Nový Občiansky zákonník
Ak strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy získa dôvernú informáciu, nesmie ju v rozpore s jej účelom poskytnúť tretej osobe alebo zneužiť vo svoj prospech, alebo v prospech inej osoby alebo v neprospech strany, ktorej sa dôverná informácia týka, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy.
Za dôvernú sa považuje taká informácia, ktorú ako dôvernú označí poskytujúca strana, alebo o ktorej vzhľadom na jej povahu alebo okolnosti rokovania o zmluve druhá strana vedela alebo musela vedieť, že je pre poskytujúcu stranu dôverná. Informácia označená ako dôverná v zmluve, ktorá sa zverejňuje podľa zákona, sa nepovažuje za dôvernú.
Za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa odseku 1 zodpovedá strana ako pri nesplnení.
Prepojenia na staršie predpisy · 6
Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení § 373 a nasl.
Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť podľa zákona, sa nepovažujú za dôverné podľa odseku 1.
Ak má vec vady, o ktorých scudziteľ vie, upozorní na ne nadobúdateľa pred uzavretím zmluvy.
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1.
Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo.
Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.
Porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva.
Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie.
Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto
získal obchodné tajomstvo neoprávnene,
porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva,
porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva.
Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3.
Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3.
Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo
nezávislým objavom alebo vytvorením,
pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva,
výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo
iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb.
Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti.
Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie.
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Návrh na uzavretie zmluvy
Pripomienky z MPK
78 pripomienok · § 573 · zoradené od najkonkrétnejších
52. Pripomienka k § 573 Zásadná pripomienka – sme toho názoru, že zabezpečovací prevod práva v súčasnej podobe by nemal byť inštitútom súkromnej exekúcie. Zabezpečovací prevod práva využívajú len nebankové spoločnosti. Tento inštitút nastupuje v prípade omeškania dlžníka. Veriteľ si automaticky uplatňuje nároky z omeškania, ktoré by nikdy neprešli súdnym prieskumom. Dlžník tak prichádza o svoj majetok. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva nemá na strane dlžníka upravené žiadne brzdy a protiváhy, ktoré by tento inštitútom súkromnej exekúcie korigovali v prospech rovnováhy vzájomných práv a povinností. Jedine výkon zabezpečovacieho prevodu práva v exekúcii zabezpečí dlžníkovi istotu, že jeho práva a majetok bude chránený pred nepoctivými osobami. Sme toho názoru, že na zabezpečenie právnej rovnováhy a ochrany dlžníka je potrebné výkon zabezpečovacieho prevodu práva uskutočňovať výlučne prostredníctvom exekúcie. Preto sa navrhuje, aby výkon zabezpečovacieho prevodu práva bol možný výlučne len prostredníctvom exekúcie. V nových exekúciách sa poverenie na vykonanie exekúcie vydáva maximálne do jedného týždňa. Povinný má možnosť sa brániť návrhom na zastavenie exekúcie, kedy exekučný súd rovnako promptne zabezpečuje súdnu ochranu. Na strane druhej, v prípade výkonu práva mimo exekúcie, tak ako doteraz, sa dlžník môže brániť napr. určovacou žalobou a návrhom na nariadenie na neodkladné opatrenie, kedy sa spor môže tiahnuť roky. Teda navrhovaný postup výkonu zabezpečovacieho prevodu práva výlučne len v exekúcii prináša výhody rovnako aj veriteľovi. V tejto súvislosti je potrebné novelizovať Exekučný poriadok o exekúciu výkonu dohody o zrážke zo mzdy. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 573 ods. 1 znie : „(1) Ak zabezpečený dlh nie je riadne a včas splnený, je veriteľ oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť v exekúcii spôsobom uvedeným v zmluve alebo predajom na dražbe v exekúcii.“. V § 573 ods. 3 znie : „(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla a dlžníkovi. V oznámení veriteľ uvedie výšku nesplatenej zabezpečenej pohľadávky, vyzve dlžníka na jej splnenie do 30 dní od doručenia oznámenia, inak začne výkon zabezpečovacieho prevodu práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj na dražbe v exekúcii. V oznámení tiež uvedie náklady výkonu.“. V § 573 ods. 4 sa slová „podľa osobitného predpisu, je veriteľ“ nahrádzajú slovami „v exekúcii, je súdny exekútor“. V § 573 ods. 6 sa slovo „veriteľ“ nahrádzajú slovami „súdny exekútor“.
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.