Nový Občiansky zákonník
Platenie úroku má účinky uznania dlhu ohľadne sumy, z ktorej sa úrok platí.
Ak dlžník plní čiastočne, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno z okolností usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak je nárok veriteľa premlčaný.
Prepojenia na staršie predpisy · 15
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Oddiel 5 Všeobecne obmedzenie premlčacej doby
Právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov.
Ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. Diel VII Zánik záväzku jeho splnením Oddiel 1 Spôsob plnenia
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 437 · zoradené od najkonkrétnejších
Žiadam vypustiť ustanovenia § 432 ods. 6 a § 437 ods. 6, ktoré umožňujú predĺžiť náhradnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Ide o nelogickú, nekoncepčnú a zmätočnú úpravu, ktorá nemá žiadne opodstanenie a ktorá odporuje základným princípom rodinného práva, najmä odporuje princípu, že rodičovská zodpovednosť a akákoľvek starostlivosť rodičov bezvýnimočne zaniká plnoletosťou (čo vyplýva aj z § 367 ods. 5 tohto návrhu). Plnoletosťou preto musí bezvýnimočne zaniknúť aj náhradná starostlivosť. Nie je jasné, aké účinky bude mať predĺženie náhradnej starostlivosti po plnoletosti, čiže po dosiahnutí plnej spôsobilosti na právne úkony. Predstavuje predĺžená starostlivosť obmedzenie slobody plnoletého dieťaťa a jeho spôsobilosti na právne úkony? Bude plnoleté dieťa povinné podrobiť sa náhradnej starostlivosti aj proti svojej vôli? Môže plnoleté dieťa jednostranne ukončiť náhradnú starostlivosť? Alebo plnoleté dieťa bude musieť získať súhlas osoby vykonávajúcej náhradnú starostlivosť či dokonca súdu? Je zjavné, že ide o nedomyslené a zmätočné ustanovenia a je potrebné ich vypustiť. Zároveň treba podotknúť, že nič nebráni tomu, aby plnoleté dieťa dobrovoľne a konsenzuálne ostalo žiť s osobami vykonávajúcimi náhradnú starostlivosť. Na to netreba žiadne súdne predĺženie náhradnej starostlivosti s nejasnými právnymi účinkami, navyše potenciálne neústavnými. Navrhovaná úprava je nielen zmätočná, ale aj v rozpore s princípom autonómie vôle a potenciálne aj v rozpore s ústavne chráneným právom na osobnú slobodu a právom na súkromný a rodinný život.
- § 437 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Z návrhu zákona nie zrejmé, či ide o zámer alebo nedôslednosť predkladateľa, že na rozdiel od platnej právnej úpravy (§ 52 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z.) § 437 ods. 3 ustanovuje, že súd „môže“ zrušiť pestúnsku starostlivosť na návrh pestúna a nie, že na návrh pestúna túto starostlivosť súd obligatórne zruší. Odôvodnenie: Ide o vecnú pripomienku. Táto pripomienka je zásadná.
- § 437 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
K návrhu Občianskeho zákonníka (ďalej len „návrh zákona“), ktorý ste zaslali na pripomienkové konanie oznamom č. S-MSSR-003618/2025 z 30. septembra 2025, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uplatňuje tieto pripomienky. I. K návrhu zákona - všeobecne - Z: Občiansky zákonník je kľúčovým predpisom občianskeho práva a základom úpravy súkromnoprávnych vzťahov. O potrebe prijatia nového kódexu všeobecného súkromného práva niet pochýb. V súčasnosti platný Občiansky zákonník je z ešte roku 1964, pričom bol ku dnešnému dňu najmä s ohľadom na politicko spoločenské zmeny, ku ktorým došlo po novembri 1989, celkom šesťdesiatšesťkrát novelizovaný (vrátane nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2016). Predmetom právnej úpravy platného Občianskeho zákonníka pritom nie sú všetky základné súkromnoprávne vzťahy; právna úprava obchodných záväzkových vzťahov, ako aj právna úprava vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi je predmetom osobitných právnych úprav. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka schváleného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 (ďalej len „legislatívny zámer“). Legislatívny zámer, ktorému predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, predstavuje záväzný právny rámec pre vypracovanie paragrafového znenia zákona [čl. 12 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády č. 561 z 25. septembra 2024 (ďalej len „legislatívne pravidlá“)]. Od schválenia tohto legislatívneho zámeru začali práce na paragrafovom znení nového Občianskeho zákonníka. Za tým účelom bolo ku dnešnému dňu zriadených niekoľko komisií pre rekodifikáciu, resp. kodifikáciu súkromného práva a vypracovaných niekoľko návrhov paragrafového znenia Občianskeho zákonníka, resp. jeho častí. V roku 2015 bol zverejnený paragrafový návrh Občianskeho zákonníka vypracovaný komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Antona Duláka, PhD.; tento návrh však nebol predložený vláde na schválenie. V roku 2018 bolo novou komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc. predložené na neformálne verejné pripomienkové konanie paragrafové znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony, a to v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V roku 2020 sa obnovili rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku, a to v dvoch pracovných skupinách; skupina pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením JUDr. Milana Hlušáka, PhD. a skupina pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD. Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností schválila vláda uznesením č. 242 z 12. mája 2021. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku obnovili, a to na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválenom uznesením vlády č. 590 z 13. novembra 2023 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 schváleného uznesením vlády č. 11 z 15. januára 2025. Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky bola vytvorená nová Komisia pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc., výsledkom prác ktorej je návrh zákona predložený dňa 30. septembra 2025 na medzirezortné pripomienkové konanie pod číslom legislatívneho procesu LP/2025/486. Toto pripomienkové konanie má byť ukončené 1. decembra 2025. Podľa návrhu zákona navrhovaný Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027 (§ 2136). Návrh zákona, ktorý má 524 strán a 2136 paragrafov, možno považovať za najrozsiahlejšiu legislatívnu úpravu za posledné desaťročia. Tento návrh okrem inštitútov obsiahnutých aj v súčasne platnom a účinnom Občianskom zákonníku inkorporuje aj právnu úpravu viacerých súkromnoprávnych predpisov (súčasťou nového Občianskeho zákonníka má byť zákon o rodine, právna úprava obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže, tiež právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom a právna úprava licenčnej zmluvy podľa autorského zákona). Návrh zákona zavádza do právneho poriadku nové inštitúty (napríklad zrušenie právneho úkonu, podporované rozhodovanie, inštitút nesporového rozvodu, inštitút jednorazového príspevku na mimoriadne výdavky, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, odkaz, príkaz a správca dedičstva v rámci dedičského práva), nové zmluvné typy (napríklad zmluva o franšíze, zmluva o zaopatrovacej rente, zmluva o poskytovaní digitálneho plnenia, dedičská zmluva v rámci dedičského konania), mení zaužívané inštitúty (napríklad úpravu bezdôvodného obohatenia, navrhovaná právna úprava nerozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo, upúšťa od súčasnej koncepcie predkupného práva), mnohé inštitúty precizuje (napríklad poručníctvo, opatrovníctvo a náhradnú starostlivosť). Aj keď práce na novom kódexe trvali niekoľko rokov, predkladateľ návrhu zákona prekvapil neprijateľne krátkou lehotou na pripomienkovanie tak rozsiahleho materiálu. Vzhľadom na vyššie uvedené na riadne oboznámenie sa s návrhom zákona, následné jeho pochopenie v celom jeho kontexte, keďže je potrebné prihliadať na vzájomnú súvislosť jednotlivých ustanovení, a na kvalitnú oponentúru, rozhodne nepostačuje predkladateľom stanovená lehota dvoch mesiacov. Takto stanovenú lehotu považujeme za neprípustne krátku, v ktorej nie je objektívne možné kvalifikovane pripomienkovať predložený návrh zákona. Predkladané pripomienky sú v zásade len zlomkom „narýchlo“ spísaných pripomienok, ku ktorému sa dalo dospieť v tak krátkej lehote. Na jednej strane vnímame pozitívne skutočnosť, že predkladateľ zužitkoval desiatky rokov práce na novom kódexe všeobecného súkromného práva v podobe predloženého návrhu zákona. Na strane druhej namietame, že motivácia dosiahnuť schválenie návrhu zákona v tomto volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky neodôvodňuje neprípustne krátku lehotu na jeho pripomienkovanie a odbornú medzirezortnú diskusiu v legislatívnom procese. Je na škodu veci, že pri najdôležitejšom predpise súkromného práva predkladateľ ešte pred tým, ako sa rozhodol predložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ho nepredložil na neverejné pripomienkové konanie. Rozsiahla diskusia by v každom prípade mohla viesť k pozitívnym výsledkom pri príprave tak takej závažnej úlohy, ako je kodifikácia súkromného práva. Mohli sa tak ešte pred samotným medzirezortným pripomienkovým konaním odstrániť legislatívno-technické nedostatky návrhu zákona, zrejmé nesprávnosti, chyby v písaní, namietané rozpory a najmä by sa mohol docieliť čo najširší konsenzus s návrhom zákona. Z návrhu zákona je podľa nášho názoru zrejmá časová tieseň, v dôsledku ktorej návrh zákona nerešpektuje požiadavky kladené na tvorbu právnych predpisov tak, ako ich predpokladá zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.“) a legislatívne pravidlá. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam (§ 3 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z.). Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku (§ 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z.). Vyššie uvedené kritériá predložený návrh zákona nespĺňa. Ako príklady nezrozumiteľnosti, resp. zmätočnosti uvádzame: - § 1371 ods. 3 posledná veta, ktorá nedáva zmysel, - nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť § 181 a § 1655 ods. 2 posledná veta, - zmätočnosť spôsobená nesprávnymi vnútornými odkazmi, napríklad v § 77 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1993, v § 232 nesprávny odkaz na § 228 a 229, v § 289 ods. 1 nesprávny odkaz na § 296, v 321 ods. 1 nesprávny odkaz na § 324, v § 321 ods. 3 nesprávny odkaz na § 328, v § 576 nesprávny odkaz na § 1869 ods. 7, v § 606 nesprávny odkaz na § 658, v § 700 ods. 1 nesprávny odkaz na § 699 ods. 3, v § 804 nesprávny odkaz na § 805, v § 1032 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), v § 1161 nesprávny odkaz na § 609, v § 1169 nesprávny odkaz na § 711, v § 1301 nesprávny odkaz na § 1293, v § 1350 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1339, v § 1401 nesprávny odkaz na § 127 ods. 1, v § 1868 nesprávny odkaz na § 1821 až 1841, - napriek tomu, že návrh zákona v § 1911 ods. 11 nepreberá definíciu spoločných zariadení domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov] pri úprave zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu návrh zákona v § 1484 a nasl. spoločné zariadenia domu používa. V návrhu zákona absentuje zavedenie legislatívnych skratiek, ktorých použitie upravujú legislatívne pravidlá (body 9.1 až 9.5 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám). Ak bol zámer predkladateľa, že povahu legislatívnych skratiek majú mať slová alebo slovné spojenia uvedené v okrúhlych zátvorkách, je potrebné poukázať na ich právnu nedokonalosť a tiež na to, že tieto skratky nie sú dôsledne používané v celom ďalšom texte návrhu zákona. Napríklad v ustanovení § 300 ods. 1 sa vyhlásenie o uzavretí manželstva označuje „vyhlásením“. Vyhlásenie je však pojmovou súčasťou aj iných ustanovení nesúvisiacich s uzavretím manželstva (napríklad § 269 ods. 2, § 1928 ods. 1, § 2124 ods. 2). Tým sa celá navrhovaná právna úprava zneprehľadňuje. Ako príklady terminologickej nejednotnosti uvádzame: - v celej tretej časti sa nesprávne používa pojem „spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu“, hoci v ustanovení § 168 ods. 2 v spojení s § 173 všeobecnej časti sa zavádza pojem „plná spôsobilosť na právne úkony“, - pojem orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa niekedy používa v dlhom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. § 384 ods. 1 a 2, § 412, § 413 ods. 6, § 419 ods. 5), inokedy len v skrátenom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany (napr. § 415 ods. 5, § 417 ods. 2, § 422 ods. 2, § 446 ods. 4), - nedôsledne sa používajú pojmy „dieťa“ a „maloleté dieťa“, pretože v mnohých ustanoveniach hoci sa uvádza pojem „dieťa“, z jeho kontextu však jednoznačne vyplýva, že ide o „dieťa maloleté“ § 425 ods. 2 a 3, § 430 ods. 5, § 432 ods. 1); navyše, napríklad, v ustanoveniach § 121, § 174, § 308, § 809 sa uvádza (nezadefinovaný) pojem „maloletý“, na iných miestach pojem „plnoleté dieťa“ (§ 362) či „neplnoleté dieťa“; ide o mätúce pojmoslovie; potvrdzuje to aj fakt, že podľa čl. 3 ods. 3 sa v rodinnoprávnych vzťahoch prihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, kým v ustanovení § 364 ods. 1 sú obsiahnuté hľadiská najlepšieho záujmu „maloletého“ dieťaťa, - v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti sa niekedy používa pojem „dovŕšenie plnoletosti“ (v ustanoveniach § 173 ods. 1 a § 377 ods. 1), inokedy „dosiahnutie plnoletosti“ (§ 426 ods. 5, § 432 ods. 1 a 6 a § 437 ods. 6), - nejednotné terminologické vyjadrenie potreby úradne osvedčenej pravosti podpisu; na tento účel návrh zákona používa osvedčenie pravosti podpisu (§ 75 ods. 4), pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená (§ 119 ods. 3, § 305 ods. 2, § 331 ods. 4, § 344 ods. 6, § 2063 ods. 1 a 2), podpisy musia byť osvedčené (§ 982), pravosť podpisu musí byť osvedčená podľa osobitného predpisu (§ 1897 ods. 2) a pravosť podpisu osvedčená notárom (§ 1980 ods. 3), - návrh zákona nejednotne používa označenie účastníkov zmluvy, resp. dohody; v niektorých ustanoveniach sú označení ako strany (napr. § 71 ods. 2, § 92 ods. 1, § 603 ods. 1 a 5, § 635, § 638, § 640 ods. 2, § 642, § 717) a v iných ako zmluvné strany (napr. § 512, § 949, § 1027, § 1036 ods. 4, § 1042 ods. 1, § 1058 ods. 1, § 1114, § 1118 ods. 1). Návrh zákona z hľadiska systematiky nezodpovedá legislatívnemu zámeru. Základné systematické členenie by malo zodpovedať hodnotovej a metodologickej orientácii vecného riešenia a zmenenému obsahu, pričom jednotlivé časti by mali na seba obsahovo a logicky nadväzovať a byť proporciálne vyvážené. S poukazom na to nám nie je zrejmé, z akého dôvodu predkladateľ za tretiu časť upravujúcu rodinné právo, v rozpore s legislatívnym zámerom, nezaradil vecné právo s dominujúcim vlastníckym právom a úpravou absolútnych práv a následne dedičské právo, ktoré logicky a obsahovo nadväzuje na vecné právo, ale aj na rodinné právo. Tieto časti (vecné právo a dedičské právo) mali byť systematicky začlenené pred záväzkové právo upravujúce relatívne práva, ktoré by malo byť v návrhu zákona upravené ako posledné. Návrh zákona nerešpektuje legislatívny zámer, keďže neprevzal platnú právnu úpravu ochrany pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka). Zrušenie možnosti domáhať sa ochrany na obci nepovažujeme za správne a navrhujeme zachovať doterajší právny režim, ktorý vychádza z toho, že obce poznajú lepšie miestne pomery, sú väčšine subjektov bližšie ako súdy, takže môžu v určitých prípadoch oprávneným subjektom poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu rýchlejšie a účinnejšie ako súdy. Tiež poukazujeme na to, že logickému usporiadaniu právnych noriem nezodpovedá, ak prvá hlava prvej časti návrhu zákona označená ako „Osoby“ upravuje aj podnikanie (§ 8), podnik (§ 9), organizačnú zložku podniku (§ 10), prevádzkareň (§ 11), obchodné meno (§ 12), používanie obchodného mena (§ 13), prevod obchodného mena (§ 14), ochranu obchodného mena (§ 15), obchodné dokumenty (§ 16). Navyše rovnaké označenie tejto hlavy (prvá hlava prvej časti) s označením druhej časti návrhu zákona (tiež ako Osoby) je mätúce a právnu úpravu zneprehľadňuje. Predložený návrh zákona obsahuje enormné množstvo legislatívno-technických nedostatkov v spojení s mnohými gramatickými chybami (napríklad absencia čiarok alebo ich nadbytočnosť, nesprávne gramatické tvary), čím sa znehodnocuje, resp. neguje akýkoľvek, čo aj ušľachtilý cieľ predkladateľa návrhu. Návrh zákona napríklad nerešpektuje používanie spojky „a“ ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne ani spojky „alebo“, ak podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne (body 5.1 a 5.2 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám), napríklad v § 694 ods. 1 písm. a). V návrhu zákona sa z nášho pohľadu zbytočne zavádza nová terminológia, napríklad „dôjdenie“ (§ 54). Podľa platnej právnej úpravy pritom nie je sporným, že zásielka sa považuje za doručenú (po novom dôjdenú) konkrétnemu adresátovi, keď mu prejav dôjde a že týmto okamihom je okamih, keď sa prejav vôle dostal do dispozície adresáta, napríklad do jeho poštovej alebo emailovej schránky a že adresát sa s týmto prejavom oboznámil alebo mohol oboznámiť. Napriek novému termínu „dojdenie“ však návrh zákona naďalej používa pojem „doručenie“ (napríklad v § 289 ods. 2, § 377 ods. 2, § 603, § 713 ods. 2, § 967, § 1017, § 1042 ods. 2), čím sa úplne stráca zmysel zmeny terminológie. Z návrhu zákona vyplýva, že nová právna úprava súkromnoprávnych vzťahov vyvolá legislatívne zmeny vo veľkom počte všeobecne záväzných právnych predpisoch. Možno predpokladať, že tieto legislatívne zmeny budú realizované (analogicky ako pri civilných procesných kódexoch) samostatným uvádzacím zákonom, ktorý nateraz nie je predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Ako príklad možno uviesť novým Občianskym zákonníkom vyvolanú veľkú novelizáciu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorá prinesie derogáciu celých častí zákona, pričom však v čase pripomienkovania návrhu Občianskeho zákonníka nie je možné posúdiť, či daná derogácia bude korešpondovať s dikciou uvedenou v návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý vybrané ustanovenia prvej časti prvej hlavy a druhej časti Obchodného zákonníka inkorporuje už dnes. Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Takto stanovený dátum účinnosti považujeme za nereálny aj v prípade, ak by si prijatie nového Občianskeho zákonníka nevyžadovalo následnú novelizáciu ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj keď legisvakačnú lehotu v súčasnosti ešte nie je možné presne určiť, ak predpokladáme, že nakoniec bude v trvaní približne jedného roka, ide pri takom rozsiahlom kódexe a hlavne pri ním vyvolaných zmenách v aplikačnej praxi o neprípustne krátku lehotu. Pokiaľ má nadobudnutiu účinnosti nového Občianskeho zákonníka ešte predchádzať legislatívny proces zmien súvisiacich právnych predpisov, je zrejmé, že tento by bol sprevádzaný enormnou časovou tiesňou, čo by sa nepochybne opäť odzrkadlilo na precíznosti, resp. kvalite takto predkladaných a prijímaných právnych predpisov. Prijatie nového kódexu bez prijatia nevyhnutných zmien súvisiacich právnych predpisov v tak krátkej legisvakančnej lehote, by pravdepodobne aj zmarilo, resp. značne sťažilo aj jeho následnú interpretáciu a aplikáciu. Navyše je nevyhnutné, aby právnické profesie aplikujúce Občiansky zákonník, ako napríklad sudcovia, notári, advokáti mali možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu riadne oboznámiť nielen s novou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, ale aj so zmenami s ním súvisiacich, resp. na neho nadväzujúcich právnych predpisov. Bez zmien týchto právnych predpisov nie je nový Občiansky zákonník fakticky aplikovateľný v praxi. V návrhu nového Občianskeho zákonníka nie je dostatočným spôsobom reflektovaná úloha mediácie a dohôd uzatváraných v rámci mediácie, hoci princíp autonómie vôle (čl. 2 návrhu zákona) je práve v mediácii najvýraznejšie uplatňovaný. Mediácia umožňuje účastníkom sporu slobodne dohodnúť riešenia v neformálnom a nestrannom prostredí, kde mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, no sám spor nerieši ani nerozhoduje. Návrh zákona neuvádza možnosť uzatvárania dohôd prostredníctvom mediátora v kľúčových ustanoveniach, napríklad pri zmluve o spoločnom imaní manželov (§ 327), rozvode manželstva (§ 344), dohode spoluvlastníkov (§ 1753), či pri dohode o vyporiadaní dedičstva (§ 2094). Všetky tieto inštitúty sa viažu výhradne na formálne postupy, bez zahrnutia mediácie ako akceptovaného spôsobu uzatvárania dohôd v sporných prípadoch. Je preto žiaduce dané aspekty uzavierania dohôd preskúmať a prípadne doplniť rámcové ustanovenia o možnosti uplatnenia mediácie, čím by sa mediácia ako plnohodnotný a efektívny prostriedok uplatnenia princípu autonómie vôle a zmierlivého riešenia sporov ustálila aj v podmienkach právnej úpravy nového Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme za opodstatnenú pripomienku, aby návrh zákona bol predkladateľom dôsledne prepracovaný, a to bez pokračovania v tomto legislatívnom procese (LP/2025/486) a následne po jeho prepracovaní opätovne predložený do nového (druhého) medzirezortného pripomienkového konania. Pre úplnosť uvádzame, že aj v Českej republike bol v súčasnosti platný Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dvakrát. Táto pripomienka je zásadná.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.