Nový Občiansky zákonník
Iné skutočnosti ako sú uvedené v § 324, § 331 a 332 ktoré sa týkajú len jedného alebo len niektorých dlžníkov, najmä žiadosť o splnenie, omeškanie s plnením, nesplnenie, zmeny v plynutí premlčacej lehoty, dohoda o zmene záväzku, odpustenie dlhu alebo uznanie dlhu, nepôsobia voči ostatným dlžníkom. S o l i d á r n e p o h ľ a d á v k y
Prepojenia na staršie predpisy · 13
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
pri skončení všetkých týchto dohôd,
pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 333 · zoradené od najkonkrétnejších
Odporúčame prehodnotiť zavádzané pravidlo, ktoré sa významne odchyľuje od súčasných pravidiel pre uspokojenie veriteľov z majetku BSM. Odôvodnenie: Tretie osoby (t.j. aj veritelia) nie sú viazané dojednaním o tom, aká je „ výška podielu, ktorý by manželovi pripadol, ak by spoločné imanie zaniklo alebo bolo zrušené“. Je to z dôvodu, že im toto dojednanie a jeho obsah nie sú známe. Manželia môžu mať neobmedzené množstvo takýchto dojednaní a aj neobmedzený počet ich modifikácií. Modifikácia pravidla môže založiť exekučnú imunitu, resp. potenciálne každé exekučné konanie sa môže premeniť na konanie, v ktorom sa bude musieť riešiť valuácia hodnoty podielu na spoločnom imaní manželov.
- § 333 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Právnická fakulta TU (Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta) · 30. 11. 2025
Oceňujeme rozšírenie rozsahu spoločného majetku, hoci nám nie je zrejmé, prečo podľa dôvodovej správy naďalej pohľadávky nebudú súčasťou SIM, a stanú sa ním až ich vyplatením. Za krok späť a navyše nesprávnym smerom považujeme navrhovaný ods. 3, podľa ktorého do SIM má patriť len hodnota obchodného podielu. Dôvodová správa odkazuje na judikatúru, tá však v súčasnosti nesporne zahŕňa do BSM nielen hodnotu obchodného podielu, ale priamo celý obchodný podiel. To považujeme za správne riešenie a návrh vracia stav o dekádu do minulosti. Patrí však do SIM podnik (otázka má zmysel len vtedy, ak sa podnik považuje za niečo odlišné od jednotlivých jeho súčastí)? Najmä nám nie je zjavné, aká je pridaná hodnota zahrnutia dlhov do spoločného manželského majetkového režimu. Nie je pritom jasné, či sa dotýka aj obligačnej stránky (stanú sa manželia spoločne obligačne zaviazaní pri týchto dlhoch? Budú mať postavenie zmluvných strán?). Dôvodová správa hovorí o tom, kto za dlhy zodpovedá, ale ak ide len o to, z akého majetku sa dlhy uspokojujú, to je upravené už aj v dnešnej úprave. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva to, že zahrnutie spoločných dlhov do majetkového vysporiadania nevedie k tomu, že by mohli byť vysporiadané priradením len jednému z bývalých manželov. Aj výber kritérií, rozhodujúcich o tom, či ide o dlh spoločný alebo výlučný, sa javí ako nedokonalý. Zároveň nám nie je zrejmý dôvod prioritizácie uspokojovania dlhov (§ 333) a javí sa nám z pohľadu exekúcie ako komplikovaný. Spôsob, akým sa mení režim dlhov predstavuje výrazný zásah do práv veriteľov. Zahrnutie dlhov do SIM si preto vyžaduje podrobnú diskusiu. Potrebné je aj premyslenie intertemporálnych účinkov automatickej zmeny BSM na SIM, a to najmä s ohľadom na ochranu veriteľov (§ 2122).
- § 333 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
SKE (Slovenská komora exekútorov) · 27. 11. 2025
V záujme vymožiteľnosti práva je nevyhnutné umožniť uspokojenie pohľadávky z celého majetku manžela dotknutého výkonom rozhodnutia. V určitých prípadoch však môže byť v súlade s oprávneným záujmom povinného manžela postihnutie majetku v SIM pred postihnutím jeho výlučného majetku, a to pri dôslednej aplikácii princípu primeranosti a zohľadnení rozsahu exekúcie. Predmetné môže byť aj na prospech manžela nedotknutého výkonom rozhodnutia. Pôjde predovšetkým o prípady, kedy by formálne zotrvávanie na požiadavke prednosti postihovania výlučného majetku v SIM spôsobovalo značný nepomer medzi jednotlivými zásahmi do práv manželov. V konkrétnosti predaj nedeliteľného nehnuteľného, či hnuteľného majetku vo výlučnom vlastníctve, ktorého hodnota je v značnom nepomere k rozsahu vymáhaného nároku, nebude v súlade so záujmom manželov, nakoľko možno predpokladať, že aj takýto majetok užívajú spoločne. Prednosť by mal mať menší zásah, predovšetkým iný spôsob výkonu exekúcie (napr. prikázanie pohľadávky z účtu v banke povinného a následne manžela povinného obdobne ako predstavuje úprava v ČR - § 58 ods. 2 písm. a) Exekuční řád), prípadne postihnutie menej hodnotného hnuteľného alebo nehnuteľného majetku v SIM. Taktiež v praxi súdnych exekútorov nastávajú situácie, najmä pri vymáhaní výživného v prospech maloletého, že je potrebné dôsledne selektovať, ktorý majetok v SIM bude predmetom výkonu rozhodnutia vzhľadom na oprávnený záujem maloletého. Predovšetkým v prípadoch, keď maloletý s rodičom, ktorému je zverený do osobnej starostlivosti, užíva konkrétny majetok v SIM. V takomto prípade, by sa po predchádzajúcej notifikácii konajúceho exekútora takýto majetok mal vylúčiť z postihovania v SIM. Navrhujeme obmedziť prednosť postihovania majetku vo výlučnom vlastníctve pred postihovaním majetku v SIM v odôvodnených prípadoch. Zároveň považujeme za vhodné stanoviť postupnosť postihovania majetku v SIM v konkrétnych prípadoch, aby došlo k primeranému a postupnému zásahu do práv manželov. Pre ochranu maloletého by sa malo umožniť nepostihovať určitý majetok v SIM. Zložitosť súdnych sporov o vyporiadanie BSM v súčasnosti a zrejme obdobná zložitosť budúcich sporov o vyporiadanie SIM, vyžaduje funkčný proces postihovania majetku v SIM. Z hmotnoprávnej a procesnej úpravy by malo byť zrejmé, že sa postihuje celý majetok v SIM (v podiele 1/1) aj pri výlučnom dlhu jedného z manželov a následne sa výlučný dlh manžela uspokojí do výšky podielu, ktorý by manželovi pripadol, ak by spoločné imanie zaniklo alebo bolo zrušené. Na tieto účely vo vzťahu k tretím osobám a orgánom verejnej moci by sa malo vychádzať zo zásady vyporiadania vymedzenej v § 340 ods. 1 OZ, ktorá stanovuje podiel ½ na manžela. Pri postihovaní veci by sa predmetná zásada mala aplikovať ako nevyvrátiteľná domnienka stavu SIM. Manžel manžela, ktorého výlučný dlh sa uspokojil z majetku v SIM by mal nárok na ½ peňažného výťažku z exekúcie, ktorý by ďalej predstavoval jeho výlučný majetok. Až následne by sa manželia medzi sebou prípadne vyporiadavali podľa skutočného stavu. Taktiež z dôvodu, že obsah ustanovenia § 333 rieši úhradu výlučných dlhov, navrhujeme uvedené explicitne uviesť v názve tohto ustanovenia. Navrhovaná úprava: Zmena § 333 a jeho názvu: § 333 Úhrada výlučných dlhov (1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov sa pri výkone rozhodnutia uspokojí z jeho výlučného majetku. (2) V prípade ak postup podľa odseku 1 nie je najmä z hľadiska zásad vedeného konania, s prihliadnutím na dosiahnutie účelu tohto konania a záujmy jeho účastníkov primeraný alebo vhodný alebo ak výlučný majetok nestačí na uspokojenie pohľadávky, môže byť uspokojená pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do spoločného imania manželov, a to len do výšky podielu, ktorý by manželovi pripadol, ak by spoločné imanie zaniklo alebo bolo zrušené. Pre účely výkonu rozhodnutia sa predpokladá, že podiely oboch manželov sú rovnaké. (3) Ak je predmetom výkonu rozhodnutia pre pohľadávku veriteľa len jedného z manželov nedeliteľný majetok v spoločnom imaní manželov, má druhý z manželov nárok na výplatu podielu z výťažku z predaja vo výške podľa odseku 2.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.