§ 424 · Vrátenie neoprávneného plnenia

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

Beneficient, ktorý dosiahol na základe finančnej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti toto plnenie osobe povinnej na náhradu podľa § 421 ods. 1 a nahradí jej škodu tým spôsobenú.

Prepojenia na staršie predpisy · 10

nájdená súvislosť

(1)

Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.

(2)

Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.

(3)

Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.

(4)

Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

nájdená súvislosť

(1)

Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním

nájdená súvislosť

Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

nájdená súvislosť

Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

nájdená súvislosť

(1)

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

(2)

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

(3)

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

nájdená súvislosť

(1)

Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

(2)

Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.

nájdená súvislosť

(1)

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

nájdená súvislosť

(1)

Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

(2)

Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3)

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

(4)

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

(5)

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

(6)

Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

nájdená súvislosť

(1)

Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

(2)

Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

(3)

Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Z á n i k n á j m u b y t u

nájdená súvislosť

(1)

Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.

(2)

V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**

Pripomienky z MPK

84 pripomienok · § 424 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 424 ods. 3 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu

    KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) · 1. 12. 2025

    K ustanoveniu: Návrh Občianskeho zákonníka, § 424 ods. 3 Typ pripomienky: ZÁSADNÁ Legislatívny príkaz: Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím upozorňuje aj v tomto prípade na nedôvodné plné vylúčenie osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony v oblasti úpravy rodinných vzťahov, resp. súkromných vzťahov, nad nevyhnutný rámec. Komisárka navrhuje upraviť znenie ustanovenia tak, že v prípade osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony súd skúma, či vzhľadom na rozsah a charakter sa obmedzenie vylučuje so schopnosťou prevziať do náhradnej osobnej starostlivosti. Odôvodnenie: V tomto prípade sme názoru, že je nutné zohľadňovať skutočnosť, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti príbuzného alebo blízkej osoby je najlepším možným riešením pre dieťa, pokiaľ jeho rodič alebo obaja rodičia nemôžu alebo nezabezpečujú starostlivosť o neho. Môže ísť aj o dočasné situácie napríklad v prípade dlhodobo výrazne zhoršeného zdravotného stavu či inej obdobnej prekážky. Zároveň môže nastať situácia, že najbližšou osobu pre dieťa bude osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, čo ale nemusí znamenať, že sa nedokáže osobne starať o dieťa. Máme mnoho rodičov, ktorí sa napriek obmedzenej spôsobilosti na právne úkony plnohodnotne podieľajú na starostlivosti o deti žijúce v ich domácnosti (vlastné, príbuzné a pod.). Automatické vylúčenie tejto možnosti priamo zo zákona považujeme za kontraproduktívne a nedôvodné.

  2. § 424 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu

    Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025

    Navrhované znenie umožňuje zveriť dieťa do náhradnej starostlivosti blízkej osobe a príbuznému dieťaťa bez podmienky trvalého pobytu na území SR, pričom sa nevyžaduje ani trvalý či obdobný pobyt na území členského štátu EÚ. Navrhujeme ponechať podmienku pobytu v rámci členských štátov EÚ z dôvodu možností zabezpečovania plnenia si povinnosti súdu pravidelne kontrolovať výkon náhradnej starostlivosti. V prípade pobytu osoby v tretích krajinách je plnenie tejto podmienky problematické. Táto pripomienka je zásadná.

  3. § 424 ods. 2 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu

    KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) · 1. 12. 2025

    K ustanoveniu: Návrh Občianskeho zákonníka, § 424 ods. 2 Typ pripomienky: ZÁSADNÁ Legislatívny príkaz: Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím upozorňuje, že právo dieťaťa na vypočutie v každom konaní, ktoré sa ho týka a ktoré je upravené aj vo všeobecných ustanoveniach v § 364 ods. 4 navrhovaného Občianskeho zákonníka (OZ) je pre účely konania o zverení do náhradnej starostlivosti zúžené tak, že súd vypočuje maloleté dieťa, ak je schopné vyjadriť svoj názor k nariadeniu náhradnej starostlivosti. Komisárka preto navrhuje upraviť znenie ustanovenia tak, že súd vždy vypočuje maloleté dieťa v súlade s jeho vekom a rozumovou vyspelosťou. Odôvodnenie: V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je právo na vypočutie vnímané širšie, a nemalo by byť zo zákona limitované schopnosťou vyjadriť svoj názor ku konkrétnej veci. Naopak, je nutné prispôsobovať veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa metódy vypočutia, resp. zisťovania názoru tak, aby bolo možné to účinne realizovať. Pričom vypočutie, resp. zisťovanie názoru môže spočívať aj v pozorovaní prejavov dieťaťa (batoľatá, deti s ťažkým mentálnym narušením a pod.). Cieľom pripomienky je zabezpečiť takú garanciu práv dieťaťa, ktorá nebude kvôli zvýšenej obťažnosti obchádzaná práve u detí s rôznou formou zdravotného postihnutia.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.