§ 296 · Nakladanie so spoločným imaním

V § 171 ods. 2 sa uvádza, že keď sa zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, tak sa na rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa neprihliada. Podľa § 230 zákona č. 161/2025 Z. z. „Ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.“ Súd musí zrušiť svoj prvotný rozsudok. Z uvedeného dôvodu odporúčame upresniť predmetné ustanovenie. V § 173 ods. 1 druhej vete odporúčame nahradiť slovo „právnej“ slovom „právne“. V § 174 ods. 3 odporúčame nahradiť slovo „zmeny“ slovom „zmenu“. V § 175 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „a to“ a v ods. 2 odporúčame za slovami „pre chorobnú závislosť“ vypustiť čiarku a slová „a to“. § 177 by mal byť skôr súčasťou zákona č. 161/2015 Z. z., pretože upravuje už procesnoprávnu stránku a to je konanie súdu. Občiansky zákonník je hmotnoprávnym a nie procesnoprávnym predpisom. V § 181 odporúčame vložiť za slovami „ktoré nie je krátkodobé“ čiarku a následne vypustiť slová „a pre ktoré“. V § 182 písm. b) odporúčame text ustanovenia upraviť takto: „b) si to vyžaduje ochrana záujmov toho, koho pobyt nie je známy, ak túto ochranu nemôže zabezpečiť iný zástupca“. V § 183 ods. 1 odporúčame vložiť čiarku za slová „ak sa to neprieči účelu“ a v ods. 2 odporúčame slovo „mám“ nahradiť slovom „má“. V § 186 ods. 2 chýba ustanovenie lehoty, dokedy môže takéto predĺženie trvať bez nového rozhodnutia súdu. Máme za to, že by vôbec takýto stav bez toho, aby súd rozhodol o predĺžení alebo stanovení novej lehoty nemal existovať alebo ak, tak len na veľmi krátky časový úsek. V § 188 odporúčame slovo „obecalebo“ nahradiť slovami „obec alebo“. V § 189 odporúčame vložiť čiarku za slovo „opatrovanca“. V § 191 ods. 5 odporúčame vypustiť slovo „mu“ v mieste jeho prvého výskytu. V § 195 ods. 2 odporúčame vložiť čiarku za slová „opatrovanca potrebné“. V § 196 ods. 2 písm. a) odporúčame slovo „údaj“ nahradiť slovom „údaje“ a v ods. 3 odporúčame vložiť čiarku za slová „podstatné dokumenty“. V § 198 odporúčame vypustiť čiarku za slovami „opatrovník zomrie“. V § 199 odporúčame doplniť na koniec ustanovenia písmen a) a b) čiarku. V § 202 ods. 1 odporúčame prvú vetu upraviť takto: „Podporcom nemôže byť, kto nie je spôsobilý na právne úkony, ani ktorého záujmy sú v kolízii so záujmami podporovaného.“; v ods. 3 odporúčame upraviť ustanovenie dvomi vetami. Za slovami „viac podporcov“ odporúčame čiarku nahradiť bodkou a slová „Ak im podporovaný ...“ použiť ako začiatok novej vety. V § 209 ods. 2 odporúčame na konci ustanovenia úpravu v znení: „...meno a prejavy osobnej povahy a právo žiť v priaznivom životnom prostredí.“. V § 210 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „na základe“ slovom „podľa“. V § 211 odporúčame doplniť na koniec textu ustanovenia bodku. V nadpise § 212 odporúčame nahradiť slovo „osbnosti“ slovom „osobnosti“. V § 215 odporúčame slovo „odchylne“ nahradiť slovom „odchýlne“. V § 218 ods. 3 odporúčame za slovami „ich prvých členov“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 219 ods. 1 odporúčame úpravu druhej vety v znení: „Ak bolo v zakladateľskom úkone určené sídlo označením obce bez určenia adresy, uvedie sa najneskôr v návrhu na zápis do registra.“. V § 220 ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a v ods. 4 odporúčame vypustiť prvú čiarku. V § 221 ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“. V § 222 ods. 3 odporúčame doplniť dôvodovú správu. Domnievame sa, že by pre takéto prípady mala platiť úprava bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, pokiaľ nemožno s ohľadom na okolnosti (neplatná právnická osoba) požadovať, aby vzťah trval, a aby sa ďalej konalo s neplatným subjektom. V § 223 druhej vete odporúčame pripojiť tieto slová „postavenie a právomoci iných orgánov právnickej osoby musia byť jasne a zreteľne definované v zakladateľskom úkone.“. V § 224 odporúčame, aby bolo výslovne uvedené, že predmetný § 224 výslovne ustanovuje fyzickú osobu, pretože § 225 osobitne upravuje právnickú osobu ako člena orgánu, teda v názve ako aj v texte ustanovenia § 224 všade tam, kde sa používa slovo „osoba“ žiadame doplniť, že sa jedná o „fyzickú“ osobu. Namiesto pojmu „svojprávna“ by sme navrhli uviesť „musí byť plnoletá a musí mať spôsobilosť na právne úkon v plnom rozsahu.“ V druhej vete žiadame doplniť pred slovo „súhlas“ slovo „výslovný“. Z dôvodovej správy ani z ustanovenia zákona nie je zrejmá forma takéhoto súhlasu, uvedené taktiež navrhujeme doplniť. Zároveň odporúčame v dôvodovej správe bližšiu špecifikáciu nového inštitútu: „súhlas s členstvom v orgáne“, a to akému orgánu sa súhlas s členstvom predkladá. V § 225 ods. 1 odporúčame doplniť odkaz na § 224, ktorý ustanovuje podmienky. V § 225 ods. 2 odporúčame znenie ustanovenia v podobe „Ak sa člen orgánu zapisuje do verejného registra, uvedie sa k právnickej osobe ako členovi orgánu aj fyzická osoba, ktorá ju v tomto orgáne zastupuje.“. V § 225 ods. 3 navrhujeme doplniť za slová „nerozdielne s“ slovo „fyzickou“. V § 226 ods. 2 druhá veta odporúčame s ohľadom na znenie § 227 na konci pripojiť slová „pokiaľ nie je dohodnuté inak.“, lebo z § 227 vplýva, že schôdzu môže zvolať aj iná osoba a zároveň slovo „schôdza“ nahradiť slovom „zasadnutie“ (aby došlo k zjednoteniu terminológie). V § 227 ods. 1 odporúčame vypustiť za slovami „vyhotovenie zápisnice“ čiarku a slová „a to“. V § 228 ods. 2 a 3 odporúčame vložiť medzi slová „splnomocnený zástupca“ a slovo „platí“ čiarku. V § 229 ods. 4 odporúčame medzi slovami „zakladateľského úkonu“ a slovom „stanov“ nahradiť slovo „alebo“ čiarkou. V § 230 odporúčame v ods. 1 vypustiť za slovami „je v záujme právnickej osoby“ čiarku a slová „a to“ a v ods. 2 nahradiť slová „ako aj“ slovom „a“. V § 231 ods. 1 prvá veta odporúčame za slová „zamýšľa urobiť“ doplniť slovo „právny“ a za slová „právnickej osoby s jeho“ navrhujeme doplniť slovo „osobným“. V § 231 ods. 1 odporúčame vložiť medzi slová „osoby člena orgánu“ a slovo „či“ čiarku a v ods. 2 odporúčame úpravu prvej vety v znení „Člen orgánu podľa odseku 1 nesmie urobiť úkon, pri ktorom hrozí stret záujmov, alebo byť inak činný, kým dozorný orgán alebo, ak ho niet, orgán, ktorý člena orgánu ustanovil, takýto postup neudelí súhlas.“. V § 231 ods. 2 odporúčame pred slovo „takýto“ vložiť slovo „na“. V § 232 ods. 1 odporúčame vypustiť označenie „§“ pred číslovkou „229“ a v ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a zároveň odporúčame do prvej vety doplniť odkaz na § 230. V § 233 ods. 2 odporúčame vypustiť za slovami „v jeho postavení“ čiarku a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“. V § 235 odporúčame slová „medzi ňou“ nahradiť slovami „medzi právnickou osobou“. V § 237 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a slovo „ním“ nahradiť slovom „ňou“. V § 239 odporúčame v ods. 2 a 3 vypustiť slovo „tak“. V § 240 ods. 2 odporúčame upraviť text ustanovenia v znení: „Ak škodu spôsobili viacerí členovia orgánu, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.“. V § 241 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „uvedený v“ slovom „podľa“, vypustiť slovo „tak“ a za slovami „nahradila plnenie“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 242 ods. 2 odporúčame upraviť text za slovami „... aby bola zabezpečená“ v znení: „ich nestrannosť, nezaujatosť a právo všetkých členov na prístup...“. V § 245 ods.1 písm. a) „Žalobu o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže proti právnickej osobe podať člen štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu poverený týmto orgánom, správca podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní.“ Odporúčame preformulovať vo vzťahu k štatutárnemu orgánu, kedy v prípade jednoosobového štatutárneho orgánu by mala existovať výnimka, aby štatutárny orgán nepoveroval sám seba k podaniu žaloby o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby. V § 245 ods. 4 odporúčame upraviť text za slovami „... ostatnými členmi štatutárneho orgánu,“ v znení: „zastupuje ju poverený člen dozorného orgánu,...“. V § 247 ods. 5 odporúčame slovo „znášanie“ nahradiť slovom „náhradu“. V § 248 odporúčame nahradiť na konci ustanovenia slová „a to v peniazoch“ slovami „vyjadrenú v peniazoch“. V § 250 odporúčame v ods. 3 vypustiť čiarku a v ods. 4 vypustiť čiarku za slovami „sa ho zmena dotýka“ a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“. V § 250 ods. 3 v prípade zabezpečenia archivácie dokumentov týkajúcich sa rozhodovania orgánov právnickej osoby navrhujeme rozlíšiť, či právnická osoba zaniká s likvidáciou alebo bez likvidácie obdobne, ako je to ustanovené v českom Občianskom zákonníku § 158a ods. 3. V § 251 ods. 2 odporúčame na konci pripojiť tieto slová „ak o niektorých veciach nerozhoduje iný orgán.“ V § 251 ods. 4 odporúčame vypustiť prvú čiarku a slovo „ktorý“ nahradiť slovom „ktorá“. V § 252 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „tak“ v oboch miestach jeho výskytu. Slovo „tak“ odporúčame vypustiť aj v ods. 4. V § 254 odporúčame vypustiť v ods. 1 slovo „tak“ a v ods. 5 vložiť za slová „a vymenovanie“ čiarku. V § 257 odporúčame text tretej vety za čiarkou upraviť v znení „nahradí sa právnickej osobe vzniknutá škoda.“. V § 261 ods. 2 písm. d) odporúčame ustanovenie preformulovať v znení „existuje iný dôvod ustanovený zákonom.“. V nadpise šiesteho dielu druhej hlavy odporúčame nahradiť slovo „premeny“ slovom „premena“. V § 263 ods. 1 odporúčame druhú vetu preformulovať do znenia: „Ak je zúčastnených osôb viac, vykoná sa zápis pri každej právnickej osobe k rovnakému dňu.“ a v tretej vete vypustiť slovo „tak“. V § 266 odporúčame preformulovať znenie odseku 7 na: „Zmluva o zlúčení alebo splynutí a rozhodnutie o rozdelení právnickej osoby musí obsahovať údaje o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach a zložkách imania zúčastnených právnických osôb. Ak má vzniknúť právnická osoba, musí obsahovať aj zakladateľský úkon novozaloženej právnickej osoby.“, resp. v ods. 8 vypustiť slovo „tak“ a slovo „rovnom“ nahradiť slovom „rovnakom“. V § 268 odporúčame nahradiť slovo „fyzická“ slovom „právnická“ a zároveň slová „iná než zahraničná fyzická osoba“ nahradiť slovami „zahraničná právnická osoba“, pretože takto text pôsobí jednoznačne. V navrhovanom znení text pôsobí zmätočne. V § 269 odporúčame v ods. 2 vypustiť za slovami „premiestnenie sídla“ čiarku a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“ a v ods. 4 vložiť čiarku za slová „ručenia jej členov“. V § 272 ods. 2 odporúčame text v druhej vete za čiarkou upraviť v znení „rozhodne o primeranom zabezpečení na jeho návrh súd.“. V § 275 ods. 2 odporúčame nahradiť slovo „ukončeniu“ slovom „ukončenia“. V § 276 ods. 2 písm. a) odporúčame vypustiť slová „ktorá je“. V § 278 ods. 2 odporúčame vypustiť za slovami „predpisu o konkurznom konaní“ čiarku a slová „a to“. V § 279 ods. 2 odporúčame vložiť čiarku za slová „nepodlieha exekúcii“. V § 280 ods. 4 odporúčame za slovami „nový likvidátor“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 283 odporúčame znenie odseku 4: „Ak likvidátor zistí predlženie právnickej osoby v likvidácii, podá bez zbytočného odkladu súdu návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže by zistený nedostatok majetku musel viesť k zastaveniu konkurzného konania.“. V § 284 ods. 2 odporúčame za slovami „nie je možné splniť inak,“ preformulovať text ustanovenia na znenie „uloží likvidátor peňažné plnenie do úschovy u notára...“. V § 286 odporúčame vypustiť slová „a to“. V § 287 odporúčame v ods. 4 za slovami „ktorá by mala podiel na likvidačnom zostatku,“ preformulovať text ustanovenia na znenie „pripadne likvidačný zostatok štátu;...“, v tom istom odseku nahradiť slovo „miery“ slovom „miere“ a v ods. 5 text v druhej vete za čiarkou preformulovať na znenie „ručí sa do výšky zistenej...“. V § 288 odporúčame preformulovať text za prvou čiarkou na znenie „majetok právnickej osoby sa použije...“. V § 289 odporúčame v ods. 1 preformulovať text za čiarkou na znenie „uspokoja sa pohľadávky v poradí podľa § 296...“, v ods. 1 druhej vete odporúčame doplniť miesto, kde sa ponuka zverejní a zároveň v ods. 2 slová „od jej doručenia“ nahradiť slovami „od jej zverejnenia“ a vypustiť slovo „tak“. V § 292 odporúčame v ods. 1 text preformulovať na znenie „Ak právnická osoba zanikla a zistí sa ďalší jej majetok, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, rozhodne súd o jej obnovení a nariadení dodatočnej likvidácie a vymenuje likvidátora na návrh toho, kto osvedčí právny záujem na dodatočnej likvidácii majetku.“; v ods. 4 vložiť čiarku za slová „v orgánoch právnickej osoby“; v ods. 8 preformulovať text v tretej vete po čiarke na znenie „rozdelí sa zostatok po dodatočnej likvidácii...“ a v ods. 9 preformulovať text za čiarkou na znenie „pripadne uplynutím tejto lehoty majetok právnickej osoby štátu.“. V § 292 ods. 4 prvá veta odporúčame za slovo „Obnovením“ vložiť slovo „likvidácie“. V § 293 odporúčame preformulovať znenie písmena e) na „zozname majetku a záväzkov a o jeho zverejňovaní,“. V § 297 ods. 2 odporúčame za slovami „prostredníctvom ktorých združenie koná,“ vypustiť spojku „a“ a ďalej v texte ustanovenia slová „ako aj“ a zároveň v ods. 2 a 3 slová „register združení“ a „register“ nahradiť slovami „Register záujmových združení právnických osôb“.

Návrh zákona odporúčame legislatívno-technicky a jazykovo upraviť. V § 55 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „došlého“ ako nadbytočné. V § 173 odporúčame za slovo „plnoletosťou“ vložiť slovo „teda“. V § 181 odporúčame slovo „Ustanovenia“ nahradiť slovom „Ustanovenie“. V § 183 odporúčame za slovo „záujem“ vložiť slovo „fyzickej“. § 206 ods. 4 odporúčame preformulovať z dôvodu nezrozumiteľnosti druhej časti vety. V § 215 odporúčame vypustiť slovo „ani“ pred slovom „vtedy“. Odporúčame zosúladiť pojmy „spôsobilosť na právne úkony“ (§ 173) „plná svojprávnosť“ (§ 224). § 268 upravuje zahraničnú právnickú osobu, preto nie je jasné použitie pojmu „iná než zahraničná fyzická osoba“. V § 269 ods. 4 odporúčame za slová „právne predpisy“ vložiť slová „Slovenskej republiky“. V § 289 ods. 1 odporúčame upraviť vnútorný odkaz na § 296. Odporúčame doplniť nadpisy v deviatom diely návrhu zákona. V § 298 ods. 2 odporúčame slovo „registrácie“ nahradiť slovom „registra“. V § 299 a 30 odporúčame upraviť zavedené skratky v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. V § 300 odporúčame slová „Uzavieranie manželstva“ nahradiť slovami „Uzavretie manželstva“. V § 300 ods. 5 odporúčame slová „podľa odseku 2 písm. c)“ nahradiť slovami „podľa odseku 4 písm. c)“. V § 309 odporúčame znenie odseku 1 zosúladiť so znením odseku 4. V § 312 ods. 2 odporúčame slovo „obdobného“ nahradiť slovom „rovnocenného“. V § 399 odporúčame slová „Tezaurácia výživného“ nahradiť inými vhodnými slovami, napríklad „Zloženie peňažnej sumy na výživné“. V § 400 ods. 2 odporúčame za slovo „povinného“ vložiť slovo „rodiča“ a za slovo „povinný“ vložiť slovo „rodič“. V § 431 odporúčame za sovo „dieťaťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“ a za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slova´§ 432 ods. 3 slová „do tejto formy náhradnej starostlivosti“ nahradiť slovami „do náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slová „za mŕtveho jedného manžela“ nahradiť slovami „za mŕtveho jedného z manželov“. V § 436 odporúčame za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v pestúnskej starostlivosti“. V § 1669 ods. 2 odporúčame slová „sám, avšak šetrne“ nahradiť slovami „sám šetrne“. V § 1670 odporúčame slová „kedykoľvek, avšak šetrne“ nahradiť slovami „kedykoľvek šetrne“. V § 1675 ods. 1 odporúčame slová „Musí ho však“ nahradiť slovami „Vlastník ho musí“. V § 1675 ods. 2 odporúčame slová „že hrozí, že sa hranice“ nahradiť slovami „v dôsledku ktorého hrozí, že sa hranice“. Názov § 1686 odporúčame upraviť tak, aby zohľadňoval obsah ustanovenia. V § 1743 ods. 2 odporúčame upresniť vágny pojem „v nevhodnú dobu“. V § 1743 ods. 2 odporúčame vysvetliť pojem „panujúca vec“ v osobitnej časti dôvodovej správy z dôvodu zrozumiteľnosti. Odporúčame upraviť znenie § 1887, nakoľko rozsah práva oprávneného nezodpovedá rozsahu povinnosti vlastníka (v prvom prípade ide „len“ o vec, v druhom prípade aj o právo, inú majetkovú hodnotu a pod.). V § 1896 ods. 2 odporúčame vnútorný odkaz „§ 1897 ods. 2“ nahradiť vnútorným odkazom „§ 1895 ods. 2“.

K návrhu Občianskeho zákonníka (ďalej len „návrh zákona“), ktorý ste zaslali na pripomienkové konanie oznamom č. S-MSSR-003618/2025 z 30. septembra 2025, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uplatňuje tieto pripomienky. I. K návrhu zákona - všeobecne - Z: Občiansky zákonník je kľúčovým predpisom občianskeho práva a základom úpravy súkromnoprávnych vzťahov. O potrebe prijatia nového kódexu všeobecného súkromného práva niet pochýb. V súčasnosti platný Občiansky zákonník je z ešte roku 1964, pričom bol ku dnešnému dňu najmä s ohľadom na politicko spoločenské zmeny, ku ktorým došlo po novembri 1989, celkom šesťdesiatšesťkrát novelizovaný (vrátane nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2016). Predmetom právnej úpravy platného Občianskeho zákonníka pritom nie sú všetky základné súkromnoprávne vzťahy; právna úprava obchodných záväzkových vzťahov, ako aj právna úprava vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi je predmetom osobitných právnych úprav. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka schváleného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 (ďalej len „legislatívny zámer“). Legislatívny zámer, ktorému predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, predstavuje záväzný právny rámec pre vypracovanie paragrafového znenia zákona [čl. 12 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády č. 561 z 25. septembra 2024 (ďalej len „legislatívne pravidlá“)]. Od schválenia tohto legislatívneho zámeru začali práce na paragrafovom znení nového Občianskeho zákonníka. Za tým účelom bolo ku dnešnému dňu zriadených niekoľko komisií pre rekodifikáciu, resp. kodifikáciu súkromného práva a vypracovaných niekoľko návrhov paragrafového znenia Občianskeho zákonníka, resp. jeho častí. V roku 2015 bol zverejnený paragrafový návrh Občianskeho zákonníka vypracovaný komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Antona Duláka, PhD.; tento návrh však nebol predložený vláde na schválenie. V roku 2018 bolo novou komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc. predložené na neformálne verejné pripomienkové konanie paragrafové znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony, a to v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V roku 2020 sa obnovili rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku, a to v dvoch pracovných skupinách; skupina pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením JUDr. Milana Hlušáka, PhD. a skupina pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD. Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností schválila vláda uznesením č. 242 z 12. mája 2021. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku obnovili, a to na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválenom uznesením vlády č. 590 z 13. novembra 2023 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 schváleného uznesením vlády č. 11 z 15. januára 2025. Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky bola vytvorená nová Komisia pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc., výsledkom prác ktorej je návrh zákona predložený dňa 30. septembra 2025 na medzirezortné pripomienkové konanie pod číslom legislatívneho procesu LP/2025/486. Toto pripomienkové konanie má byť ukončené 1. decembra 2025. Podľa návrhu zákona navrhovaný Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027 (§ 2136). Návrh zákona, ktorý má 524 strán a 2136 paragrafov, možno považovať za najrozsiahlejšiu legislatívnu úpravu za posledné desaťročia. Tento návrh okrem inštitútov obsiahnutých aj v súčasne platnom a účinnom Občianskom zákonníku inkorporuje aj právnu úpravu viacerých súkromnoprávnych predpisov (súčasťou nového Občianskeho zákonníka má byť zákon o rodine, právna úprava obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže, tiež právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom a právna úprava licenčnej zmluvy podľa autorského zákona). Návrh zákona zavádza do právneho poriadku nové inštitúty (napríklad zrušenie právneho úkonu, podporované rozhodovanie, inštitút nesporového rozvodu, inštitút jednorazového príspevku na mimoriadne výdavky, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, odkaz, príkaz a správca dedičstva v rámci dedičského práva), nové zmluvné typy (napríklad zmluva o franšíze, zmluva o zaopatrovacej rente, zmluva o poskytovaní digitálneho plnenia, dedičská zmluva v rámci dedičského konania), mení zaužívané inštitúty (napríklad úpravu bezdôvodného obohatenia, navrhovaná právna úprava nerozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo, upúšťa od súčasnej koncepcie predkupného práva), mnohé inštitúty precizuje (napríklad poručníctvo, opatrovníctvo a náhradnú starostlivosť). Aj keď práce na novom kódexe trvali niekoľko rokov, predkladateľ návrhu zákona prekvapil neprijateľne krátkou lehotou na pripomienkovanie tak rozsiahleho materiálu. Vzhľadom na vyššie uvedené na riadne oboznámenie sa s návrhom zákona, následné jeho pochopenie v celom jeho kontexte, keďže je potrebné prihliadať na vzájomnú súvislosť jednotlivých ustanovení, a na kvalitnú oponentúru, rozhodne nepostačuje predkladateľom stanovená lehota dvoch mesiacov. Takto stanovenú lehotu považujeme za neprípustne krátku, v ktorej nie je objektívne možné kvalifikovane pripomienkovať predložený návrh zákona. Predkladané pripomienky sú v zásade len zlomkom „narýchlo“ spísaných pripomienok, ku ktorému sa dalo dospieť v tak krátkej lehote. Na jednej strane vnímame pozitívne skutočnosť, že predkladateľ zužitkoval desiatky rokov práce na novom kódexe všeobecného súkromného práva v podobe predloženého návrhu zákona. Na strane druhej namietame, že motivácia dosiahnuť schválenie návrhu zákona v tomto volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky neodôvodňuje neprípustne krátku lehotu na jeho pripomienkovanie a odbornú medzirezortnú diskusiu v legislatívnom procese. Je na škodu veci, že pri najdôležitejšom predpise súkromného práva predkladateľ ešte pred tým, ako sa rozhodol predložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ho nepredložil na neverejné pripomienkové konanie. Rozsiahla diskusia by v každom prípade mohla viesť k pozitívnym výsledkom pri príprave tak takej závažnej úlohy, ako je kodifikácia súkromného práva. Mohli sa tak ešte pred samotným medzirezortným pripomienkovým konaním odstrániť legislatívno-technické nedostatky návrhu zákona, zrejmé nesprávnosti, chyby v písaní, namietané rozpory a najmä by sa mohol docieliť čo najširší konsenzus s návrhom zákona. Z návrhu zákona je podľa nášho názoru zrejmá časová tieseň, v dôsledku ktorej návrh zákona nerešpektuje požiadavky kladené na tvorbu právnych predpisov tak, ako ich predpokladá zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.“) a legislatívne pravidlá. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam (§ 3 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z.). Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku (§ 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z.). Vyššie uvedené kritériá predložený návrh zákona nespĺňa. Ako príklady nezrozumiteľnosti, resp. zmätočnosti uvádzame: - § 1371 ods. 3 posledná veta, ktorá nedáva zmysel, - nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť § 181 a § 1655 ods. 2 posledná veta, - zmätočnosť spôsobená nesprávnymi vnútornými odkazmi, napríklad v § 77 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1993, v § 232 nesprávny odkaz na § 228 a 229, v § 289 ods. 1 nesprávny odkaz na § 296, v 321 ods. 1 nesprávny odkaz na § 324, v § 321 ods. 3 nesprávny odkaz na § 328, v § 576 nesprávny odkaz na § 1869 ods. 7, v § 606 nesprávny odkaz na § 658, v § 700 ods. 1 nesprávny odkaz na § 699 ods. 3, v § 804 nesprávny odkaz na § 805, v § 1032 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), v § 1161 nesprávny odkaz na § 609, v § 1169 nesprávny odkaz na § 711, v § 1301 nesprávny odkaz na § 1293, v § 1350 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1339, v § 1401 nesprávny odkaz na § 127 ods. 1, v § 1868 nesprávny odkaz na § 1821 až 1841, - napriek tomu, že návrh zákona v § 1911 ods. 11 nepreberá definíciu spoločných zariadení domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov] pri úprave zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu návrh zákona v § 1484 a nasl. spoločné zariadenia domu používa. V návrhu zákona absentuje zavedenie legislatívnych skratiek, ktorých použitie upravujú legislatívne pravidlá (body 9.1 až 9.5 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám). Ak bol zámer predkladateľa, že povahu legislatívnych skratiek majú mať slová alebo slovné spojenia uvedené v okrúhlych zátvorkách, je potrebné poukázať na ich právnu nedokonalosť a tiež na to, že tieto skratky nie sú dôsledne používané v celom ďalšom texte návrhu zákona. Napríklad v ustanovení § 300 ods. 1 sa vyhlásenie o uzavretí manželstva označuje „vyhlásením“. Vyhlásenie je však pojmovou súčasťou aj iných ustanovení nesúvisiacich s uzavretím manželstva (napríklad § 269 ods. 2, § 1928 ods. 1, § 2124 ods. 2). Tým sa celá navrhovaná právna úprava zneprehľadňuje. Ako príklady terminologickej nejednotnosti uvádzame: - v celej tretej časti sa nesprávne používa pojem „spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu“, hoci v ustanovení § 168 ods. 2 v spojení s § 173 všeobecnej časti sa zavádza pojem „plná spôsobilosť na právne úkony“, - pojem orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa niekedy používa v dlhom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. § 384 ods. 1 a 2, § 412, § 413 ods. 6, § 419 ods. 5), inokedy len v skrátenom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany (napr. § 415 ods. 5, § 417 ods. 2, § 422 ods. 2, § 446 ods. 4), - nedôsledne sa používajú pojmy „dieťa“ a „maloleté dieťa“, pretože v mnohých ustanoveniach hoci sa uvádza pojem „dieťa“, z jeho kontextu však jednoznačne vyplýva, že ide o „dieťa maloleté“ § 425 ods. 2 a 3, § 430 ods. 5, § 432 ods. 1); navyše, napríklad, v ustanoveniach § 121, § 174, § 308, § 809 sa uvádza (nezadefinovaný) pojem „maloletý“, na iných miestach pojem „plnoleté dieťa“ (§ 362) či „neplnoleté dieťa“; ide o mätúce pojmoslovie; potvrdzuje to aj fakt, že podľa čl. 3 ods. 3 sa v rodinnoprávnych vzťahoch prihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, kým v ustanovení § 364 ods. 1 sú obsiahnuté hľadiská najlepšieho záujmu „maloletého“ dieťaťa, - v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti sa niekedy používa pojem „dovŕšenie plnoletosti“ (v ustanoveniach § 173 ods. 1 a § 377 ods. 1), inokedy „dosiahnutie plnoletosti“ (§ 426 ods. 5, § 432 ods. 1 a 6 a § 437 ods. 6), - nejednotné terminologické vyjadrenie potreby úradne osvedčenej pravosti podpisu; na tento účel návrh zákona používa osvedčenie pravosti podpisu (§ 75 ods. 4), pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená (§ 119 ods. 3, § 305 ods. 2, § 331 ods. 4, § 344 ods. 6, § 2063 ods. 1 a 2), podpisy musia byť osvedčené (§ 982), pravosť podpisu musí byť osvedčená podľa osobitného predpisu (§ 1897 ods. 2) a pravosť podpisu osvedčená notárom (§ 1980 ods. 3), - návrh zákona nejednotne používa označenie účastníkov zmluvy, resp. dohody; v niektorých ustanoveniach sú označení ako strany (napr. § 71 ods. 2, § 92 ods. 1, § 603 ods. 1 a 5, § 635, § 638, § 640 ods. 2, § 642, § 717) a v iných ako zmluvné strany (napr. § 512, § 949, § 1027, § 1036 ods. 4, § 1042 ods. 1, § 1058 ods. 1, § 1114, § 1118 ods. 1). Návrh zákona z hľadiska systematiky nezodpovedá legislatívnemu zámeru. Základné systematické členenie by malo zodpovedať hodnotovej a metodologickej orientácii vecného riešenia a zmenenému obsahu, pričom jednotlivé časti by mali na seba obsahovo a logicky nadväzovať a byť proporciálne vyvážené. S poukazom na to nám nie je zrejmé, z akého dôvodu predkladateľ za tretiu časť upravujúcu rodinné právo, v rozpore s legislatívnym zámerom, nezaradil vecné právo s dominujúcim vlastníckym právom a úpravou absolútnych práv a následne dedičské právo, ktoré logicky a obsahovo nadväzuje na vecné právo, ale aj na rodinné právo. Tieto časti (vecné právo a dedičské právo) mali byť systematicky začlenené pred záväzkové právo upravujúce relatívne práva, ktoré by malo byť v návrhu zákona upravené ako posledné. Návrh zákona nerešpektuje legislatívny zámer, keďže neprevzal platnú právnu úpravu ochrany pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka). Zrušenie možnosti domáhať sa ochrany na obci nepovažujeme za správne a navrhujeme zachovať doterajší právny režim, ktorý vychádza z toho, že obce poznajú lepšie miestne pomery, sú väčšine subjektov bližšie ako súdy, takže môžu v určitých prípadoch oprávneným subjektom poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu rýchlejšie a účinnejšie ako súdy. Tiež poukazujeme na to, že logickému usporiadaniu právnych noriem nezodpovedá, ak prvá hlava prvej časti návrhu zákona označená ako „Osoby“ upravuje aj podnikanie (§ 8), podnik (§ 9), organizačnú zložku podniku (§ 10), prevádzkareň (§ 11), obchodné meno (§ 12), používanie obchodného mena (§ 13), prevod obchodného mena (§ 14), ochranu obchodného mena (§ 15), obchodné dokumenty (§ 16). Navyše rovnaké označenie tejto hlavy (prvá hlava prvej časti) s označením druhej časti návrhu zákona (tiež ako Osoby) je mätúce a právnu úpravu zneprehľadňuje. Predložený návrh zákona obsahuje enormné množstvo legislatívno-technických nedostatkov v spojení s mnohými gramatickými chybami (napríklad absencia čiarok alebo ich nadbytočnosť, nesprávne gramatické tvary), čím sa znehodnocuje, resp. neguje akýkoľvek, čo aj ušľachtilý cieľ predkladateľa návrhu. Návrh zákona napríklad nerešpektuje používanie spojky „a“ ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne ani spojky „alebo“, ak podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne (body 5.1 a 5.2 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám), napríklad v § 694 ods. 1 písm. a). V návrhu zákona sa z nášho pohľadu zbytočne zavádza nová terminológia, napríklad „dôjdenie“ (§ 54). Podľa platnej právnej úpravy pritom nie je sporným, že zásielka sa považuje za doručenú (po novom dôjdenú) konkrétnemu adresátovi, keď mu prejav dôjde a že týmto okamihom je okamih, keď sa prejav vôle dostal do dispozície adresáta, napríklad do jeho poštovej alebo emailovej schránky a že adresát sa s týmto prejavom oboznámil alebo mohol oboznámiť. Napriek novému termínu „dojdenie“ však návrh zákona naďalej používa pojem „doručenie“ (napríklad v § 289 ods. 2, § 377 ods. 2, § 603, § 713 ods. 2, § 967, § 1017, § 1042 ods. 2), čím sa úplne stráca zmysel zmeny terminológie. Z návrhu zákona vyplýva, že nová právna úprava súkromnoprávnych vzťahov vyvolá legislatívne zmeny vo veľkom počte všeobecne záväzných právnych predpisoch. Možno predpokladať, že tieto legislatívne zmeny budú realizované (analogicky ako pri civilných procesných kódexoch) samostatným uvádzacím zákonom, ktorý nateraz nie je predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Ako príklad možno uviesť novým Občianskym zákonníkom vyvolanú veľkú novelizáciu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorá prinesie derogáciu celých častí zákona, pričom však v čase pripomienkovania návrhu Občianskeho zákonníka nie je možné posúdiť, či daná derogácia bude korešpondovať s dikciou uvedenou v návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý vybrané ustanovenia prvej časti prvej hlavy a druhej časti Obchodného zákonníka inkorporuje už dnes. Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Takto stanovený dátum účinnosti považujeme za nereálny aj v prípade, ak by si prijatie nového Občianskeho zákonníka nevyžadovalo následnú novelizáciu ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj keď legisvakačnú lehotu v súčasnosti ešte nie je možné presne určiť, ak predpokladáme, že nakoniec bude v trvaní približne jedného roka, ide pri takom rozsiahlom kódexe a hlavne pri ním vyvolaných zmenách v aplikačnej praxi o neprípustne krátku lehotu. Pokiaľ má nadobudnutiu účinnosti nového Občianskeho zákonníka ešte predchádzať legislatívny proces zmien súvisiacich právnych predpisov, je zrejmé, že tento by bol sprevádzaný enormnou časovou tiesňou, čo by sa nepochybne opäť odzrkadlilo na precíznosti, resp. kvalite takto predkladaných a prijímaných právnych predpisov. Prijatie nového kódexu bez prijatia nevyhnutných zmien súvisiacich právnych predpisov v tak krátkej legisvakančnej lehote, by pravdepodobne aj zmarilo, resp. značne sťažilo aj jeho následnú interpretáciu a aplikáciu. Navyše je nevyhnutné, aby právnické profesie aplikujúce Občiansky zákonník, ako napríklad sudcovia, notári, advokáti mali možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu riadne oboznámiť nielen s novou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, ale aj so zmenami s ním súvisiacich, resp. na neho nadväzujúcich právnych predpisov. Bez zmien týchto právnych predpisov nie je nový Občiansky zákonník fakticky aplikovateľný v praxi. V návrhu nového Občianskeho zákonníka nie je dostatočným spôsobom reflektovaná úloha mediácie a dohôd uzatváraných v rámci mediácie, hoci princíp autonómie vôle (čl. 2 návrhu zákona) je práve v mediácii najvýraznejšie uplatňovaný. Mediácia umožňuje účastníkom sporu slobodne dohodnúť riešenia v neformálnom a nestrannom prostredí, kde mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, no sám spor nerieši ani nerozhoduje. Návrh zákona neuvádza možnosť uzatvárania dohôd prostredníctvom mediátora v kľúčových ustanoveniach, napríklad pri zmluve o spoločnom imaní manželov (§ 327), rozvode manželstva (§ 344), dohode spoluvlastníkov (§ 1753), či pri dohode o vyporiadaní dedičstva (§ 2094). Všetky tieto inštitúty sa viažu výhradne na formálne postupy, bez zahrnutia mediácie ako akceptovaného spôsobu uzatvárania dohôd v sporných prípadoch. Je preto žiaduce dané aspekty uzavierania dohôd preskúmať a prípadne doplniť rámcové ustanovenia o možnosti uplatnenia mediácie, čím by sa mediácia ako plnohodnotný a efektívny prostriedok uplatnenia princípu autonómie vôle a zmierlivého riešenia sporov ustálila aj v podmienkach právnej úpravy nového Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme za opodstatnenú pripomienku, aby návrh zákona bol predkladateľom dôsledne prepracovaný, a to bez pokračovania v tomto legislatívnom procese (LP/2025/486) a následne po jeho prepracovaní opätovne predložený do nového (druhého) medzirezortného pripomienkového konania. Pre úplnosť uvádzame, že aj v Českej republike bol v súčasnosti platný Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dvakrát. Táto pripomienka je zásadná.