§ 252 · Prevod, prechod a zmena názvu
Nový Občiansky zákonník
Názov právnickej osoby nie je možné previesť na inú osobu, ak zákon neustanovuje inak.
Názov právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba názov prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba názov neprevezme, zanikajú všetky práva právnickej osoby k názvu jej zánikom bez likvidácie. Ak má nástupnícka právnická osoba inú právnu formu, musí sa zmeniť časť názvu v súlade s jej právnou formou.
Prepojené materiály · 10
§ 11
Kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zmluvy od podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.
Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.
Obchodné meno právnickej osoby prechádza na nástupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeniť dodatok v súlade s jej právnou formou.
Prevod obchodného mena bez súčasného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.
Ak súčasťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý prestal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používať ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spoločníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.
§ 19b
Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
§ 20a
Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Záujmové združenia právnických osôb
§ 9
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.
Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená.
Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
§ 10
Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.
Obchodné mená viacerých právnických osôb môžu vyjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.
Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Ak ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta podnikania. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.
Ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tieto osoby spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.
§ 20h
Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
§ 481
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena označenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.
Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní.
§ 20i
Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.
Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o nezahladených trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch postihujúcich právnych nástupcov združenia.
K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
§ 14
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 3
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 252 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 252 ods. 5 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme bodku nahradiť bodkočiarkou a doplniť slová „to neplatí, ak druhá strana právneho vzťahu vedela alebo mala vedieť o strete záujmov člena štatutárneho orgánu.“ Odôvodnenie: Dávame na zváženie pri pričítateľnosti vedomosti PO uplatniť princíp, že vedomosť člena orgánu, ktorý je v konflikte záujmov, sa PO nepričíta. Princíp sa uplatňuje vo viacerých právnych poriadkoch v EÚ, napríklad v judikatúre a doktríne k rakúskemu § 71 AktG.
- § 252 ods. 4 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Žiadame vypustiť odseky 4 a 5. Odôvodnenie: Takto nastavená úprava je mimoriadne riziková a z pohľadu praxe neudržateľná, pretože by umožnila, aby právne účinky doručenia alebo vedomosti právnickej osoby vznikli už voči jednému členovi štatutárneho orgánu, bez ohľadu na to, či o danej skutočnosti spoločnosť ako celok vôbec vedela. Takéto riešenie je ľahko zneužiteľné a môže viesť k enormnej právnej neistote – najmä vo väčších spoločnostiach s viacerými členmi štatutárneho orgánu alebo v koncernových štruktúrach. V praxi by mohlo dochádzať k situáciám, keď by sa právnická osoba považovala za informovanú alebo viazanú prejavom vôle len na základe subjektívneho tvrdenia jedného (napr. aj bývalého) člena orgánu. Z uvedených dôvodov považujeme ustanovenie za neprimerane rizikové a žiadame jeho vypustenie. Ustanovenie mení praxou overenú koncepciu potreby doručovania písomností právnickej osobe na adresu jej sídla, čím vnáša do právnych vzťahov právnu neistotu. Taktiež ustanovenie narušuje koncept fungovania kolektívneho orgánu, keď neúmerným spôsobom rozširuje právomoc ktoréhokoľvek z členov kolektívneho štatutárneho orgánu prijímať písomnosti v mene právnickej osoby, s právnymi účinkami vo vzťahu k samotnej právnickej osobe, a to a bez ohľadu na vôľu samotnej právnickej osoby. Ustanovenie uvádza pojem „dôjde,“ pričom na iných miestach Občianskeho zákonníka sa používa pojem „doručené“. Pojem „dôjdenie“ prejavu vôle je upravený v ust. § 54 a nasl. a jeho definícia indikuje, že tento pojem je širší ako pojem „doručenie.“ Uvedené opäť len zvyšuje právnu neistotu právnických osôb pri písomnostiach určených právnickým osobám, avšak doručovaným jednotlivým členom/členovi štatutárneho orgánu právnickej osoby, za účelom vyvolania právneho účinku voči samotnej právnickej osobe. Z tejto formulácie vyplýva, že uvedené platí aj v prípade, ak je štatutárnym orgánom právnickej osoby kolektívny orgán, ktorého spôsob konania a rozhodovania určujú zakladateľské listiny právnickej osoby (zakladateľská listina, stanovy) ako aj interné predpisy (štatút predstavenstva a pod.), ktoré právnická osoba, za účelom jasného definovania pravidiel konania v mene spoločnosti stanovuje, čo narúša účel, koncept a princípy fungovania kolektívneho orgánu. Uvedené môže otvárať cestu nežiadúcim špekuláciám. Vo vzťahu k odseku 5 zo systematického usporiadania predmetného ustanovenia sa javí, že odsek 5. vysvetľuje účinky konania uvedené v odseku 4. na celú právnickú osobu. Ustanovenie neúmerným spôsobom a bez zjavného odôvodnenia v dôvodovej správe rozširuje vedomosť právnickej osoby, aj v prípade nejasne identifikovaného konania dôjdeného len určitému členovi kolektívneho štatutárneho orgánu, a to napriek tomu, že kolektívny orgán právnickej osoby sa o takomto úkone nedozvie a v rozpore so základným princípom by bol takýto úkon „dôjdený“ len určitému členovi a nie právnickej osoby na adresu sídla. Uvedené je v rozpore s princípom a účelom konania právnickej osoby prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu, najmä v prípade právnických osôb, kde kolektívne orgány pozostávajú z väčšieho počtu členov, môže narušiť právnu istotu. Takýto postup totiž nezohľadňuje kolektívnu povahu rozhodovania a narušuje právnu istotu právnických osôb. Kolektívny štatutárny orgán je orgán zložený z viacerých členov a hlavnou úlohou, ktorého je kolektívne prijímať rozhodnutia a konať v mene organizácie, spoločnosti alebo iného subjektu. Tento princíp kolektívneho rozhodovania je základným pilierom fungovania takéhoto orgánu a má zabezpečiť, že rozhodnutia budú prijímané na základe vzájomnej diskusie, zohľadnenia rôznych názorov a odborností jednotlivých členov. Ak má byť vedomosť o dôležitých skutočnostiach zúžená iba na niektorého člena orgánu, dochádza k narušeniu princípu kolektívneho rozhodovania. Takáto situácia môže viesť k tomu, že ostatní členovia prijímajú rozhodnutia bez dostatočných informácií, čo je v rozpore s ich zodpovednosťou. Každý člen takéhoto orgánu má rovnaké práva a povinnosti pri rozhodovaní. Žiadny člen by nemal byť v postavení, ktoré by mu umožňovalo rozhodovať samostatne bez vedomia ostatných. Navyše, jednotliví členovia kolektívneho orgánu môžu mať rôznu odbornú špecializáciu, čo znamená, že informácia poskytnutá len jednému z nich môže byť týmto členom nesprávne interpretovaná alebo jej nemusí byť pripísaný relevantný význam, a to najmä v prípadoch, keď táto informácia presahuje jeho odborné zameranie. Týmto spôsobom môže dôjsť k ohrozeniu riadneho výkonu funkcie kolektívneho orgánu. Popretie princípu kolektívneho rozhodovania: Ak sa má umožniť vedomosť o dôležitých otázkach alebo skutočnostiach iba jednému alebo niekoľkým členom kolektívneho orgánu, s dôsledkom vedomosti samotnej právnickej osoby, dochádza k popretiu základného princípu kolektívneho rozhodovania. Takáto situácia môže mať vážne dôsledky, napríklad: Nesprávne rozhodnutia: Ostatní členovia môžu rozhodovať bez dostatočných informácií, čo môže viesť k chybným alebo neoptimálnym rozhodnutiam. Porušenie zodpovednosti: Členovia, ktorí nemajú prístup k informáciám, nemôžu plniť svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Právne dôsledky: Ak dôjde k poškodeniu záujmov právnickej osoby v dôsledku nedostatočnej informovanosti členov, môže to viesť k právnym sporom a zodpovednosti za škodu. Vedomosť len jedného člena štatutárneho orgánu by preto nijakým spôsobom nemala mať dopad na celú právnickú osobu, ak táto vedomosť nie je zjavne známa všetkým členom štatutárneho orgánu. Uvedená formulácia neupravuje množinu situácii, kedy člen kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorý disponuje rozhodujúcou vedomosťou, z akéhokoľvek dôvodu, neoznámi takúto vedomosť ďalším členom kolektívneho štatutárneho orgánu, resp. príslušným povereným osobám v rámci právnickej osoby. Uvedené vnáša neistotu a možnosť zneužitia a špekulácií vo vzťahu ku konaniu a dôsledkom pre právnickú osobu.
- § 252 ods. 2 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Znenie navrhujeme preformulovať tak, aby neustanovovalo, že štatutárny orgán koná za právnickú osobu. Odôvodnenie: Z § 249 návrhu zákona, ako aj z mnohých verejných prezentácii návrhu zákona vyplýva, že zámerom predkladateľa je ustanoviť, že štatutárny orgán nebude už podľa novej právnej úpravy konať za právnickú osobu, ale bude zastupovať právnickú osobu. Z tohto dôvodu nepovažujeme použité slová „koná za“ za správne.
Poznámky a komentáre
Načítavajú sa poznámky a komentáre…