Nový Občiansky zákonník
Právo odstúpiť od zmluvy z určitého dôvodu zanikne, ak ho oprávnená strana nevykoná do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tomto dôvode dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Prepojenia na staršie predpisy · 37
Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa, keď bol s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nemožno od neho splnenie dohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť; musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
Ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.
Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Obchodník dodá digitálne plnenie bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ak sa strany nedohodli inak. Obchodník znáša dôkazné bremeno, že dodal digitálne plnenie spotrebiteľovi.
Digitálny obsah sa považuje za dodaný, keď sa digitálny obsah alebo akékoľvek prostriedky vhodné na prístup k nemu, alebo jeho stiahnutie sprístupnia, alebo sa umožní prístup k nim spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.
Digitálna služba sa považuje za dodanú, keď sa digitálna služba sprístupní spotrebiteľovi alebo do fyzického priestoru alebo virtuálneho priestoru, ktorý si spotrebiteľ na tento účel zvolil.
Ak obchodník nedodá digitálne plnenie včas, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
obchodník vyhlási alebo je z okolností zrejmé, že digitálne plnenie nedodá, alebo
zo zmluvy alebo z okolností uzavretia zmluvy vyplýva, že včasné dodanie bolo pre spotrebiteľa dôležité.
Na zmluvu s digitálnym plnením sa § 518 nevzťahuje.
Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr-bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť; musí však obstarávateľovi nahradiť účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi, pokiaľ jej obstarávateľ nemohol zabrániť. Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania alebo z vadného plnenia obstarávateľa.
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo zanikne.
Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu, je prenajímateľ povinný urobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajímateľ v primeranej lehote neurobí alebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiť od zmluvy.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Spotrebiteľ má právo na primeranú zľavu z ceny, ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, alebo môže odstúpiť od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
odstránenie vady nie je možné alebo by spôsobilo obchodníkovi neprimerané náklady,
obchodník neodstránil vadu podľa § 852k ods. 1,
digitálne plnenie má rovnakú vadu napriek snahe obchodníka vadu odstrániť,
vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje právo spotrebiteľa na okamžitú zľavu z ceny alebo odstúpenie od zmluvy, alebo
obchodník vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre spotrebiteľa.
Zľava z ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty digitálneho plnenia a hodnoty, ktorú by digitálne plnenie malo, ak by bolo bez vád. Ak sa digitálne plnenie dodáva počas dohodnutej doby, spotrebiteľ má právo na zľavu z ceny len za čas, v ktorom digitálne plnenie nespĺňalo požiadavky podľa § 852d.
Obchodník vyplatí spotrebiteľovi zľavu z ceny do 14 dní od uplatnenia práva spotrebiteľa na zľavu z ceny rovnakým spôsobom, aký spotrebiteľ použil pri zaplatení ceny, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša obchodník.
Ak sa digitálne plnenie dodáva za protiplnenie, ktoré spočíva v zaplatení ceny, spotrebiteľ nemôže od zmluvy odstúpiť, ak je vada digitálneho plnenia zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že vada je zanedbateľná, nesie obchodník.
Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.
Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.
Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.
Práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
Práva zo zodpovednosti za vady pri použitej veci, pri ktorých záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov, ak k prevzatiu veci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
V prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť.
Prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje za odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1.
Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.
Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Ak sa má digitálne plnenie dodávať alebo sprístupňovať spotrebiteľovi počas určitej doby, obchodník môže z opodstatnených dôvodov dohodnutých v zmluve zmeniť digitálne plnenie nad rozsah toho, čo je potrebné na zachovanie súladu s požiadavkami podľa § 852d, ak
spotrebiteľovi nevzniknú dodatočné náklady,
spotrebiteľ bol o zmene oboznámený jasným a zrozumiteľným spôsobom a
v prípadoch podľa odseku 2 sa spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytli na trvanlivom médiu údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa odseku 3.
Ak zmena digitálneho plnenia negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu plneniu alebo jeho užívanie, spotrebiteľ môže od zmluvy odstúpiť bez povinnosti poskytnúť obchodníkovi akúkoľvek náhradu, ibaže je negatívny vplyv zanedbateľný. Ak spotrebiteľ od zmluvy neodstúpi do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 písm. c) alebo odo dňa zmeny digitálneho plnenia, podľa toho, ktorý okamih nastane neskôr, právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy zaniká. Na odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje § 852n.
Spotrebiteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2, ak mu obchodník umožní ponechať si nezmenené digitálne plnenie bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa a neuskutočnenie zmeny nebude viesť k vzniku vady digitálneho plnenia.
Ak je predmetom tej istej zmluvy digitálne plnenie a poskytnutie služby prístupu na internet alebo interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, na časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia, sa nevzťahujú odseky 1 až 3.
Akosť a množstvo
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak obchodník zodpovedá za vadu digitálneho plnenia, spotrebiteľ má voči nemu právo na odstránenie vady (§ 852k), právo na primeranú zľavu z ceny (§ 852l) alebo právo od zmluvy odstúpiť (§ 852l).
Spotrebiteľ môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady aj bez toho, aby ich vytkol.
Spotrebiteľ môže po vytknutí vady u obchodníka odoprieť zaplatiť cenu alebo jej časť, kým si obchodník nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady, ibaže je spotrebiteľ v čase vytknutia vady v omeškaní so zaplatením ceny alebo jej časti. Spotrebiteľ uhradí cenu bez zbytočného odkladu po splnení povinností obchodníkom.
Ustanovenie § 509 sa primerane použije aj na zodpovednosť za vady digitálneho plnenia.
Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady nevylučuje právo spotrebiteľa na náhradu škody, ktorá mu z vady vznikla.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Zmluvou s digitálnym plnením je každá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie, a spotrebiteľ platí alebo sa zaväzuje zaplatiť cenu vrátane digitálne vyjadrenej hodnoty, alebo poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje, a to aj vtedy, ak sa digitálne plnenie vyvíja podľa špecifikácií spotrebiteľa.
Za zmluvu s digitálnym plnením sa nepovažuje zmluva, na základe ktorej obchodník dodáva alebo sa zaväzuje dodať digitálne plnenie a spotrebiteľ poskytne alebo sa zaviaže poskytnúť len osobné údaje, ktoré obchodník spracúva výlučne na účely dodania digitálneho plnenia alebo splnenia zákonnej povinnosti.
Ustanovenia § 852b až 852n sa nevzťahujú na zmluvu, ktorej predmetom je
služba, ktorá nie je digitálnou službou, bez ohľadu na to, či obchodník používa digitálne formy alebo prostriedky na vytvorenie výstupu služby, na jeho dodanie alebo prenos spotrebiteľovi,
elektronická komunikačná služba okrem interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel,
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
služba v oblasti hazardných hier, ktoré obchodník poskytuje na individuálnu žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo inej technológie na uľahčenie komunikácie, ktoré zahŕňajú peňažné stávky vrátane hazardných hier, ktoré obsahujú prvok zručnosti, najmä lotériové, kasínové alebo pokrové hry alebo stávky,
finančná služba,
softvér, ktorý obchodník ponúka spotrebiteľovi bezodplatne v rámci voľnej licencie s otvoreným zdrojovým kódom, ak obchodník spracúva osobné údaje spotrebiteľa výlučne na účely zvýšenia bezpečnosti, kompatibility alebo interoperability tohto softvéru,
digitálny obsah, ktorý sa sprístupňuje verejnosti v rámci predstavenia alebo podujatia, ako je najmä digitálne audiovizuálne predstavenie okrem prenosu signálu,
digitálny obsah, ktorý sú orgány verejnej moci povinné sprístupňovať,
digitálne plnenie, ktoré je súčasťou veci s digitálnymi prvkami alebo je s ňou prepojené podľa § 119a ods. 1.
Ustanovenia § 852c až 852n o digitálnom plnení sa vzťahujú aj na hmotný nosič, ktorý slúži výhradne ako nosič digitálneho obsahu.
Ak je okrem digitálneho plnenia predmetom tej istej zmluvy aj iné plnenie, ustanovenia § 852b až 852n sa použijú len na tú časť zmluvy, ktorá sa týka digitálneho plnenia. Ak spotrebiteľovi vznikne právo odstúpiť od zmluvy v časti týkajúcej sa digitálneho plnenia, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v časti, ktorá sa týka iného plnenia, ktoré je predmetom tej istej zmluvy medzi tým istým obchodníkom a tým istým spotrebiteľom a ktoré je potrebné na riadne využívanie dotknutého digitálneho plnenia.
Ustanovenie § 612 nie je odsekom 5 dotknuté.
Ustanoveniami tohto zákona o digitálnom plnení nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov.
Kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo môže odstúpiť od kúpnej zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty podľa § 517 ods. 1, ak
predávajúci vec neopravil ani nevymenil,
predávajúci vec neopravil ani nevymenil v súlade s § 623 ods. 7 a 9,
predávajúci odmietol odstrániť vadu podľa § 623 ods. 3,
vec má rovnakú vadu napriek oprave alebo výmene veci,
vada je takej závažnej povahy, že odôvodňuje okamžitú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy, alebo
predávajúci vyhlásil alebo je z okolností zrejmé, že vadu neodstráni v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí pre kupujúceho.
Pri posudzovaní práva kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa odseku 1 písm. d) a e) sa zohľadnia všetky okolnosti, najmä druh a hodnota veci, povaha a závažnosť vady a možnosť od kupujúceho objektívne žiadať, aby dôveroval v schopnosť predávajúceho odstrániť vadu.
Zľava z kúpnej ceny musí byť primeraná rozdielu hodnoty predanej veci a hodnoty, ktorú by vec mala, ak by bola bez vád.
Kupujúci nemôže odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa odseku 1, ak sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady alebo ak je vada zanedbateľná. Dôkazné bremeno, že sa kupujúci spolupodieľal na vzniku vady a že vada je zanedbateľná, nesie predávajúci.
Ak sa zmluva týka kúpy viacerých vecí, kupujúci môže od nej odstúpiť len vo vzťahu k vadnej veci. Vo vzťahu k ostatným veciam môže odstúpiť od zmluvy, len ak nemožno dôvodne očakávať, že bude mať záujem ponechať si ostatné veci bez vadnej veci.
Kupujúci po odstúpení od zmluvy alebo jej časti vráti vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Predávajúci zabezpečí odstránenie veci, ktorá bola nainštalovaná v súlade s jej povahou a účelom pred tým, ako sa vada prejavila. Ak predávajúci vec v primeranej lehote neodstráni, môže kupujúci zabezpečiť odstránenie a doručenie veci predávajúcemu na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho.
Predávajúci po odstúpení od zmluvy vráti kupujúcemu kúpnu cenu najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu alebo po preukázaní, že kupujúci zaslal vec predávajúcemu, podľa toho, ktorý okamih nastane skôr.
Predávajúci vráti kúpnu cenu kupujúcemu alebo mu vyplatí zľavu z kúpnej ceny rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení kúpnej ceny, ak kupujúci výslovne nesúhlasí s iným spôsobom úhrady. Všetky náklady spojené s úhradou znáša predávajúci.
Predávajúci nemá právo na náhradu škody spôsobenú bežným opotrebovaním veci a na odplatu za bežné užívanie veci pred odstúpením od kúpnej zmluvy.
Pripomienky z MPK
77 pripomienok · § 505 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 505 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
- Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu
MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.