§ 19 · Použitie ustanovení o veciach

Obdobie medzi platnosťou zákona a jeho účinnosťou by v prípade nového Občianskeho zákonníka malo byť dostatočné dlhé a to aspoň 12 mesiacov. Príklad: ak návrh zákona bude schválený v NR SR marci 2027 a publikovaný v Zbierke zákonov v apríli 2027, jeho účinnosť by nemala nastať skôr ako 1. júla 2028 (tzn. nie 1. januára 2028). Aktuálne navrhovaná účinnosť 1. júla 2027 je podľa nášho názoru nereálna s ohľadom na potrebu riadneho legislatívneho procesu (pozri vyššie). Predpokladáme pritom, že zákonodarca bude rešpektovať, že ako dátum účinnosti do úvahy prichádza jedine 1. január alebo 1. júl v súlade so zákonom o tvorbe právnych predpisov [§ 19 zákona č. 400/2015 Z.z.]. Vítame, že potrebu dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty uznáva aj sám predkladateľ. A že k tomu identifikuje v dôvodovej správe dva základné dôvody, s ktorými sa stotožňujeme. 1. Príprava adresátov právnych noriem Keďže nový Občiansky zákonník sa dotkne úplne všetkých, je potrebné rešpektovať pestrosť a zložitosť právnych vzťahov súkromného práva, ktoré jednoducho nie je možné „reformovať“ v krátkom čase. Z hľadiska nastavenia účinnosti je pritom potrebné prihliadať na tých, ktorí majú - objektívne alebo subjektívne - najmenšie možnosti prispôsobiť sa novému právnemu stavu. 2. Príprava implementačnej legislatívy Rozumieme, že legislatívna reforma súkromného práva bude prebiehať v 2 základných fázach. Prvá fáza končí schválením resp. platnosťou nového Občianskeho zákonníka. Vtedy začne druhá fáza, ktorá je časovo limitovaná dĺžkou legisvakančnej doby, a počas ktorej zákonodarca musí stihnúť pripraviť implementačný zákon s novelizačnými zásahmi do desiatok právnych predpisov. Osobitne upozorňujeme, že nevyhnutné budú pomerne rozsiahle a systematické zásahy do Obchodného zákonníka, kde by mala stihnúť odborná debata o práva obchodných spoločností. Bolo by na škodu všetkých, ak by tieto dôležité následné legislatívne zmeny boli robené pod prílišným časovým tlakom a ich výsledkom by bol neželaný kompromis.

Navrhujeme vložiť za slovo „veci“ slová „predmety duševného vlastníctva,“ a za slovo „vecí“ slová „predmetov duševného vlastníctva“. Navrhujeme nahradiť v druhom odseku slová „týchto veciach“ slovom „nich“. Zároveň navrhujeme vložiť nové odseky 4 a 5, ktoré znejú : „(4) Predmety duševného vlastníctva prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Predmety duševného vlastníctva registrované vo verejnom registri prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho zápisom prechodu do tohto registra. (5) Práva a iné majetkové hodnoty prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy.“ Odôvodnenie: Predaj podniku zahŕňa všetky hmotné aj nehmotné zložky, ktoré patria k podniku, vrátane predmetov duševného vlastníctva. V tejto súvislosti však nehovoríme o prechode vlastníckeho práva. Ako už bolo vysvetlené na viacerých miestach, viď napr. § 9, toto rozlišovanie je dôležité a aj užitočné, nakoľko prechod (prevod) práv k predmetom duševného vlastníctva registrovaným vo registroch ÚPV SR (patenty, ochranné známky, úžitkové vzory, dizajny) sa účinkami podobá skôr na vklad do katastra nehnuteľností: totiž až zápisom prechodu (prevodu) sa kupujúci stáva majiteľom týchto predmetov duševného vlastníctva. Pozri aj napr. § 19 zákona č. 435/2001 Z.z. a § 7a zákona č. 506/2009 Z.z. Táto pripomienka je zásadná.