Nový Občiansky zákonník
Prejav vôle, ktorý ešte nedošiel adresátovi, možno zrušiť. Na zrušenie prejavu vôle pred dôjdením sa prihliada len, ak došlo adresátovi najneskôr spolu so zrušovaným prejavom vôle.
Prepojenia na staršie predpisy · 12
Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „verejný návrh“), ak obsah zodpovedá § 269.
Podnet na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).
Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.
Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.
Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Návrh nemôže byť odvolaný
počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo
ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno odvolať už po jeho predložení.
Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.
Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 57 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 57 Akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Upozorňujeme na možný interpretačný rozpor medzi paragrafovým znením a znením dôvodovej správy. Navrhované znenie § 57 uplatňuje subjektívne kritérium adresy „posledná odosielateľovi známa adresa“, pričom dôvodová správa vychádza z odlišného konceptu kritéria adresy, keď poslednú známu adresu vymedzuje ako „adresu známu všeobecne, nie poslednú adresu, ktorá bola známa konajúcej osobe, ibaže by táto konajúcej osobe známa adresa bola aktuálnejšia než tá všeobecne známa“. Uvedené odporúčame zosúladiť.
- § 57 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Navrhujeme zadefinovať pojem „rodina“. Odôvodnenie: Aj napriek tomu, že ustanovenie § 413 ods. 1 je prevzaté zo zákona č. 36/2005 Z. z. (§ 57 ods. 1), na účely predloženého návrhu je jeho znenie polemické. Vzhľadom na nové definície príbuzenstva (§ 3 – rodičia, starí rodičia, súrodenci, osvojitelia) a blízkych osôb (iné fyzické osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by škodu jednej z nich druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú), je nevyhnutné ustáliť, kto je tou osobou z „rodiny“, ktorú možno ustanoviť súdom za poručníka, resp. opatrovníka maloletého dieťaťa. V tomto kontexte možno poukázať, napríklad, aj na ustanovenia § 317 (potreby rodiny), § 324 ods. 4 (záujmy rodiny), § 339 ods. 1 (domnienka vyporiadania), § 363 ods. 3 (zabezpečovanie potrieb rodiny rodičmi a deťmi), § 364 ods. 8 (spoločné potreby rodiny), § 380 ods. 7 (stretávanie sa rodiča s maloletým dieťaťom), podľa ktorých sa rodina vníma ako domácnosť rodičov a detí. Táto pripomienka je zásadná.
- § 57 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MDSR (Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V dôvodovej správe sa k § 8 uvádza: „Preberá sa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka“. V § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je podnikanie definované ako „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ V návrhu nového Občianskeho zákonníka nie je definícia podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka prevzatá v celosti. Absentuje časť „alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ A z dôvodovej správy nevyplýva, že by sa táto časť Obchodného zákonníka nemala prebrať. Odporúčame doplniť definíciu do návrhu zákona v celosti ako to vyplýva z § 2 ods. 1 Obchodného zákonník alebo potom odporúčame upraviť dôvodovú správu. V § 16 ods. 1 odporúčame druhú vetu uviesť v jednotnom čísle - „Podnikateľ zapísaný ... uvádza ....“. V § 17 ods. 2 odporúčame slová „podľa odseku 1 písm. a) až d)“ nahradiť slovami „podľa odseku 1 písm. a) až c)“. V § 18 ods. 1 odporúčame slová „(právne predmety)“ nahradiť slovami „(ďalej len „právne predmety“)“, teda zaviesť pre tento pojem legislatívnu skratku. Obdobne odporúčame zaviesť legislatívnu skratku pre slová uvedené v zátvorke v § 54 ods. 1, § 86 ods. 1, § 94, § 106 ods. 2, § 109 ods. 1, § 114, § 141 a § 167. V § 19 ods. 2 druhej vete odporúčame za slovo „hromadný“ vložiť slovo „právny“. V § 21 ods. 2, ak je zámerom predkladateľa zaviesť pre slová „nehnuteľné veci“ legislatívnu skratku, odporúčame slovo „(nehnuteľnosťami)“ nahradiť slovami „(ďalej len „nehnuteľnosti“)“ a takto zavedenú legislatívnu skratku používať v celom zákone. V § 23 odporúčame na konci vety pripojiť slová „a obyčajov“. V § 27 odporúčame slová „nehnuteľných veciach“ nahradiť slovom „nehnuteľnostiach“ v nadväznosti na predchádzajúcu pripomienku k § 21 ods. 2. V dôvodovej správe sa k § 33 uvádza: „Preberá sa pravidlo podľa pôvodného § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je doplnené o nebytové priestory a prirodzený korektív trvalého užívania.“ Aktuálne platný a účinný Občiansky zákonník v § 121 ods. 2 ustanovuje „Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.“ Nie je zrejmé, prečo sa v novom Občianskom zákonníku pred slová „vedľajšie miestnosti a priestory“ uviedlo slovo „aj“ a teda nie je zrejmé, čo okrem vedľajších miestností a priestorov môže byť príslušenstvom bytu alebo nebytového priestoru. Odporúčame slovo „aj“ vypustiť alebo doplniť do dôvodnej správy, čo sa považuje za príslušenstvo bytu, keďže pôvodné taxatívne vymedzenie (v § 121 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb.) sa zmenilo na demonštratívne vymedzenie. § 36 odporúčame preformulovať tak, aby začínal slovami „Plodom je to, čo ... a úžitkom je ....“. V nadpise pod § 39 odporúčame za slovo „práv“ vložiť čiarku. V § 44 odporúčame slová „uskutočnenom fyzickou osobou nepodnikateľom niekto“ nahradiť slovami „fyzická osoba - nepodnikateľ“. V § 45 je používaný pojem „bežná zmluva nízkej hodnoty“, pričom v dôvodovej správe je uvedené, že takáto zmluva je napríklad kúpa zmrzliny. Odporúčame, aby bola doplnená definícia pojmu „bežná zmluva nízkej hodnoty“ zreteľným finančným ohraničením. V § 47 ods. 2 absentuje demonštratívny výpočet, ako si môže konajúca osoba spôsobiť dočasný stav duševnej poruchy, napríklad požitím omamných a psychotropných látok a podobne. Odporúčame doplniť tieto spôsoby kvôli lepšej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti predmetného ustanovenia (aspoň do dôvodnej správy). V § 52 ods. 2 odporúčame časť vety pred bodkočiarkou preformulovať napríklad takto: „Strana, ktorá nie je oprávnená žiadať o schválenie, môže určiť na schválenie lehotu alebo môže svoj prejav vôle zrušiť, ak pri uzavretí zmluvy o potrebe schválenia nevedela ani nemusela vedieť“, V § 52 ods. 3 slová „súhlas udelený“ nahradiť slovami „schválenie prejavu vôle“. V § 55 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „došlého“ pre nadbytočnosť a zároveň slovo „prevádzkovateľa“ nahradiť slovom „poskytovateľa“; obdobne táto pripomienka platí pre § 57 ods. 1. V § 60 ods. 1 odporúčame slovo „predpísaným“ nahradiť slovom „ustanoveným“. V § 63 odporúčame v odseku 1 vypustiť slovo „tohto“ (2x) a v odseku 2 písm. a) slovo „ktorý“ nahradiť slovom „ktoré“ a vypustiť slovo „tohto“ ako nadbytočné. V § 68 ods. 1 odporúčame za slová „Ak dohoda strán alebo osobitný predpis“ doplniť slová „alebo iný právne záväzný dokument“. V § 69 odporúčame za slovo „zápisnici“ vložiť čiarku. V § 73 odporúčame za slovo „druhej“ vložiť slovo „strany“. V § 75 ods. 2 odporúčame slovo „verejne“ nahradiť slovami „alebo ktorá je verejne známa,“ alebo „konajúca osoba ju používala verejne.“. V § 76 odporúčame slová „sa stávajú“ nahradiť slovom „sú“. V § 77 ods. 1 odporúčame slová „sa považuje za dodržanú“ nahradiť slovami „je zachovaná“ obdobne ako v § 75 a § 76; pripomienka platí primerane aj pre § 78. V § 77 ods. 2 odporúčame upraviť odkaz na § 1993. Z dôvodovej správy vyplýva, že by to malo byť ustanovenie § 1992. V § 79 ods. 3 odporúčame vypustiť slová „alebo adresátom“ pre nadbytočnosť. V § 92 ods. 3 odporúčame slová „udelenia súhlasu“ nahradiť slovom „schválenia“ a slová „súhlas príslušného orgánu“ nahradiť slovami „schválenie príslušným orgánom“. V nadpise pod § 99 odporúčame slovo „Konverzia“ nahradiť iným vhodným výrazom. V § 111 ods. 1 písm. a) odporúčame za slovo „ktorého“ vložiť slovo „druhou“. V § 115 odporúčame, aby bolo doplnené, že podnikateľ nemôže udeliť generálnu plnú moc spojenú s výkonom jeho činností vyplývajúcich mu z podnikania. Uvedené platilo aj doteraz a je k tomu aj rozsiahla judikatúra. Takýmto generálnym plnomocenstvom dochádza k obchádzaniu inštitútu štatutárneho orgánu. § 118 sa nazýva „Prevádzkové plnomocenstvo a konanie vedúceho organizačnej zložky“, ale ďalej v texte predmetného ustanovenia sa používa pojem „poverenie“. Odporúčame, aby sa v rámci predmetného ustanovenia používal len jeden pojem, a to buď plnomocenstvo alebo poverenie. S ohľadom na uvedené odporúčame upraviť predmetné ustanovenie. V § 121 odporúčame na koniec prvej vety pripojiť slová „a s ohľadom na jeho rozumové schopnosti dokáže v plnej miere porozumieť obsahu právneho úkonu“. V § 135 odporúčame, aby za najnižšiu časovú jednotku na počítanie času bol deň. Podľa aplikačnej praxe a doterajšej právnej úpravy hodiny a minúty nemajú špecifickú relevanciu pre počítanie času a zároveň odporúčame vypustiť odsek 2, keďže pojem „prirodzené uplynutie času“ nie je právne uchopiteľný pojem. V § 148 ods. 2 odporúčame slová „(§ 143)“ nahradiť slovami „podľa § 143“ a slová „(§ 144)“ nahradiť slovami „podľa § 144“; obdobne táto pripomienka platí pre § 150 ods. 1 a § 159 ods. 1. V § 158 ods. 2 odporúčame slová „157ods. 4“ nahradiť slovami „§ 157 ods. 4“.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.