Nový Občiansky zákonník
Vyhlásenie verejnej súťaže o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy neurčitým osobám je výzvou na predkladanie návrhov na uzavretie zmluvy.
Prepojenia na staršie predpisy · 5
Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).
Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejný návrh“), ak obsah zodpovedá § 269.
Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.
Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, určila lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej len „podmienky súťaže“).
Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlasovateľ súťaže“) vyhlási verejnú súťaž na určité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné podmienky; taktiež musí vyhlásiť, kto, v akej lehote a podľa akých kritérií posúdi splnenie podmienok súťaže a vykoná ocenenie.
Pripomienky z MPK
78 pripomienok · § 595 · zoradené od najkonkrétnejších
ŠTVRTÁ ČASŤ DRUHÁ HLAVA Prvý diel Záväzky súvisiace s uzavieraním zmlúv ŠTVRTÝ ODDIEL Žiadame doplniť názov Štvrtého oddielu v prvom diele, druhej hlave, štvrtej časti nasledovne: „VEREJNÁ SÚŤAŽ O NAJVHODNEJŠÍ NÁVRH NA UZAVRETIE ZMLUVY“ Odôvodnenie: Slovenská komora architektov - v súlade s § 24, ods. (2) písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch – od svojho založenia napĺňa tu uvedenú úlohu „overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch architektonických a urbanistických súťaží a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží“. Podstatou týchto súťaží je obstaranie architektonického návrhu výberom z viacerých predložených návrhov od účastníkov súťaže, pri splnení podmienok a kritérií určených vyhlasovateľom v súťažných podmienkach, nezávisle rozhodujúcou porotou. Po súťaži je spravidla spracovateľovi víťazného návrhu zadaná zákazka, ktorej predmetom je dopracovanie návrhu pre potreby vyhlasovateľa, predovšetkým v rozsahu projektovej dokumentácie podľa platných právnych predpisov v oblasti územného plánovania, architektúry a stavebníctva, spravidla písomnou zmluvou. Kvalita návrhov je odmeňovaná cenami pre návrhy na prvých troch miestach a odmenami na miestach nasledujúcich či takzvanými režijnými odmenami pre finálne etapy súťaže alebo v užších, najmä vyzvaných, súťažiach, čo je súčasťou dlhodobej medzinárodnej praxe, ako aj vlastnej slovenskej histórie architektonických súťaží. Zákonným rámcom pre súťaže, vyhlasované subjektami, na ktorých sa nevzťahuje povinnosť postupu podľa predpisov platných vo verejnom obstarávaní, je po desaťročia Devätnásta hlava - Verejná súťaž platného Občianskeho zákonníka (ďalej len „POZ“) v jeho Ôsmej časti – Záväzkové právo, obsahujúca § 847 až § 849. Ich ustanovenia plne pokrývajú práva a povinnosti vyhlasovateľov ako aj účastníkov architektonických súťaží, ktorých výsledkom je vyššia kvalita architektonických diel. Na ustanovenia o Verejnej súťaži nadväzuje Dvadsiata hlava – Verejný prísľub (§§ 850–852). Predkladateľ nového Občianskeho zákonníka (ďalej len „NOZ“) tieto ustanovenia vypustil a do zákona vtelil v rámci Štvrtej časti – Záväzkové právo, Druhej hlavy – Zmluvné záväzky, Prvého dielu – Záväzky súvisiace s uzavieraním zmlúv, Štvrtý oddiel – Verejná súťaž o najvhodnejší návrh, obsahujúci §§ 732 až 739. Ich obsah, ako vyplýva aj z dôvodovej správy „v súčasnom Občianskom zákonníku nemá ekvivalent, preberá súčasnú obchodnoprávnu úpravu obchodnej verejnej súťaže“ v §§ 281 až 288 Obchodného zákonníka. „Vyhlásenie súťaže o najvhodnejší návrh nie je z pohľadu kontraktácie návrhom na uzavretie zmluvy, ale len výzvou k podávaniu návrhov na uzavretie zmluvy.“ Pomenovanie oddielu je z hľadiska organizácie verejných architektonických súťaží návrhov mätúce, najmä ak je jeho predmetom získanie najvhodnejšieho obchodného návrhu.
Trváme na potrebe novelizácie právnych predpisov týkajúcich sa nakladania s majetkom obcí a majetkom vyšších územných celkov, ktoré výslovne odkazujú na použitie inštitútu obchodnej verejnej súťaže, súčasne s predložením rekodifikačného návrhu do zákonodarného procesu. Verejné korporácie si nemôžu dovoliť čakať na následnú úpravu a pri nakladaní s majetkom by mali byť ich postupy zjavné od počiatku bez potreby argumentácie analógiou alebo všeobecnými princípmi práva.
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.