Nový Občiansky zákonník
Záväzky vznikajú zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu, z verejného prísľubu alebo z iných právnych skutočností, s ktorými zákon vznik záväzkov spája.
Prepojenia na staršie predpisy · 28
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi.
Tichý spoločník však ručí za záväzky podnikateľa, ak
jeho meno je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa, alebo
vyhlási osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne.
Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Skončenie nájmu
Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
Práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného bremena.4)
Pokiaľ ide o nájom, ktorý vznikol z práva užívania nebytových priestorov podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona na poskytovanie služieb zdravotníckych, sociálnych, spojov, na zabezpečenie činnosti politických strán, pracovísk základného výskumu, umeleckej tvorivej činnosti, na vykonávanie divadelnej, koncertnej a osvetovej činnosti, možno ho vypovedať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru.
Správne konania začaté podľa doterajších právnych predpisov o hospodárení s nebytovými priestormi sa k začiatku účinnosti tohto zákona zastavujú.
Tento zákon sa nevzťahuje na nebytové priestory užívané podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení zákona č. 95/1988 Zb. a zákona č. 114/1990 Zb.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
Ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014 alebo vznikne pred 1. januárom 2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.
Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.
Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.
Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.
Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.
Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.
Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
štátny orgán,
obec,
vyšší územný celok,
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Pripomienky z MPK
77 pripomienok · § 314 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 314 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
MDSR (Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V § 299 ods. 3 odporúčame slovo „(snúbenci)“, ktoré sa používa aj v ďalšom texte návrhu zákona, uviesť ako legislatívnu skratku „(ďalej len „snúbenci“)“; obdobne odporúčame zaviesť legislatívnu skratku pre slová v zátvorke v § 300 ods. 1, § 320 ods. 2, § 359 ods. 2 a v § 373 ods. 5. V § 300 ods. 5 odporúčame slová „odseku 2“ nahradiť slovami „odseku 4“ a pokiaľ ide o formuláciu týkajúcu sa vyhlásenia snúbencov ohľadom priezviska ich spoločných detí, odporúčame ju zjednotiť s § 305 ods. 3 písm. b). V § 309 ods. 4 odporúčame za slovo „úkony“ vložiť čiarku. V § 314 ods. 1 odporúčame slová „považuje sa“ nahradiť slovami „sa považuje“. V § 315 ods. 1 písm. d) odporúčame slová „cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou“ nahradiť slovami „orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti“. V § 321 odporúčame v odseku 1 slová „podľa tohoto zákona tvorí výlučné imanie každého manžela (§ 324)“ nahradiť slovami „tvorí výlučné imanie každého manžela podľa § 322“, v odseku 3 slová „podľa § 328“ nahradiť slovami „podľa § 322“, v odseku 4 vypustiť slová „podľa tohto zákona“ a slová „(§ 322 písm. g) až j))“ nahradiť slovami „podľa § 322 písm. g) až j)“. V § 328 ods. 1 odporúčame pred slovo „imania“ vložiť slová „zákonného spoločného“. V § 330 odporúčame v odsekoch 1 a 2 slová „o oddelenom“ nahradiť slovami „na oddelenom“, v odseku 5 za slová „odseku 1“ vložiť slová „alebo 2“. V § 331 odporúčame v odseku 1 za slová „Manželia si môžu“ vložiť slovo „zmluvou“, aby toto ustanovenie korešpondovalo s nadpisom pod § 331, v odseku 2 vypustiť slovo „zákonného“, v odseku 3 za slovo „imania“ vložiť slová „môže poverenie odvolať, avšak“, v odseku 4 za slovo „poverenie“ vložiť slová „alebo odvolanie poverenia“. V § 336 ods. 1 odporúčame upraviť slová „podľa zásad podľa v § 340“. V § 339 ods. 1 písm. b) odporúčame slová „nehnuteľné veci“ nahradiť slovom „nehnuteľnosti“ v súlade s legislatívnou skratkou zavedenou v § 21 ods. 2. V § 344 ods. 6 odporúčame slová „uvedená v odseku“ nahradiť slovami „podľa odseku“. V § 345 odporúčame slová „po právoplatnosti“ a „od právoplatnosti“ nahradiť slovami „odo dňa právoplatnosti“. V § 351 ods. 2 odporúčame za slovo „otca“ vložiť slovo „dieťaťa“ a slovo „stošesťdesiatym“ nahradiť slovom „stošesťdesiat“. V nadpise tretej časti druhej hlavy druhého oddielu (nad § 353) odporúčame slová „OTCOVSTVO URČENÉ“ nahradiť slovami „URČENIE OTCOVSTVA“ - ide o zjednotenie s nadpismi tretieho a štvrtého oddielu. V § 356 odporúčame odsek 4 týkajúci sa súhlasného vyhlásenia rodičov o určení otcovstva dať na iné vhodnejšie miesto, napríklad do § 354; zároveň za slovo „Neplatnosti“ odporúčame vložiť slová „právneho úkonu“. V nadpise tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu (nad § 359) odporúčame slovo „URČOVANIE“ nahradiť slovom „URČENIE“. V § 360 odporúčame v odseku 1 za slovo „tvrdí“ vložiť čiarku, v odseku 2 vložiť čiarku za slovo „tvrdí“ a za slová „tohto dieťaťa“ a slovo „smeruje“ nahradiť slovami „sa podáva“. V § 361 ods. 1 odporúčame slová „kolíznym opatrovníkom“ nahradiť slovami „opatrovníkom ustanoveným súdom (ďalej len „kolízny opatrovník“)“. V § 361 ods. 2 vypustiť slová „po uplynutí zákonnej lehoty“, keďže podľa odseku 1 môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva aj v prípade, ak rodičom dieťaťa ešte neuplynula lehota na zapretie otcovstva. V § 369 ods. 2 odporúčame slová „Ak bola rodičovská zodpovednosť jednému z rodičov obmedzená“ nahradiť slovami „Ak bol výkon rodičovskej zodpovednosti jednému z rodičov obmedzený“. V § 369 ods. 3 odporúčame slová „Ak ani jednému rodičovi nepatrí výkon rodičovskej zodpovednosti z dôvodov podľa odseku 1“ nahradiť slovami „Ak ani jeden rodič nevykonáva rodičovskú zodpovednosť“. V § 371 ods. 4 odporúčame pred slovo „dieťaťa“ vložiť slovo „maloletého“; obdobne táto pripomienka platí pre § 376 ods. 2. V § 372 odporúčame slovo „povinní“ nahradiť slovom „povinné“. V § 373 ods. 5 odporúčame slová „opatrovník ustanovený súdom (kolízny opatrovník)“ nahradiť slovami „kolízny opatrovník“ v súlade s legislatívnou skratkou, ktorú je potrebné zaviesť v § 361 ods. 1, kde sa kolízny opatrovník spomína prvýkrát. V § 374 ods. 3 odporúčame slovo „scudzuje“ nahradiť iným vhodnejším pojmom, napríklad „prevádza“. V § 379 ods. 3 odporúčame vypustiť slovo „tak“ (2x) ako nadbytočné. V § 380 odporúčame v odseku 2 upraviť časť vety za bodkočiarkou pre nezrozumiteľnosť a v odseku 7 za slová „stretávanie sa“ vložiť slovo „maloletého“. V § 381 a § 382 ods. 1 odporúčame prehodnotiť uvádzanie úpravy stretávania sa s maloletým dieťaťom, a to s poukazom na § 378 ods. 4, podľa ktorého výkon rodičovskej zodpovednosti v sebe zahŕňa aj úpravu stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom. V § 382 ods. 2 odporúčame slová „niektorý rodič“ nahradiť slovami „jeden z rodičov“ a slovo „úprave“ nahradiť slovom „výkone“. V § 383 ods. 2 odporúčame slovo „zákona“ nahradiť slovom „predpisu“. V § 389 odporúčame prehodnotiť v odseku 1 vypustenie slov „alebo rozhodol o uložení výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu“ a v odseku 2 slov „alebo uložené výchovné opatrenie“, keďže možnosť uloženia výchovného opatrenia súdom vyplýva z § 384, čo je obsiahnuté v prvej časti vety. Zároveň v odseku 1 odporúčame spresniť slová „ich dopĺňa, mení a kombinuje“, keďže nie zrejmé, čo má súd podľa potreby dopĺňať, meniť a kombinovať. V § 392 ods. 3 odporúčame slovo „deti“ uviesť v jednotnom čísle a nahradiť ho slovom „dieťa“. V § 393 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „súdneho“. V § 396 ods. 3 odporúčame slovo „neplnoleté“ nahradiť slovom „maloleté“. V § 399 odporúčame slová „osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom“ nahradiť slovami „osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič“ obdobne ako v § 398, kde je to zrozumiteľnejšie. V § 402 ods. 1 odporúčame slová „V prípadoch“ nahradiť slovami „Z dôvodov“. V § 406 ods. 2 odporúčame slovo „ustanovenie“ nahradiť slovom „ustanovenia“. V § 408 ods. 3 odporúčame za slovom „manžel“ vypustiť čiarku a vypustiť slovo „toho“. V § 413 odporúčame odseku 4 za slovo „maloletého“ vložiť slovo „dieťaťa“; obdobne táto pripomienka platí aj pre § 419 ods. 3, v odseku 6 slovo „nebolo“ nahradiť slovami „nie je“. V § 414 odporúčame v odseku 3 pred slovo „dieťa“ (3x) vložiť slovo „maloleté“, za slovo „stará“ vložiť čiarku a pred slovo „dieťaťa“ vložiť slovo „maloletého“, v odseku 6 slovo „činnosti“ nahradiť slovom „funkcie“ a zvážiť presunutie tohto ustanovenia do § 415 obdobne ako to je upravené pri opatrovníkovi v § 420. V § 415 ods. 5 odporúčame za slovo „ochrany“ vložiť slová „detí a sociálnej kurately“. V § 416 odporúčame v odseku 5 slovo „použijú“ nahradiť slovom „použije“, v odseku 6 pred slovo „dieťaťa“ vložiť slovo „maloletého“ a slová „majetkového opatrovníka“ nahradiť slovami „opatrovníka na správu majetku alebo jeho časti (ďalej len „majetkový opatrovník“)“. V § 417 odporúčame v odseku 2 na konci pripojiť tieto slová: „a sociálnej kurately“; obdobne táto pripomienka platí aj pre § 422 ods. 2, v odseku 5 pred slovo „dieťaťu“ vložiť slovo „maloletému“. V § 421 odporúčame v odseku 1 slová „opatrovníka na správu majetku alebo jeho časti“ nahradiť slovami „majetkového opatrovníka“, v odseku 2 slová „opatrovníka na správu majetku dieťaťa“ nahradiť slovami „majetkového opatrovníka“, v odseku 5 pred slovo „opatrovník“ (2x) vložiť slovo „majetkový“, v odseku 7 odkaz „§ 82“ nahradiť správnym odkazom, pravdepodobne má byť „§ 374“ obdobne ako v § 416 ods. 5, odsek 9 upraviť obdobne ako v § 417 odsek 6 pri zániku poručníctva (predloženie záverečnej správy o výkone funkcie vrátane záverečného účtu zo správy majetku maloletého dieťaťa). V § 422 ods. 2 odporúčame za slová „alebo ak“ vložiť slovo „opatrovník“, v odseku 3 slovo „poručníctva“ nahradiť slovom „opatrovníctva“, v odseku 4 pred slovo „dieťaťu“ vložiť slovo „maloletému“. V § 425 odporúčame v odseku 1 slovo „nepatria“ nahradiť slovom „nepatrí“, v odseku 2 slovo „stýkať“ nahradiť slovom „stretávať“, v odseku 3 pred slovo „dieťaťom“ vložiť slovo „maloletým“. V § 426 odporúčame v odseku 3 za slovo „výživného“ vložiť slová „na účet“ a v odseku 4 vypustiť slová „podľa prvej vety“. V § 427 ods. 2 odporúčame za slovo „zveriť“ vložiť slovo „fyzickej“, aby bolo jednoznačne ustanovené, že dieťa možno do náhradnej osobnej starostlivosti zveriť len fyzickej osobe (obdobne ako v § 433 ods. 2 pokiaľ ide o pestúna). Odporúčame zjednotiť obdobné formulácie ustanovení § 428 ods. 1 a § 434 ods. 1 a obdobné formulácie ustanovení § 428 ods. 2 a § 434 ods. 2. V § 428 ods. 3 odporúčame za slovo „náhradnej“ vložiť slovo „osobnej“. Zároveň odporúčame slová „môže podať jeden z manželov“ nahradiť slovami „možno podať“, keďže to, že návrh na súd môže podať jeden z manželov vyplýva už z predchádzajúcej vety; obdobne táto pripomienka platí pre § 434 ods. 3. V § 429 ods. 2 odporúčame slová „tejto osobe“ nahradiť iným vhodnejším výrazom, keďže nie je jasné aká osoba sa má na mysli a kto má výživné poskytovať. Odporúčame zjednotiť obdobné formulácie ustanovení § 431 a § 436, vrátane nadpisov pod oboma paragrafmi. V § 432 ods. 6 odporúčame slová „ktorá má dieťaťa“ nahradiť slovami „ktorá má dieťa“; obdobne táto pripomienka platí pre § 437 ods. 6. V § 445 odporúčame zjednotiť znenie odsekov 1 a 6 pokiaľ ide o súhlas dieťaťa s osvojením - podľa odseku 1 je na osvojenie potrebný súhlas dieťaťa, ak zákon neustanovuje inak a podľa odseku 6 je súhlas potrebný, ak dieťa dovŕšilo dvanásť rokov, v odseku 3 slová „vyžaduje sa len“ nahradiť slovami „na osvojenie stačí“. V § 446 odporúčame v odseku 2 vypustiť slovo „Osobný“ pre nadbytočnosť, v odsekoch 2 a 4 za slovo „ochrany“ vložiť slová „detí a sociálnej kurately“, v odseku 3 slová „použijú ustanovenia“ nahradiť slovom „použije“ a slová „ktorého účely“ nahradiť slovom „ktorý“, v odseku 5 slovo „splnení“ nahradiť slovom „splneniu“. V § 449 ods. 2 odporúčame slová „blízkym príbuzným“ nahradiť iným vhodným pojmom, keďže uvedený pojem zákon nepozná, zákon ustanovuje len kto je príbuzným v § 3 a kto je blízkou osobou v § 4. § 452 odporúčame upraviť zrozumiteľnejšie, napríklad tak, že sa vypustia slová „na zrušenie osvojenia“ a za slová „ods. 1“ sa vloží čiarka a slová „v ktorej súd zrušil osvojenie,“ .
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
- Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu
MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.