Nový Občiansky zákonník
Pohľadávka veriteľa, ktorý sa v úpadku považuje za zabezpečeného, sa bez ohľadu na ustanovenie § 281 a 282 uspokojí prednostne z predmetu zabezpečenia.
Prepojenia na staršie predpisy · 18
Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za
vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom. Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Ak je bankovou zárukou zabezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy určenej v záručnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktorého plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.
Banka má na zabezpečenie svojich práv zo zmluvy o uložení iných hodnôt zádržné právo k predmetu uloženia, dokiaľ sa v nej nachádza. Diel XXIII Zmluva o bežnom účte
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.
Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zádržné právo na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú. Diel IX Zmluva o dielo Oddiel 1 Základné ustanovenia
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nemu nárok na jej náhradu a na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má aj zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ak utrpel škodu na zdraví, posudzuje sa táto škoda ako pracovný úraz. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa.
Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.
Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.
Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.
Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neúčinná voči tejto osobe.
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
štátny orgán,
obec,
vyšší územný celok,
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.
Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.
V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.
Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.
Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.
Zmluva podľa odseku 1 zaniká
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka. Hlava II OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH Diel I Kúpna zmluva Oddiel 1 Vymedzenie kúpnej zmluvy
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá záložcovi.
Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.
Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 284 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 284 ods. 1 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
UPJŠ, Právf (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta) · 28. 11. 2025
Navrhované znenie: "(1) Ak právnická osoba nie je v úpadku, likvidátor uspokojí prednostne pohľadávky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu. Ostatné pohľadávky uspokojuje priebežne." Odôvodnenie: Uvedené pravidlo musí rešpektovať pravidlo pari passu, ak sa právnická osoba nachádza v úpadku. Navrhujeme doplniť, že platí, len ak PO nie je v úpadku. Po vzore § 197 českého OZ.
- § 284 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MDSR (Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V § 171 ods. 2 sa uvádza, že keď sa zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, tak sa na rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho sa neprihliada. Podľa § 230 zákona č. 161/2025 Z. z. „Ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.“ Súd musí zrušiť svoj prvotný rozsudok. Z uvedeného dôvodu odporúčame upresniť predmetné ustanovenie. V § 173 ods. 1 druhej vete odporúčame nahradiť slovo „právnej“ slovom „právne“. V § 174 ods. 3 odporúčame nahradiť slovo „zmeny“ slovom „zmenu“. V § 175 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „a to“ a v ods. 2 odporúčame za slovami „pre chorobnú závislosť“ vypustiť čiarku a slová „a to“. § 177 by mal byť skôr súčasťou zákona č. 161/2015 Z. z., pretože upravuje už procesnoprávnu stránku a to je konanie súdu. Občiansky zákonník je hmotnoprávnym a nie procesnoprávnym predpisom. V § 181 odporúčame vložiť za slovami „ktoré nie je krátkodobé“ čiarku a následne vypustiť slová „a pre ktoré“. V § 182 písm. b) odporúčame text ustanovenia upraviť takto: „b) si to vyžaduje ochrana záujmov toho, koho pobyt nie je známy, ak túto ochranu nemôže zabezpečiť iný zástupca“. V § 183 ods. 1 odporúčame vložiť čiarku za slová „ak sa to neprieči účelu“ a v ods. 2 odporúčame slovo „mám“ nahradiť slovom „má“. V § 186 ods. 2 chýba ustanovenie lehoty, dokedy môže takéto predĺženie trvať bez nového rozhodnutia súdu. Máme za to, že by vôbec takýto stav bez toho, aby súd rozhodol o predĺžení alebo stanovení novej lehoty nemal existovať alebo ak, tak len na veľmi krátky časový úsek. V § 188 odporúčame slovo „obecalebo“ nahradiť slovami „obec alebo“. V § 189 odporúčame vložiť čiarku za slovo „opatrovanca“. V § 191 ods. 5 odporúčame vypustiť slovo „mu“ v mieste jeho prvého výskytu. V § 195 ods. 2 odporúčame vložiť čiarku za slová „opatrovanca potrebné“. V § 196 ods. 2 písm. a) odporúčame slovo „údaj“ nahradiť slovom „údaje“ a v ods. 3 odporúčame vložiť čiarku za slová „podstatné dokumenty“. V § 198 odporúčame vypustiť čiarku za slovami „opatrovník zomrie“. V § 199 odporúčame doplniť na koniec ustanovenia písmen a) a b) čiarku. V § 202 ods. 1 odporúčame prvú vetu upraviť takto: „Podporcom nemôže byť, kto nie je spôsobilý na právne úkony, ani ktorého záujmy sú v kolízii so záujmami podporovaného.“; v ods. 3 odporúčame upraviť ustanovenie dvomi vetami. Za slovami „viac podporcov“ odporúčame čiarku nahradiť bodkou a slová „Ak im podporovaný ...“ použiť ako začiatok novej vety. V § 209 ods. 2 odporúčame na konci ustanovenia úpravu v znení: „...meno a prejavy osobnej povahy a právo žiť v priaznivom životnom prostredí.“. V § 210 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „na základe“ slovom „podľa“. V § 211 odporúčame doplniť na koniec textu ustanovenia bodku. V nadpise § 212 odporúčame nahradiť slovo „osbnosti“ slovom „osobnosti“. V § 215 odporúčame slovo „odchylne“ nahradiť slovom „odchýlne“. V § 218 ods. 3 odporúčame za slovami „ich prvých členov“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 219 ods. 1 odporúčame úpravu druhej vety v znení: „Ak bolo v zakladateľskom úkone určené sídlo označením obce bez určenia adresy, uvedie sa najneskôr v návrhu na zápis do registra.“. V § 220 ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a v ods. 4 odporúčame vypustiť prvú čiarku. V § 221 ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“. V § 222 ods. 3 odporúčame doplniť dôvodovú správu. Domnievame sa, že by pre takéto prípady mala platiť úprava bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, pokiaľ nemožno s ohľadom na okolnosti (neplatná právnická osoba) požadovať, aby vzťah trval, a aby sa ďalej konalo s neplatným subjektom. V § 223 druhej vete odporúčame pripojiť tieto slová „postavenie a právomoci iných orgánov právnickej osoby musia byť jasne a zreteľne definované v zakladateľskom úkone.“. V § 224 odporúčame, aby bolo výslovne uvedené, že predmetný § 224 výslovne ustanovuje fyzickú osobu, pretože § 225 osobitne upravuje právnickú osobu ako člena orgánu, teda v názve ako aj v texte ustanovenia § 224 všade tam, kde sa používa slovo „osoba“ žiadame doplniť, že sa jedná o „fyzickú“ osobu. Namiesto pojmu „svojprávna“ by sme navrhli uviesť „musí byť plnoletá a musí mať spôsobilosť na právne úkon v plnom rozsahu.“ V druhej vete žiadame doplniť pred slovo „súhlas“ slovo „výslovný“. Z dôvodovej správy ani z ustanovenia zákona nie je zrejmá forma takéhoto súhlasu, uvedené taktiež navrhujeme doplniť. Zároveň odporúčame v dôvodovej správe bližšiu špecifikáciu nového inštitútu: „súhlas s členstvom v orgáne“, a to akému orgánu sa súhlas s členstvom predkladá. V § 225 ods. 1 odporúčame doplniť odkaz na § 224, ktorý ustanovuje podmienky. V § 225 ods. 2 odporúčame znenie ustanovenia v podobe „Ak sa člen orgánu zapisuje do verejného registra, uvedie sa k právnickej osobe ako členovi orgánu aj fyzická osoba, ktorá ju v tomto orgáne zastupuje.“. V § 225 ods. 3 navrhujeme doplniť za slová „nerozdielne s“ slovo „fyzickou“. V § 226 ods. 2 druhá veta odporúčame s ohľadom na znenie § 227 na konci pripojiť slová „pokiaľ nie je dohodnuté inak.“, lebo z § 227 vplýva, že schôdzu môže zvolať aj iná osoba a zároveň slovo „schôdza“ nahradiť slovom „zasadnutie“ (aby došlo k zjednoteniu terminológie). V § 227 ods. 1 odporúčame vypustiť za slovami „vyhotovenie zápisnice“ čiarku a slová „a to“. V § 228 ods. 2 a 3 odporúčame vložiť medzi slová „splnomocnený zástupca“ a slovo „platí“ čiarku. V § 229 ods. 4 odporúčame medzi slovami „zakladateľského úkonu“ a slovom „stanov“ nahradiť slovo „alebo“ čiarkou. V § 230 odporúčame v ods. 1 vypustiť za slovami „je v záujme právnickej osoby“ čiarku a slová „a to“ a v ods. 2 nahradiť slová „ako aj“ slovom „a“. V § 231 ods. 1 prvá veta odporúčame za slová „zamýšľa urobiť“ doplniť slovo „právny“ a za slová „právnickej osoby s jeho“ navrhujeme doplniť slovo „osobným“. V § 231 ods. 1 odporúčame vložiť medzi slová „osoby člena orgánu“ a slovo „či“ čiarku a v ods. 2 odporúčame úpravu prvej vety v znení „Člen orgánu podľa odseku 1 nesmie urobiť úkon, pri ktorom hrozí stret záujmov, alebo byť inak činný, kým dozorný orgán alebo, ak ho niet, orgán, ktorý člena orgánu ustanovil, takýto postup neudelí súhlas.“. V § 231 ods. 2 odporúčame pred slovo „takýto“ vložiť slovo „na“. V § 232 ods. 1 odporúčame vypustiť označenie „§“ pred číslovkou „229“ a v ods. 2 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a zároveň odporúčame do prvej vety doplniť odkaz na § 230. V § 233 ods. 2 odporúčame vypustiť za slovami „v jeho postavení“ čiarku a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“. V § 235 odporúčame slová „medzi ňou“ nahradiť slovami „medzi právnickou osobou“. V § 237 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „tak“ a slovo „ním“ nahradiť slovom „ňou“. V § 239 odporúčame v ods. 2 a 3 vypustiť slovo „tak“. V § 240 ods. 2 odporúčame upraviť text ustanovenia v znení: „Ak škodu spôsobili viacerí členovia orgánu, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.“. V § 241 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „uvedený v“ slovom „podľa“, vypustiť slovo „tak“ a za slovami „nahradila plnenie“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 242 ods. 2 odporúčame upraviť text za slovami „... aby bola zabezpečená“ v znení: „ich nestrannosť, nezaujatosť a právo všetkých členov na prístup...“. V § 245 ods.1 písm. a) „Žalobu o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby môže proti právnickej osobe podať člen štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu poverený týmto orgánom, správca podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní.“ Odporúčame preformulovať vo vzťahu k štatutárnemu orgánu, kedy v prípade jednoosobového štatutárneho orgánu by mala existovať výnimka, aby štatutárny orgán nepoveroval sám seba k podaniu žaloby o zrušenie rozhodnutia orgánu právnickej osoby. V § 245 ods. 4 odporúčame upraviť text za slovami „... ostatnými členmi štatutárneho orgánu,“ v znení: „zastupuje ju poverený člen dozorného orgánu,...“. V § 247 ods. 5 odporúčame slovo „znášanie“ nahradiť slovom „náhradu“. V § 248 odporúčame nahradiť na konci ustanovenia slová „a to v peniazoch“ slovami „vyjadrenú v peniazoch“. V § 250 odporúčame v ods. 3 vypustiť čiarku a v ods. 4 vypustiť čiarku za slovami „sa ho zmena dotýka“ a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“. V § 250 ods. 3 v prípade zabezpečenia archivácie dokumentov týkajúcich sa rozhodovania orgánov právnickej osoby navrhujeme rozlíšiť, či právnická osoba zaniká s likvidáciou alebo bez likvidácie obdobne, ako je to ustanovené v českom Občianskom zákonníku § 158a ods. 3. V § 251 ods. 2 odporúčame na konci pripojiť tieto slová „ak o niektorých veciach nerozhoduje iný orgán.“ V § 251 ods. 4 odporúčame vypustiť prvú čiarku a slovo „ktorý“ nahradiť slovom „ktorá“. V § 252 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „tak“ v oboch miestach jeho výskytu. Slovo „tak“ odporúčame vypustiť aj v ods. 4. V § 254 odporúčame vypustiť v ods. 1 slovo „tak“ a v ods. 5 vložiť za slová „a vymenovanie“ čiarku. V § 257 odporúčame text tretej vety za čiarkou upraviť v znení „nahradí sa právnickej osobe vzniknutá škoda.“. V § 261 ods. 2 písm. d) odporúčame ustanovenie preformulovať v znení „existuje iný dôvod ustanovený zákonom.“. V nadpise šiesteho dielu druhej hlavy odporúčame nahradiť slovo „premeny“ slovom „premena“. V § 263 ods. 1 odporúčame druhú vetu preformulovať do znenia: „Ak je zúčastnených osôb viac, vykoná sa zápis pri každej právnickej osobe k rovnakému dňu.“ a v tretej vete vypustiť slovo „tak“. V § 266 odporúčame preformulovať znenie odseku 7 na: „Zmluva o zlúčení alebo splynutí a rozhodnutie o rozdelení právnickej osoby musí obsahovať údaje o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach a zložkách imania zúčastnených právnických osôb. Ak má vzniknúť právnická osoba, musí obsahovať aj zakladateľský úkon novozaloženej právnickej osoby.“, resp. v ods. 8 vypustiť slovo „tak“ a slovo „rovnom“ nahradiť slovom „rovnakom“. V § 268 odporúčame nahradiť slovo „fyzická“ slovom „právnická“ a zároveň slová „iná než zahraničná fyzická osoba“ nahradiť slovami „zahraničná právnická osoba“, pretože takto text pôsobí jednoznačne. V navrhovanom znení text pôsobí zmätočne. V § 269 odporúčame v ods. 2 vypustiť za slovami „premiestnenie sídla“ čiarku a slová „ako aj“ nahradiť slovom „a“ a v ods. 4 vložiť čiarku za slová „ručenia jej členov“. V § 272 ods. 2 odporúčame text v druhej vete za čiarkou upraviť v znení „rozhodne o primeranom zabezpečení na jeho návrh súd.“. V § 275 ods. 2 odporúčame nahradiť slovo „ukončeniu“ slovom „ukončenia“. V § 276 ods. 2 písm. a) odporúčame vypustiť slová „ktorá je“. V § 278 ods. 2 odporúčame vypustiť za slovami „predpisu o konkurznom konaní“ čiarku a slová „a to“. V § 279 ods. 2 odporúčame vložiť čiarku za slová „nepodlieha exekúcii“. V § 280 ods. 4 odporúčame za slovami „nový likvidátor“ vypustiť čiarku a slová „a to“. V § 283 odporúčame znenie odseku 4: „Ak likvidátor zistí predlženie právnickej osoby v likvidácii, podá bez zbytočného odkladu súdu návrh na vyhlásenie konkurzu, ibaže by zistený nedostatok majetku musel viesť k zastaveniu konkurzného konania.“. V § 284 ods. 2 odporúčame za slovami „nie je možné splniť inak,“ preformulovať text ustanovenia na znenie „uloží likvidátor peňažné plnenie do úschovy u notára...“. V § 286 odporúčame vypustiť slová „a to“. V § 287 odporúčame v ods. 4 za slovami „ktorá by mala podiel na likvidačnom zostatku,“ preformulovať text ustanovenia na znenie „pripadne likvidačný zostatok štátu;...“, v tom istom odseku nahradiť slovo „miery“ slovom „miere“ a v ods. 5 text v druhej vete za čiarkou preformulovať na znenie „ručí sa do výšky zistenej...“. V § 288 odporúčame preformulovať text za prvou čiarkou na znenie „majetok právnickej osoby sa použije...“. V § 289 odporúčame v ods. 1 preformulovať text za čiarkou na znenie „uspokoja sa pohľadávky v poradí podľa § 296...“, v ods. 1 druhej vete odporúčame doplniť miesto, kde sa ponuka zverejní a zároveň v ods. 2 slová „od jej doručenia“ nahradiť slovami „od jej zverejnenia“ a vypustiť slovo „tak“. V § 292 odporúčame v ods. 1 text preformulovať na znenie „Ak právnická osoba zanikla a zistí sa ďalší jej majetok, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, rozhodne súd o jej obnovení a nariadení dodatočnej likvidácie a vymenuje likvidátora na návrh toho, kto osvedčí právny záujem na dodatočnej likvidácii majetku.“; v ods. 4 vložiť čiarku za slová „v orgánoch právnickej osoby“; v ods. 8 preformulovať text v tretej vete po čiarke na znenie „rozdelí sa zostatok po dodatočnej likvidácii...“ a v ods. 9 preformulovať text za čiarkou na znenie „pripadne uplynutím tejto lehoty majetok právnickej osoby štátu.“. V § 292 ods. 4 prvá veta odporúčame za slovo „Obnovením“ vložiť slovo „likvidácie“. V § 293 odporúčame preformulovať znenie písmena e) na „zozname majetku a záväzkov a o jeho zverejňovaní,“. V § 297 ods. 2 odporúčame za slovami „prostredníctvom ktorých združenie koná,“ vypustiť spojku „a“ a ďalej v texte ustanovenia slová „ako aj“ a zároveň v ods. 2 a 3 slová „register združení“ a „register“ nahradiť slovami „Register záujmových združení právnických osôb“.
- § 284 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
KOMARCH (Slovenská komora architektov) · 1. 12. 2025
ŠTVRTÁ ČASŤ DRUHÁ HLAVA Prvý diel Záväzky súvisiace s uzavieraním zmlúv ŠTVRTÝ ODDIEL Žiadame doplniť názov Štvrtého oddielu v prvom diele, druhej hlave, štvrtej časti nasledovne: „VEREJNÁ SÚŤAŽ O NAJVHODNEJŠÍ NÁVRH NA UZAVRETIE ZMLUVY“ Odôvodnenie: Slovenská komora architektov - v súlade s § 24, ods. (2) písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch – od svojho založenia napĺňa tu uvedenú úlohu „overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch architektonických a urbanistických súťaží a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží“. Podstatou týchto súťaží je obstaranie architektonického návrhu výberom z viacerých predložených návrhov od účastníkov súťaže, pri splnení podmienok a kritérií určených vyhlasovateľom v súťažných podmienkach, nezávisle rozhodujúcou porotou. Po súťaži je spravidla spracovateľovi víťazného návrhu zadaná zákazka, ktorej predmetom je dopracovanie návrhu pre potreby vyhlasovateľa, predovšetkým v rozsahu projektovej dokumentácie podľa platných právnych predpisov v oblasti územného plánovania, architektúry a stavebníctva, spravidla písomnou zmluvou. Kvalita návrhov je odmeňovaná cenami pre návrhy na prvých troch miestach a odmenami na miestach nasledujúcich či takzvanými režijnými odmenami pre finálne etapy súťaže alebo v užších, najmä vyzvaných, súťažiach, čo je súčasťou dlhodobej medzinárodnej praxe, ako aj vlastnej slovenskej histórie architektonických súťaží. Zákonným rámcom pre súťaže, vyhlasované subjektami, na ktorých sa nevzťahuje povinnosť postupu podľa predpisov platných vo verejnom obstarávaní, je po desaťročia Devätnásta hlava - Verejná súťaž platného Občianskeho zákonníka (ďalej len „POZ“) v jeho Ôsmej časti – Záväzkové právo, obsahujúca § 847 až § 849. Ich ustanovenia plne pokrývajú práva a povinnosti vyhlasovateľov ako aj účastníkov architektonických súťaží, ktorých výsledkom je vyššia kvalita architektonických diel. Na ustanovenia o Verejnej súťaži nadväzuje Dvadsiata hlava – Verejný prísľub (§§ 850–852). Predkladateľ nového Občianskeho zákonníka (ďalej len „NOZ“) tieto ustanovenia vypustil a do zákona vtelil v rámci Štvrtej časti – Záväzkové právo, Druhej hlavy – Zmluvné záväzky, Prvého dielu – Záväzky súvisiace s uzavieraním zmlúv, Štvrtý oddiel – Verejná súťaž o najvhodnejší návrh, obsahujúci §§ 732 až 739. Ich obsah, ako vyplýva aj z dôvodovej správy „v súčasnom Občianskom zákonníku nemá ekvivalent, preberá súčasnú obchodnoprávnu úpravu obchodnej verejnej súťaže“ v §§ 281 až 288 Obchodného zákonníka. „Vyhlásenie súťaže o najvhodnejší návrh nie je z pohľadu kontraktácie návrhom na uzavretie zmluvy, ale len výzvou k podávaniu návrhov na uzavretie zmluvy.“ Pomenovanie oddielu je z hľadiska organizácie verejných architektonických súťaží návrhov mätúce, najmä ak je jeho predmetom získanie najvhodnejšieho obchodného návrhu.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.