Plnenia už poskytnuté alebo uhradené druhej zmluvnej strane podľa zmluvy o finančnom leasingu sa nevracajú. Právo leasingového prenajímateľa na zaplatenie už splatných leasingových splátok, ako aj neuhradenej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu a prípadných ďalších nárokov uvedených v zmluve o finančnom leasingu tým nie je dotknuté. (5) Ak leasingový prenajímateľ je, alebo sa po predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu stane držiteľom predmetu leasingu, je leasingový prenajímateľ oprávnený predmet leasingu speňažiť, pričom je povinný postupovať s primeranou starostlivosťou pri predaji predmetu leasingu so zachovaním náležitej starostlivosti a výťažok získaný z predaja predmetu leasingu započítať voči svojim nárokom zo zmluvy o finančnom leasingu voči leasingovému nájomcovi. Ak výťažok z predaja predmetu leasingu podľa tohto odseku prevýši preukázateľné peňažné nároky leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi zo zmluvy o finančnom leasingu alebo aj z iného právneho titulu, vyplatí tieto leasingový prenajímateľ leasingovému nájomcovi bez zbytočného odkladu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Ustanovenia § 771 a nasl. tým nie sú dotknuté. §..... Primerané použitie iných ustanovení (1) Na právne vzťahy týkajúce sa užívania predmetu leasingu neupravené v tomto zmluvnom type sa primerane použijú ustanovenia o nájme vzťahujúce sa na predmet leasingu, ktorý je predmetom leasingovej zmluvy. (2) Na prevod predmetu leasingu sa použijú primerane ustanovenia o kúpe prenajatej veci s výnimkou § 962, § 964, § 965 ods. 1 a § 967. (3) Na platenie a zúčtovanie leasingových splátok sa primerane použijú ustanovenia právnych predpisov o poskytovaní finančných služieb.“. Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť do Občianskeho zákonníka nový zmluvný typ – zmluvu o finančnom leasingu. Finančný leasing je v praxi významným nástrojom financovania investícií, najmä pri obstarávaní hnuteľných vecí, nehnuteľností a iných majetkových hodnôt. Napriek jeho rozšírenému používaniu slovenský právny poriadok doteraz neobsahuje komplexnú úpravu tohto zmluvného typu, čo spôsobuje právnu neistotu účastníkov leasingových vzťahov a vedie k nejednotnej aplikačnej praxi. Súčasné riešenie prostredníctvom analogického použitia ustanovení o nájme, kúpe alebo úvere nezohľadňuje osobitosti finančného leasingu, najmä jeho dvojfázový charakter, kombináciu prvkov užívania a financovania, ako aj špecifické práva a povinnosti zmluvných strán. Zavedenie finančného leasingu ako samostatného zmluvného typu do Občianskeho zákonníka prinesie vyššiu právnu istotu, predvídateľnosť a transparentnosť pre podnikateľov aj spotrebiteľov. Umožní jednoznačné určenie práv a povinností strán, zníži riziko sporov a prispeje k harmonizácii slovenskej úpravy s európskymi štandardmi. Vzhľadom na ekonomický význam leasingu pre financovanie investícií je jeho komplexná právna regulácia nevyhnutná pre stabilitu obchodného prostredia. Navrhnutý právny rámec pre finančný leasing bude reflektovať jeho ekonomickú podstatu a zabezpečí právnu istotu pre podnikateľov aj spotrebiteľov. Úprava vychádza z týchto základných premís: • Predmet leasingu: vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorú leasingový prenajímateľ obstará na základe požiadaviek leasingového nájomcu a počas doby leasingu zostáva leasingový prenajímateľ jej vlastníkom. • Dvojfázový charakter zmluvy: leasingový prenajímateľ sa zaväzuje prenechať predmet leasingu do užívania a po splnení podmienok umožniť jeho nadobudnutie do vlastníctva leasingového nájomcu. • Finančný záväzok nájomcu: povinnosť uhradiť obstarávaciu cenu a odplatu formou leasingových splátok, pričom v splátkach môžu byť zahrnuté aj ďalšie plnenia súvisiace s leasingom (napr. poistné). • Právna istota vlastníctva: leasingový prenajímateľ je výlučným vlastníkom predmetu leasingu počas celej doby trvania zmluvy, pričom prevod vlastníctva nastáva až po splnení všetkých záväzkov leasingového nájomcu. • Riešenie rizík a zodpovednosti: úprava prechodu nebezpečenstva škody, uplatňovania práv z vád a postupov pri predčasnom ukončení zmluvy. • Ochrana spotrebiteľa: primerané použitie osobitných predpisov pri spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovaná úprava prispeje k harmonizácii slovenskej legislatívy s európskymi štandardmi, zníži riziko sporov a podporí stabilitu obchodného prostredia. Vzhľadom na ekonomický význam leasingu pre financovanie investícií je jeho komplexná právna regulácia nevyhnutná.
I. Rozdrobenosť právnej úpravy spotrebiteľských práv Spotrebiteľské práva sú upravené vo viacerých, navzájom nesúvisiacich častiach: 1. definícia obchodníka a spotrebiteľa v § 5 a 6 2. Výklad právnych úkonov v § 82 a 83 3. Dohoda o premlčacej dobe v § 146 4. premlčanie nároku z porušenia práv spotrebiteľa v §165 5. prevod zmluvy rubopisom § 512 6. splatnosť peňažných dlhov v § 603 7. úrok z omeškania, právo na zmluvnú sankciu a paušálna náhrada nákladov v § 670, 672 a 673 8. Potvrdenie o zmluve v § 713 9. Gro ustanovení – spotrebiteľská zmluva v § 760 -775 10. Osobitné ustanovenia o výnimkách z neprijateľných podmienok v § 775 11. Nekalá súťaž v § 861 12. Klamanie spotrebiteľa v § 864 13. Nátlak v § 867 14. Spotrebiteľská kúpna a kúpna zmluva v § 950 – 980 15. Ubytovanie spotrebiteľa v § 1149 16. Úver pre spotrebiteľa v § 1777 - 1778 17. Digitálny obsah v § 1221-1244 18. Stret záujmov v § 1265 19. Forma zmluvy § 1443 20. Okrem toho sa na spotrebiteľa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia (doručovanie, právne úkony a pod...) obsiahnuté v častiach OZ, ktoré nesúvisia výhradne s úpravou spotrebiteľských práv Pretože návrh je vo vzťahu k úprave spotrebiteľských práv extrémne rozdrobený, nie je logické predpokladať, že priemerný spotrebiteľ (ale aj dodávateľ) bez právneho vzdelania bude spôsobilý dôkladnej orientácie vo všetkých ustanoveniach, ktoré sa na spotrebiteľský vzťah vzťahujú a uplatňujú. Riešenie: Buď nahradiť ucelenou úpravou spotrebiteľských práv v návrhu zákona (v rámci jedinej časti), alebo upustiť od zámeru zahrnúť úpravu spotrebiteľských práv do Občianskeho zákonníka a ponechať ho v aktuálnej štruktúre osobitných zákonov, ktoré sú pre spotrebiteľa prehľadné a pochopiteľné, s ich novelizáciou v rozsahu, v ktorom sa spotrebiteľské práva upravujú v návrhu OZ. II. Porovnanie s osobitnými zákonmi 1. Zákon o ochrane spotrebiteľa (ZOS) Duplicity ZOS už upravuje: nekalé obchodné praktiky, informačné povinnosti, reklamácie, nečitateľnosť podmienok, osobitné vyhlásenia predávajúcich. Nový kódex duplikuje veľkú časť textu ZOS. Konflikty ZOS používa správne sankcie; NOZ používa súkromnoprávne následky (neplatnosti, zániky povinností). Nie je pomenovaný vzťah týchto sankcií a ich vzájomná previazanosť 2. Zákon o spotrebiteľských úveroch Konfliktné body: § 771–775 upravuje stratu výhody splátok, odstúpenia a jednostranné zmeny podmienok. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vlastné povinnosti, lehoty, informačné náležitosti. NOZ používa pojem „úver pre spotrebiteľa“ a zároveň odkazuje na osobitné zákony (§ 1177, § 1178). Výsledok: kombinácia režimov môže vytvárať kumulatívne povinnosti 3. Zákon o elektronických komunikáciách Kolízia: § 1224–1229 upravujú digitálne služby a zmeny v nich. Zákon o elektronických komunikáciách má špeciálne ustanovenia o zmluvách s operátormi, viazanosti, aktualizáciách softvéru, routeroch, zmenách služieb. Teda, na telekomunikačného operátora sa aplikuje: výlučne lex specialis (zákon o elektronických komunikáciách)? alebo kumulatívne aj kódex? 4. Zákon o energetike (elektrina, plyn) § 950 ods. 1 výslovne upravuje aj predaj plynu, vody, elektriny v spotrebiteľskej kúpe. Otvára to nejasnosť, či sa na zásobovanie energiami aplikuje režim vadného plnenia podľa NOZ. Nekompatibilita s energetickými zákonmi a obchodnými modelmi dodávateľov. III. Porovnanie so smernicami EÚ Smernica 2019/770 (digitálny obsah a služby) § 1224 umožňuje obchodníkovi vykonať zmenu digitálneho plnenia z „opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve“. Smernica však vyžaduje dôvody uvedené už v zmluve, nie všeobecné formulácie. NOZ pridáva niektoré pojmy navyše („primeraná lehota“, „dostatočný predstih“), ktoré smernica nedefinuje → riziko nesúladu. IV. Analýza ustanovení a inštitútov Premlčanie V predloženej časti NOZ sa premlčanie dotýka aj: práv zo zodpovednosti za vady, práv zo spotrebiteľskej záruky. Konflikty: všeobecné premlčacie lehoty nie sú upravené priamo v časti o spotrebiteľských právach. 6. Zrozumiteľnosť a aplikačné dopady Negatíva: text je pre bežného užívateľa – občana, neprávnika, zložitý a ťažkopádny, mnohé mechanizmy sú pre bežného občana príliš technické, podnikatelia budú musieť prepracovať všetky VOP, systémy reklamácií, doklady, technické postupy (teda žiadne nulové alebo minimálne dopady), dvojitá regulácia nejednoznačné pojmy odkaz na neexistujúce nariadenie vlády vo vzťahu k veľkosti písma „Opodstatnené dôvody“ pre zmenu digitálneho plnenia (§ 1224) Neurčité, vyžadujú špecifikáciu: čo je technický dôvod, čo je bezpečnostný dôvod, čo je komerčný dôvod. Smernica vyžaduje, aby dôvody boli špecificky uvedené v zmluve. „Neprimerané náklady“ (§ 1237 ods. 2, § 1238) Bez kritérií, ktoré náklady sú primerané a ktoré nie, v závislosti od hodnoty plnenia, druhu vady, nákladov na opravu a pod. „Zanedbateľný vplyv“ pri zmene digitálneho plnenia (§ 1224 ods. 2) Nepomenované: aká je hranica zanedbateľnosti, kto preukazuje, či súvislosť s funkčnosťou alebo len komfortom. „Prevažná miera záujmov spotrebiteľa“ (§ 767 písm. s), v)) Ide o doslovne neuchopiteľný pojem, ktorý ponúka potenciál pre extrémne široký výklad. „vystupuje ako obchodník“ (§ 6 ods. 2): neuchopiteľný pojem, bez definície Kolízia: Zákon o ochrane spotrebiteľa vs. OZ Problematické oblasti: nekalé obchodné praktiky, agresívne a klamlivé konanie, forma zmluvy, reklamácie (ZoS má vlastné kompletné ustanovenia). Pri dvoch režimoch vzniká právna neistota: ZoS = správny delikt (pokuta), OZ = súkromnoprávna sankcia (neplatnosť, zánik povinností). Dvojmesačná preklúzia (§ 964) Problémy: neprimeraný zásah do práv spotrebiteľa, nie je vyžadované EÚ právom. Návrh: preklúziu odstrániť, zaviesť premlčanie ako v smernici: práva sa uplatňujú do 2 rokov od dodania bez oznamovacej povinnosti. Spotrebiteľa sa priamo dotýkajú aj úvodné ustanovenia OZ, ktoré sú deklaráciami bez jasného obsahu, a ich hodnotenie závisí od úvahy posudzujúceho (Princíp domnienky rozumových schopností, Princíp primeranej obozretnosti, „právne relevantné sľuby“, náležitá starostlivosť a pod.). Zákon vo vzťahu k dobrým mravom nepreberá ustálenú judikatórnu definíciu, hoci by to bolo namieste. Interpretačné pravidlo založené na „trvalom zreteli na hodnotách, ktoré sú (nimi) chránené“, je filozofickým pojmom bez konkrétneho obsahu. V. ROZPOR S LEGISLATÍVNYMI PRAVIDLAMI Rozpor s požiadavkou normatívnej jednoznačnosti množstvo neurčitých pojmov, absencia definícií kľúčových konceptov. Rozpor s požiadavkou systematickosti duplicita reklamačnej úpravy, paralelná regulácia nekalých praktík, rozdrobenosť právnej úpravy – viď úvod Rozpor s požiadavkou právnej istoty nesúlad s osobitnými predpismi spôsobuje právnu nepredvídateľnosť. Rozpor s požiadavkou zrozumiteľnosti Iné: Poukazujeme tiež na to, že a) v definícii spotrebiteľa sú opätovne zahrnuté len fyzické osoby. Zákon 182/1993 Z.z. núti spotrebiteľov združiť na účel obstarávania spoločnej veci (správa bytov, bytového domu) do Spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo nemôže nadobúdať majetok, podnikať, vytvárať zisk a pod., a obstaráva výlučne veci vlastníkov bytov ako spotrebiteľov. Združením sa v Spoločenstve však zároveň spotrebitelia strácajú postavenie spotrebiteľa, vzhľadom na striktnú definíciu spotrebiteľa ako fyzickej osoby. Navrhujeme odstrániť túto disproporciu a diskrimináciu. Nikto nemôže byť poškodený tým, že koná podľa platného zákona... Formálne je táto interpretácia v súlade so Smernicou, ktorá však nepočíta s tým, že členský štát zákonom prikáže určitej skupine spotrebiteľov sa združiť, a tým stratia (ich členský štát pripraví o) postavenie spotrebiteľov. b) spotrebiteľ stráca ochranu, zaručenú mu doteraz § 54a OZ: Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Naopak, podmienky premlčania, vrátane uznania (premlčaného) dlhu sa v návrhu zákona všeobecne sprísňujú v neprospech dlžníka, teda aj spotrebiteľa. c) v návrhu zákona nie je porovnateľne zahrnutý všeobecný zákaz obsiahnutý v § 54a ods. 1 OZ - „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Návrh OZ počíta len s parciálnym zákazom (zabezpečenie, záložné právo, premlčacia lehota, zmluvná pokuta), nie so zákazom generálnym. d) § 768 počíta s povinnosťou obchodníka zdržať sa aplikovania neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách výhradne na základe výsledku sporu o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Tým ustupuje a znižuje štandard doteraz zaručený ustanovením § 53a ods. 1 OZ - „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch … za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. .“, kde mal obchodník túto povinnosť nielen pri abstraktnej kontrole, ale aj pri nepriznaní nároku obchodníkovi, alebo na základe uloženia povinnosti vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie. d) návrh nepočíta s vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi exaktne, ani s osobitnou lehotou podľa § 53a OZ. Návrh zákona nezodpovedá kritériám, ktoré na tvorbu právnych predpisov ustanovuje § 2 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 400/2015 Z.z. Ak sa na spotrebiteľskú zmluvu (priamo Smernicou) kladie nárok na jej zrozumiteľnosť, akcentovane by to malo platiť o zákone, ktorý spotrebiteľské práva upravuje.
Text pripomienky: ÚNIA SPOTREBITEĽOV SLOVENSKA zásadne nesúhlasí s navrhovanou úpravou § 771 až § 773, ktorá umožňuje mimoriadne rýchle zosplatnenie spotrebiteľských a hypotekárnych úverov už pri krátkodobom omeškaní a nízkej výške omeškaných splátok. Navrhované percentuálne limity (2,5 %, 5 %, 10 %) sú extrémne nízke a umožňujú zosplatnenie už po 1–3 splátkach, čo je v rozpore so zásadou proporcionality, so smernicou 93/13/EHS, s čl. 38 Charty základných práv EÚ a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-415/11 Aziz, C-96/14 Van Hove, C-421/14 Banco Primus, C-74/15 Dumitru). Návrh zákona navyše neobsahuje základné ochranné ustanovenie pôvodného § 565 OZ (1964), podľa ktorého veriteľ mohol zosplatniť celý dlh len vtedy, ak to bolo výslovne dohodnuté, a najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Jeho vypustenie umožňuje veriteľom zosplatňovať úvery spätne a po dlhšom čase, čo predstavuje neprípustný zásah do práv spotrebiteľa. Navrhované nové znenie: § 771 – Podmienky straty výhody splátok (náhrada celého paragrafu) „(1) Obchodník môže vyhlásiť celý dlh zo spotrebiteľskej zmluvy za splatný len vtedy, ak spotrebiteľ porušil zmluvu závažným spôsobom. Za závažné porušenie sa považuje výlučne omeškanie, ktoré trvá nepretržite aspoň šesť mesiacov a suma omeškaných splátok presahuje 15 % zostatkovej istiny úveru. (2) Za závažné porušenie sa nepovažuje dočasná finančná tieseň spôsobená najmä stratou zamestnania, chorobou, úrazom, úmrtím v rodine, rozpadom domácnosti alebo inou sociálnou okolnosťou. (3) Ak existuje podozrenie, že omeškanie súvisí so stavom tiesne, obchodník je povinný pred vyhlásením straty výhody splátok posúdiť sociálnu situáciu spotrebiteľa; bez tohto posúdenia je vyhlásenie neplatné.“ § 772 – Strata výhody splátok (doplnenie odseku 3 a vloženie nového odseku 4) „(3) Obchodník nesmie vyhlásiť zosplatnenie, ak spotrebiteľ tvrdí alebo preukáže, že jeho omeškanie má pôvod v dočasnej finančnej tiesni alebo inej vážnej životnej okolnosti. V takom prípade je obchodník povinný písomne ponúknuť primerané reštrukturalizačné opatrenia, najmä úpravu splátok, odklad splátok alebo predĺženie splatnosti. (4) Ak ide o plnenie v splátkach, obchodník môže vyhlásiť celý dlh za splatný len vtedy, ak to bolo výslovne dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve. Toto právo môže obchodník uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; po uplynutí tejto lehoty právo na vyhlásenie straty výhody splátok zaniká.“ (Tento odsek preberá ochranu pôvodného § 565 OZ.) § 773 – Povinnosť ponúknuť plnenie v splátkach (doplnenie odseku 2) „(2) Návrh obchodníka na splátky musí byť primeraný príjmovým a sociálnym možnostiam spotrebiteľa. Ak obchodník navrhne splátky zjavne neprimerané alebo odmietne primeraný splátkový kalendár, považuje sa to za výkon práva v rozpore so zásadou poctivosti a právny úkon je neplatný.“ Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava umožňuje automatické a neprimerané zosplatnenie úverov už pri krátkom omeškaní a nízkom percente dlžnej sumy. Zosplatnenie je jeden z najtvrdších zásahov do práv spotrebiteľa – vedie k exekúciám, strate bývania, osobnému bankrotu a nadmernému zadlženiu. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (Aziz, Van Hove, Banco Primus, Dumitru) zakazuje automatické zosplatnenie bez individuálneho posúdenia situácie dlžníka. Pôvodná ochrana podľa § 565 OZ bola kľúčovým prvkom európsky kompatibilného spotrebiteľského práva a jej vypustenie predstavuje výrazné oslabenie právnej istoty. Spotrebiteľské a hypotekárne úvery musia byť chránené pred extrémnym zásahom, akým je zosplatnenie, a pred zneužitím ekonomickej sily obchodníka. Reštrukturalizácia je v mnohých krajinách EÚ povinná (napr. DE, AT, BE) a predstavuje základný nástroj prevencie exekúcií.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.