Nový Občiansky zákonník
Odporovať možno príklepu, ktorý bol v exekúcii vedenej proti dlžníkovi schválený podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ako aj príklepu udelenému v dobrovoľnej dražbe podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ak bol predmet dobrovoľnej dražby vo vlastníctve dlžníka, pokiaľ bola alebo má byť hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením zaplatená z dlžníkovho majetku.
Ak je vydražiteľom podľa odseku 1 osoba spriaznená s dlžníkom, predpokladá sa, že hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením bola alebo má byť zaplatená z dlžníkovho majetku.
Prepojenia na staršie predpisy · 3
Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.
Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.
Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Zmluvy
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 556 · zoradené od najkonkrétnejších
68. Pripomienka - § 692 ods. 1 alebo nový ods. 3 Zásadne protestujeme odporovateľnosti v prípade udelenia príklepu na dražbe v exekúcii predajom nehnuteľnosti. Udelenie príklepu je schvaľované exekučným súdom – na rozdiel od dobrovoľnej dražby, ktoré ako dočasné riešenie pre nútený výkon záložného práva navrhujeme zrušiť z dôvodov opísaných v pripomienku k výkonu záložného práva. Nesúhlasíme s dôvodovou správou, že sa neosvedčil zákonný zákaz upravený v § 144 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože ten sa netýka spriaznených osôb, ale len o manžela povinného, ak ide o nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa neosvedčil tento zákaz, tak ho je potrebné rozšíriť s cieľom navrhovanej úpravy o spriaznené osoby, a to priamo v Exekučnom poriadku a splnenie podmienok vylúčenia bude posudzovať priamo exekučný súd pri schvaľovaní príklepu. S navrhovaným textom možno súhlasiť jedine za predpokladu, že vylúčenie spriaznených osôb bude vylúčené priamo následnou novelizáciou Exekučného poriadku. Pretože inak celý proces prípravy predaja, dražby, schvaľovania a rozvrhu by bol zbytočný. Naviac je potrebné následok odporovateľnosti vyriešiť aj súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu o schválení príklepu. V exekúcii sa predávajú aj spoluvlastnícke podiely, ktoré nikto okrem iného spoluvlastníka nekúpi. Spoluvlastníci sú takmer vždy blízka alebo vzdialená rodina. V praxi exekútor presviedča, aby spoluvlastníci na dražbe odkúpili podiel povinného – a aj to sa málokedy podarí. Preto zásadne a v žiadnom prípade nesúhlasíme, aby sa odporovateľnosť týkala aj spoluvlastníckeho podielu na dražbe v exekúcii. Veta bude normovaná tak, aby sa týkala len exekúcie. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 692 ods. 1 sa vypúšťajú slová „príklepu, ktorý bol v exekúcii vedenej proti dlžníkovi schválený podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ako aj“. Alternatívne, ak sa navrhovateľ rozhodne text zachovať : V § 692 sa za ods. 2 vkladá ods. 3, ktorý znie : „(3) Odporovať nemožno schválenému príklepu pri predaji spoluvlastníckeho podielu v exekúcii.“.
Nesúhlasíme s možnosťou odporovať v prípade udelenia príklepu na dražbe v exekúcii predajom nehnuteľnosti. V zmysle právnej teórie je nadobudnutie predmetu na základe dražby (príklepom licitátora) chápané ako originárny spôsob nadobúdania vlastníckeho práva. Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok preto ďalší spätný prieskum nepovažujeme aj z hľadiska právnej istoty za dôvodný. Tiež je potrebné si uvedomiť že na rozdiel od tzv. dobrovoľných dražieb je príklep udelený súdnym exekútorom v zmysle platnej právnej úpravy schvaľovaný exekučným súdom. Navrhovaná úprava tak navyše potenciuje možnosť prípadného a v zásade ničím neodôvodneného následného prieskumu už vykonaného súdneho prieskumu (en bloc zákonnosti dražby a postupu súdneho exekútora). Ďalej sme toho názoru, že v prípade výkonu dražby podľa aktuálnej úpravy je z povahy veci vylúčená možnosť ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa (ako základného elementu odporovateľnosti), z hľadiska spôsobu kreovania a finalizovania ceny za jednotlivé predmety dražby. Cena predmetu dražby je v prvom momente objektivizovaná trhovými podmienkami formalizovanými v znaleckom posudku, pričom konkrétnu cenu v danom prípade urči konkrétny počet účastníkov verejnej dražby (dražiteľov) a ich ochota licitácie. V prípade ak je zákonodarca tej mienky, že aktuálna právna úprava osôb vylúčených z dražby upravená v § 144 ods. 3 Exekučného poriadku nie je postačujúca (s čím však rovnako nesúhlasíme) má možnosť tento okruh osôb rozšíriť priamo v uvedenom ustanovení Exekučného poriadku a podriadiť ho posudzovaniu exekučnému súdu už v rámci rozhodovania súdu o schválení príklepu. Navrhovaná úprava: Zmena § 692: § 692 Odporovanie v prípade dražby dlžníkovho majetku (1) Odporovať možno príklepu udelenému v dobrovoľnej dražbe podľa osobitného predpisu v posledných troch rokoch, ak bol predmet dobrovoľnej dražby vo vlastníctve dlžníka, pokiaľ bola alebo má byť hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením zaplatená z dlžníkovho majetku. (2) Ak je vydražiteľom podľa odseku 1 osoba spriaznená s dlžníkom, predpokladá sa, že hodnota najvyššieho podania alebo cena dosiahnutá vydražením bola alebo má byť zaplatená z dlžníkovho majetku.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.