§ 561 · Uspokojenie veriteľa

Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 1VCdo/3/2023 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202335 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8215202335.2

# Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu, Mgr. Dušana Čima, JUDr. Mariána Sluka, PhD., JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Petra Brňáka, a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobcu JUDr. E. V., J., P. XX, správcu úpadcu VPMK s.r.o., Kapušany, Priemyselná 534, IČO: 31 679 960, proti žalovanej U. H., L., D. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Košice, Nerudova 14, IČO: 50 001 949, o neúčinnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1C/217/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, zo dňa 22. júla 2020, sp. zn. 23Co/40/2019 takto

## r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. júla 2020, sp. zn. 23Co/40/2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 10. októbra 2018 č.k. 1C/217/2015-114 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. II. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dvojstranný právny úkon manželov alebo bývalých manželov môže byť voči veriteľom niektorého z manželov alebo bývalých manželov za splnenia zákonom vymedzených podmienok neúčinným právnym úkonom a to bez ohľadu na to, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo počas súdneho konania a súd uzavretie tejto dohody potvrdil vo forme uznesenia o schválení súdneho zmieru.

## o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. marca 2016, č. k. 1C/217/2015-48 žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu-dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ,,BSM“). Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Bardejov z 27. marca 2014 č. k. 3C/124/2013-37 súd schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania U. H. (žalovanou) a jej manželom K. H., ktorý sa týkal vyporiadania ich BSM po jeho predchádzajúcom zrušení súdom. Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa

marca 2014. Podľa súdu prvej inštancie vec bola právoplatne ukončená schválením súdneho zmieru a uznesenie ako právoplatné rozhodnutie súdu nemohlo byť predmetom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Návrh na ukončenie veci súdnym zmierom bol totiž procesným právom účastníkov a súd by ho neschválil len v prípade, ak by bol v rozpore s právnymi predpismi, čo zrejme nebol, keďže bol súdom schválený. Žaloba o určenie, že dohoda účastníkov konania uzatvorená dňa 27. marca 2014 je právne neúčinná, nemôže napádať právoplatné rozhodnutie súdu, obsahom ktorého je procesný prejav účastníkov konania. Ak právna vec je právoplatne skončená a BSM vyporiadané súdom, nemôže byť vec opätovne prejednaná prípadnou žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu ani vo vzťahu k žalobcovi.

1.1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 27. novembra 2017, sp. zn. 23Co/132/2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S právnym názorom súdu prvej inštancie, že dohodu o vyporiadaní BSM schválenú súdnym

zmierom nie je možné vyhlásiť za neúčinný právny úkon, odvolací súd nesúhlasil. Rovnako ako v prípade iných právnych úkonov následkom vyhlásenia neúčinnosti takého právneho úkonu je skutočnosť, že veriteľ sa môže požadovať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Platnosť tohto právneho úkonu ostáva zachovaná, vyslovením neúčinnosti sa len zakladá právo veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Takýto postup bol podľa názoru odvolacieho súdu možný aj v prípade dohody o vyporiadaní BSM, schválenej súdnym zmierom. Bolo zrejmé, že aj dohoda o vyporiadaní BSM môže ukracovať veriteľa v uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Zo súdom zisteného skutkového stavu však nebolo možné zistiť skutočnosť, aká vymáhateľná pohľadávka veriteľa existovala v čase uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM. Špecifikom tohto sporu bola skutočnosť, že pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť konaním žalovanej a jej manžela ukrátené, bola taktiež pohľadávka z odporovateľného právneho úkonu. Odvolaciemu súdu sa javilo, že rozhodnutie súdu, ktorým bol manžel žalovanej zaviazaný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu (žalobcu) sumu 468 758,78 eura, bolo rozhodnutie konštitutívne, nie deklaratórne, a preto za vznik pohľadávky nebolo možné považovať samotný prevod finančných prostriedkov z majetku úpadcu. Týmito právne významnými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tým, či takáto dohoda ukracuje veriteľa alebo nie.

1.2. Súd prvej inštancie následne rozsudkom zo dňa 10. októbra 2018, č. k. 1C/217/2015 - 114 žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie po zrušení veci dospel k záveru, že absentuje splnenie základných podmienok vyhlásenia odporovateľnosti právneho úkonu, a preto žalobu zamietol. Poukázal na to, že pohľadávka veriteľa vznikla až 23. februára 2018, v čase vykonania právneho úkonu pohľadávka neexistovala. V konaní nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

Odvolací súd na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 22. júla 2020, sp. zn. 23Co/40/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Vecná správnosť výroku rozsudku nevyplývala z argumentácie súdu prvej inštancie, ale z právneho posúdenia, ktoré vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NS SR“) z 30. októbra 2019, sp. zn. 2Cdo/219/2019. Toto rozhodnutie rieši identický právny problém ako sa rieši v tomto konaní a odvolací súd je povinný z takéhoto rozhodnutia vychádzať (čl. 2 ods. 2 CSP), pretože sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority a neexistuje žiadne rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktoré by zastávalo iný názor. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že bez ohľadu na ostatné náležitosti, pokiaľ dohoda o vyporiadaní BSM bola schválená súdnym zmierom, nie je možné takejto dohode odporovať. Už samotná táto skutočnosť znamená, že takáto žaloba musí byť zamietnutá. Pre takéto právne posúdenie je postačujúci skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, podľa ktorého je predmetom žaloby o neúčinnosť právneho úkonu-dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená vo forme súdneho zmieru uznesením Okresného súdu Bardejov z 27. marca 2014.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a z § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP. Dovolateľ žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl v nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa dovolateľa nedostatok spočíval v tom, že sa odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu a nevysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko k odvolacej argumentácii ohľadom toho, že odporovateľnosť právneho úkonu nepopiera jeho neplatnosť, ale naopak vychádza z platnosti právneho úkonu, že schválený zmier má síce účinky právoplatného rozsudku, avšak nie je právne záväzný pre každého, iba pre strany konania (§ 228 ods. 1 CSP) a že vyslovením neúčinnosti právneho úkonu sa neruší jeho platnosť, ale sa určuje iba jeho neúčinnosť vo vzťahu ku konkrétnemu žalobcovi. Podľa dovolateľa podstata neúčinnosti spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za podmienok uvedených v § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) právnu účinnosť vo vzťahu k veriteľovi. Následkom je teda relatívna neúčinnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym úkonom, ktorý podlieha prieskumu súdu a jeho schváleniu, je dohoda o vyporiadaní BSM a táto dohoda je podľa dovolateľa odporovaná. Odporovaný nie je samotný rozsudok, ktorým bola dohoda schválená. Pri schvaľovaní dohody ako súdneho zmieru súd neskúma podmienky stanovené v § 42a OZ, ale iba podmienky platnosti dohody.

3.2. Nesprávne právne posúdenie dovolateľ namietal v súvislosti s rozdielnou rozhodovacou praxou, keďže vzhľadom k tomu, že okrem rozhodnutia dovolacieho súdu, na ktoré sa odvolal aj odvolací súd (2Cdo/219/2019), existuje aj nález ÚS SR I. ÚS 260/2016, ktorý sa stotožnil s odlišným právnym názorom. Podľa dovolateľa bol nesprávny právny záver odvolacieho súdu na nemožnosť odporovať dohode, schválenej súdnym zmierom. Tento názor totiž nerozlišuje medzi dohodou ako hmotnoprávnym úkonom, ktorému sa odporuje a procesnou formou jej schválenia ako zmieru, ktorému sa ale neodporuje.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol, alternatívne zamietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.

Vec prejednávajúci senát 7C podľa § 48 ods. 1 CSP postúpil uznesením sp.zn. 7Cdo/167/2021 zo dňa 25. mája 2023 veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Vyslovil názor, že dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom možno úspešne odporovať, nakoľko sa táto dohoda považuje za hmotnoprávny úkon, ktorý názor je zhodný aj nálezom ÚS SR I. ÚS 260/2019. Tento názor je naopak rozdielny od právneho názoru, vyslovenom v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/219/2019, podľa ktorého súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému.

Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si po postúpení veci senátom 7C v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM je primárne hmotnoprávnym úkonom, a to bez ohľadu na formu, v ktorej ju manželia alebo bývalí manželia uskutočnia. Môžu tak urobiť ústne, písomne, písomne vo forme notárskej zápisnice, zveriť riešenie najlepšieho variantu usporiadania vzájomných vzťahov súdu a to buď autoritatívne, alebo požiadať súd o schválenie súdneho zmieru. Manželia alebo bývali manželia môžu dokonca dospieť aj k faktickej dohode, čo sa zvykne označovať ako vyporiadania BSM zo zákona. Zdôraznila, že predpokladom schválenie zmieru je súhlasný prejav vôle manželov resp. bývalých manželov. Z pohľadu hmotného pravá ide o dvojstranný právny úkon. Posudzovanie súdu je obmedzené a rozhodujúce skutočnosti súd zisťuje len limitovanom rozsahu, preto potvrdená dohoda o vyporiadaní BSM súdom ako súdny zmier má také isté vlastnosti ako iné právne úkony, ktorému možno odporovať.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným postupujúcim senátom. Právnu otázkou, pre ktorú bola vec veľkému senátu postúpená navrhuje interpretovať tak, že veriteľ môže žalobou odporovať dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov schválenej súdnym zmierom. Argumentoval, že pri interpretácii tejto otázky treba vychádzať, okrem iného z pravidla subjektívnej záväznosti rozsudkov, zo zásady formálnej pravdy a z prejednacieho princípu, ktorými sa civilný proces sporovej veci riadi. Súdne rozhodnutia (až na určité zákonné výnimky) sú záväzné len subjektívne (§228CSP). Uznesenie o schválení zmieru nemôže mať preto dopad na právne postavenie tretích osôb (na veriteľov strán sporu). Súd zmier schváli, ak neodporuje hmotnému právo (§148CSP). Súd vyhodnocuje, či zmier neodporuje hmotnému právo (v zásade) len na základe skutočnosti a dôkazov, ktoré strany predložili. Nie je úlohou, ale ani len možnosťou súdu zistiť, či úmyslom strany ukrátiť veriteľa.

Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta k predmetnej veci uviedla, že k nastolenej otázke sa prikláňa k názoru postupujúceho senátu. Uviedla, že právna doktrína je v zásade jednotná v tom, že súdny zmier je dohoda strán-zmluva. Súd pri schvaľovaní súdneho zmieru nerozhoduje spor len posudzuje, či je súdny zmier v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto sa možno stotožniť s názorom, že na účely odporovania je potrebné chápať pojem právny úkon v širšom zmysle a zahrnúť do obsahu tohto pojmu aj dohodou strán schválenú súdom vo forme súdneho zmieru. Schválenie hmotnoprávnej dohody súdom vo forme súdneho zmieru nemôže zmeniť to, že vo svojej podstate ide o právny úkon strán. Schválený súdny zmier je záväzný len pre strany a rozšírenie záväznosti voči iným subjektom alebo dokonca voči každému by muselo vyplývať priamo zo zákona. Pokiaľ takejto úpravy niet, rozšírenie záväznosti na ďalšie subjekty nemá oporu v zákone. Preto sa veriteľ ako žalobca môže domáhať odporovateľnosti schváleného súdneho zmieru.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta uviedla, že sa stotožňuje s názorom senátu, ktorý predložil vec na prerokovanie veľkému senátu. K veci uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM svoj charakter dvojstranného právneho úkonu nestráca, pretože súd túto dohodu

t.j. konkrétny spôsob vyporiadania masy BSM prevzal do svojho rozhodnutia „len“ ako procesným právom aprobovaný dvojstranný hmotnoprávny úkon strán sporu, vyvolávajúci následok v procesnej rovine v podobe skončenia sporu. Právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka je dôležitým nástrojom ochrany vlastníckeho práva veriteľa. Špecifikom schválenie zmieru v súdnom konaní sa prejaví v tom, že vyporiadania BSM dohodou manželov resp. bývalých manželov bude po formálnom „užšom“ prieskume (t.j. po posúdení skutočnosti, či strany disponujú predmetom konania a či dohoda je platným právnym úkonom), je primárne založené na zmluvnej autonómii strán a nie je výsledkom meritórneho rozhodnutia, ktoré by vychádzalo zo zásad normovaných v § 150 OZ. Odopretie súdnej ochrany ukrátenému veriteľovi s odôvodnením, že BSM bolo vyporiadané súdnym rozhodnutím, a preto vyporiadaniu nie je možné odporovať vyvoláva otázniky hraničiace s odopretím základného práva na súdnu ochranu.

Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta v stanovisku uviedla, že zmier predstavuje primárne hmotnoprávnu dohodu - zmluvu medzi sporovými stranami avšak predsa len zmluvu uzatvorenú počas a v súvislosti so súdnym konaním. Z toho možno vyvodzovať predovšetkým to, že zmier má základ a korene v hmotnom práve, a preto je zmluvou. Základný procesný rys zmieru sa zase prejavuje v tom, že predstavuje surogát rozsudku súdu. Zmier má tak dvojakú povahu: základom zmieru je hmotnoprávna dohoda sporových strán, avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácií (predovšetkým okolnosti, že táto dohoda sa neuzatvára izolovanie mimoprocesne) sa účinky zmieru prejavujú aj v procese a to predovšetkým tým, že zmier je aj procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku. V závere skonštatovala, že dohoda o vyporiadaní BSM v dôsledku jeho schválenia ako zmieru, nestráca povahu právneho úkonu a teda takémuto úkonu možno odporovať podľa § 42a OZ.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Právnická fakulta uviedla, že schválená dohoda sporových strán vo forme súdneho zmieru nestráca zmluvnú povahu, a preto je možné napadnúť takúto dohodu odporovacou žalobou. V žiadnom prípade nejde o sui generis preskúmanie uznesenia súdu, pretože zmluvná dohoda, tzv. súdny zmier naďalej zostáva v platnosti a uznesenie súdu zostala bez zmeny. Odporovacia žaloba v tomto prípade len testuje účinky uzavretej dohody vo vzťahu k pohľadávke veriteľa voči niektorej zo strán tejto dohody. Na základe odporovacej žaloby môže dôjsť len k neúčinnosti uzavretej dohody vo vzťahu k veriteľovi, ktorý podá odporovaciu žalobu. Naopak, ak by sa nepripustila odporovacia žaloba, bolo by možné inštitút súdneho zmieru zrejme zjavne zneužívať na úkor veriteľov účastníkov dohody (sporových strán), čo by následne vyvolalo tlak na rozsah súdneho prieskumu pri schvaľovaní zmieru.

Senát 7C predložil vec veľkému senátu na rozhodnutie o dovolaní, pričom za kľúčovú považoval otázku, či dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, možno úspešne odporovať, pretože v riešení nastolenej otázky sa odkláňa od názoru vysloveného v skoršom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/219/2019, podľa ktorého súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému. Predkladajúci senát má za to, dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, možno úspešne odporovať, nakoľko sa táto dohoda považuje za hmotnoprávny úkon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací konajúci vo veľkom senáte (§ 35 v spojení s § 48 ods. 1 a 4 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, že spĺňalo zákonom požadované náležitosti, vrátane riadneho vymedzenia dovolacieho dôvodu, pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok prípustnosti dovolania. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, „či dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom, možno úspešne odporovať“. Vec predkladajúci senát 7C prípustnosť dovolania odôvodnil rozdielnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolací súd dospel k záveru, že bol splnený predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. v dovolaní vymedzená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Senát 7C vo svojom predkladacom uznesení vyslovil názor, že súdny zmier uzavretý účastníkmi nestráca po schválení súdom svoju povahu právneho úkonu, teda úkonu ktorý má hmotnoprávne účinky.

To, že ho súd schválil, je procesným prejavom toho, že súd už nebude o predmete sporu meritórne rozhodovať, keďže spor bol medzi stranami sporu odstránený ich osobitnou dohodou, zhodnými prejavmi vôle vo forme zmieru. Z hmotnoprávneho hľadiska má zmier uzavretý pred súdom rovnaké vlastnosti ako iné právne úkony, preto mu veriteľ jednej zo strán zmieru môže odporovať odporovacou žalobou. Občiansky zákonník pojem právny úkon v tomto smere nijako neobmedzuje, preto treba prijať taký záver, že možno odporovať aj úkonom procesným strán uskutočneným v rámci súdneho konania, ktoré majú hmotnoprávny účinok. V opačnom prípade by sa zásadne oslabila ochrana veriteľa, ktorú mu poskytuje odporovacia žaloba, pretože dlžníkovi by stačilo ,,prehnať“ svoj ukracujúci právny úkon cez súdne konanie, čím by vylúčil možnosť veriteľa takému úkonu odporovať. Skutočnosť, že zmier bol schválený súdom a že môže mať účinky právoplatného rozsudku, na tomto závere nič nemení, pretože procesné účinky zmieru môžu pôsobiť len medzi stranami súdneho konania, nie voči tretím osobám, nezúčastneným na procese.

Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi senátu 7C uvedenými v rozhodnutí o postúpení veci v zmysle § 48 ods. 1 CSP a tiež stanoviskami vyžiadanými v zmysle § 48 ods. 4 CSP, sa stotožňuje s názorom senátu, ktorý mu vec postúpil.

Dohoda o vyporiadaní BSM je hmotnoprávnych úkonom, a to bez ohľadu na formu, v ktorej ju manželia alebo bývali manželia uskutočnia. Dohoda o vyporiadaní BSM je dôvodom prevodu majetku medzi majetkovými podstatami, s ktorými nakladali manželia resp. bývali manželia, keďže BSM ako osobitná majetková podstata v dôsledku vyporiadania zaniká. Ak pohľadávka veriteľa niektorého z manželov mohla byť uspokojená aj s individuálnej majetkovej podstaty niektorého z manželov a aj z BSM, v dôsledku vyporiadanie BSM môže nastať situácia, že celková hodnota majetku na uspokojenie veriteľa sa môže znížiť. Je preto namieste uvažovať o odporovateľnosti dohody o vyporiadaní BSM. Ak teda právnym úkonom došlo k ukrátenia veriteľa môže byť právny úkon, ktorým sa tak udialo voči nemu právne neučiní.

17.1. Súdne rozhodnutia sú záväzné len subjektívne (okrem zákonných výnimiek). Uznesenie o schválení zmieru nemôže mať preto dopad na právne postavenie tretích osôb, konkrétne na veriteľov strán sporu. Nemožno opomenúť, že súd vyhodnocuje iba to, či zmier neodporuje hmotnému právu (§148CSP) v zásade len na základe skutočnosti a dôkazov, ktoré strany predložili. Nie je úlohou, ale ani len možnosťou súdu zistiť či úmyslom strán je ukrátiť veriteľa. Predpokladom pre schválenie zmieru nie je zistenie skutkového stavu v takom rozsahu, aký je inak potrebný pre autoritatívne rozhodnutie súdu. (5MCD/11/2009).

Veľký senát vyslovuje záver, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dvojstranný právny úkon manželov alebo bývalých manželov môže byť voči veriteľom niektorého z manželov alebo bývalých manželov za splnenia zákonom vymedzených podmienok neúčinným právnym úkonom a to bez ohľadu na to, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo počas súdneho konania a súd uzavretie tejto dohody potvrdil vo forme uznesenia o schválení súdneho zmieru.

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak odvolací súd vychádzal z názoru, že dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom nemožno odporovať, jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Dovolanie dovolateľa v tejto otázke treba preto podľa § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p. považovať za prípustné a zároveň aj dôvodné.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neostalo preto iné, než vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu, spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 a § 450 C. s. p.). V novom rozhodnutí vo veci rozhodne tento súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). V ďalšom konaní je odvolací súd a aj súd prvej inštancie právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal veľký senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 7 : 0.

## Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 42b

Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Zmluvy

§ 222

Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

§ 478

Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

§ 8

Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.

§ 442

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

§ 186

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

§ 219

Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním

§ 191

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

§ 3a

Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

§ 151ma

Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá záložcovi.

Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.

§ 42a

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo

bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

§ 5

Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Z á n i k n á j m u b y t u

§ 488

Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri.

Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené. Diel IV Zmluva o kúpe prenajatej veci

§ 459

Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

§ 151u

Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.

§ 4

Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

§ 3

Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.