§ 1877 · Prednosť veriteľa pozostalostnej pohľadávky

Navrhujeme, aby ustanovenie § 864 znelo: „§ 864 Klamanie spotrebiteľa Klamanie spotrebiteľa je klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa.“. Odôvodnenie: Všeobecne k § 864: Ak má právna úprava § 864 návrhu zákona nahradiť príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa transponujúce rovnaké ustanovenia smernice 2005/29/ES (relevantné ustanovenia § 10 a 11 Zákona o ochrane spotrebiteľa), chýbajúce prvky jednotlivých ustanovení smernice 2005/29/ES podrobne uvedené nižšie vo väčšine prípadov nebude prakticky možné doplniť prostredníctvom ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Naopak, ak má ísť o paralelnú úpravu (bez zmeny existujúcej právnej úpravy), nie je jasné, ako sa dve obdobné, avšak zároveň odlišné právne úpravy budú uplatňovať popri sebe. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby návrh zákona v súvislosti s klamaním spotrebiteľa všeobecne odkazoval na právnu úpravu klamlivého konania a klamlivého opomenutia konania komplexne obsiahnutú v Zákone o ochrane spotrebiteľa. K odseku 1: Vymedzenie skutkových podstát klamlivých obchodných praktík (klamlivého konania a klamlivého opomenutia konania) uvedené v § 864 ods. 1 návrhu zákona neobsahuje všetky prvky požadované smernicou, v dôsledku čoho nie je zabezpečená úplná a správna transpozícia čl. 6 a čl. 7 smernice 2005/29/ES: 1. V § 864 ods. 1 písm. a) návrhu zákona chýba výpočet skutočností, vo vzťahu ku ktorým sa posudzuje klamlivé konanie („vo vzťahu k jednému alebo viacerým nasledujúcim prvkom“), uvedený v čl. 6 ods. 1 písm. a) až g) smernice 2005/29/ES. 2. V § 864 ods. 1 písm. a) návrhu zákona tiež chýba definičný znak podľa čl. 6 ods. 1 smernice 2005/29/ES „pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“. 3. V § 864 ods. 1 písm. b) návrhu zákona nie je zahrnutý (a to ani v spojení s § 864 ods. 2 návrhu zákona) definičný znak podľa čl. 7 ods. 1 smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť aj všetky črty/znaky a okolnosti obchodnej praktiky. V tejto súvislosti poukazujeme na čl. I bod 4 (§ 8 ods. 3) zákona č. 199/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa do vtedajšieho ustanovenia upravujúceho klamlivé opomenutie vložili slová „s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku“. Uvedené sa uskutočnilo na žiadosť Európskej komisie formulovanú vo formálnom oznámení vo veci porušenia č. 2013/2201, keď Európska komisia poukázala na neúplnú transpozíciu a vyjadrila obavy z možného odlišného posudzovania toho, či je obchodná praktika klamlivá. 4. Obdobne nie je definičný znak, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť aj všetky črty/znaky a okolnosti obchodnej praktiky obsiahnutý ani v § 864 ods. 1 písm. c) návrhu zákona. Čl. 7 ods. 2 smernice 2005/29/ES pritom na tieto skutočnosti odkazuje (dikcia „vzhľadom na okolnosti popísané v uvedenom odseku“). 5. Čl. 7 ods. 2 smernice 2005/29/ES odkazuje na podstatné informácie „uvedené v odseku 1“, t. j. informácie, ktoré priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil informované rozhodnutie o obchodnej transakcii. Uvedený znak však v § 864 ods. 1 písm. c) návrhu zákona nie je zohľadnený, a to ani v spojení s § 864 ods. 2 návrhu zákona. 6. Máme za to, že skutková podstata podľa § 864 ods. 1 písm. d) návrhu zákona sa obsahovo odlišuje od transponovaného ustanovenia čl. 6 ods. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES. Dikcia „uvádza priemerného spotrebiteľa do omylu o splnení povinností obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal“ je formulovaná užšie v porovnaní s formuláciou smernice 2005/29/ES „neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal“. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že právna úprava nekalých obchodných praktík je založená už na potenciálnej možnosti obchodnej praktiky uviesť do omylu/zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil/podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa (dikcia smernice 2005/29/ES: „je spôsobilá“, resp. dikcia Zákona o ochrane spotrebiteľa: „môže uviesť do omylu/zapríčiniť/podstatne narušiť“), pričom sa nevyžaduje, aby k tomu skutočne došlo. Dikcia § 864 ods. 1 písm. d) návrhu zákona obsahuje pojem „uvádza“, čím sa od tejto koncepcie odkláňa a značným spôsobom ovplyvňuje obsah predmetného ustanovenia, ktorý je v porovnaní so smernicou 2005/29/ES odlišný. Znenie § 864 ods. 1 písm. d) návrhu zákona zároveň žiadnym spôsobom nereflektuje definičné znaky uvedené v čl. 6 ods. 2 písm. b) bodoch i) a ii) smernice 2005/29/ES a neobsahuje ani definičný znak, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť aj všetky črty/znaky a okolnosti obchodnej praktiky. 7. Obdobne definičný znak, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť aj všetky črty/znaky a okolnosti obchodnej praktiky neobsahuje ani ustanovenie § 864 ods. 1 písm. e) návrhu zákona. Predmetné ustanovenie tiež nešpecifikuje, o aký členský štát ide (že ide o členský štát Európskej únie) a zároveň nezohľadňuje znenie prílohy XIX Ochrana spotrebiteľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v zmysle ktorej „sa pod výrazom „členský štát (členské štáty)“ uvedeným v aktoch, na ktoré príloha odkazuje, rozumie výraz, ktorý okrem svojho významu v príslušných aktoch Európskych spoločenstiev zahŕňa Island, Lichtenštajnsko, Nórsko“. Medzi aktmi, na ktoré uvedená príloha odkazuje, je v bode 7g. uvedená aj smernica 2005/29/ES v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorou bolo predmetné ustanovenie zavedené. V prípade ustanovenia § 864 ods. 1 písm. e) návrhu zákona je tak potrebné špecifikovať, že ide o členské štáty Európskej únie alebo o štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako je to napríklad v § 1877 písm. a) návrhu zákona. Určité otázky vyvoláva tiež doslovné prebratie textu smernice 2005/29/ES „v jednom členskom štáte ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch“, t. j. či má byť ako nekalá súťaž na úkor slovenských spotrebiteľov považovaný aj prípad, kedy súťažiteľ prezentuje tovar v členskom štáte odlišnom od SR ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch odlišných od SR. 8. Z navrhnutej právnej úpravy nie je zrejmé, akým spôsobom má byť do vnútroštátneho práva transponovaná právna úprava klamlivého konania podľa čl. 6 ods. 2 písm. a) smernice 2005/29/ES. Právna úprava klamania o pôvode podľa § 866 návrhu zákona nie je postačujúca, keďže v zmysle § 863 písm. a) návrhu zákona je dané ustanovenie systematicky zaradené pod nekalú súťaž na úkor iných osôb (ako spotrebiteľov) a ani obsahovo príslušnému ustanoveniu smernice 2005/29/ES v plnej miere nezodpovedá. 9. V § 864 ods. 1 (ani v inom ustanovení) návrhu zákona nie sú zahrnuté ani nové skutkové podstaty klamlivého konania zavedené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania (ďalej len „smernica (EÚ) 2024/825“) – nové ustanovenia čl. 6 ods. 2 písm. d) a e) smernice 2005/29/ES, ktoré sa majú začať uplatňovať od 27. septembra 2026. Členské štáty majú povinnosť prijať a uverejniť opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou (EÚ) 2024/825 do 27. marca 2026. Transpozícia predmetných ustanovení je aktuálne obsiahnutá v zákone č. 310/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.Nemožno však považovať za koncepčné, aby niektoré ustanovenia čl. 6 ods. 2 smernice 2005/29/ES boli zahrnuté v rámci právnej úpravy nekalej súťaže v návrhu zákona a iné nie. K odseku 2: § 864 ods. 2 návrhu zákona odkazuje aj na ustanovenia § 864 ods. 1 písm. d) a e) návrhu zákona, ktoré predstavujú klamlivé konanie, nie klamlivé opomenutie konania. Požiadavka „pričom sa zohľadnia priestorové alebo časové obmedzenia komunikačného prostriedku a opatrenia prijaté súťažiteľom na sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami“ tak v prípade týchto ustanovení nie je v súlade s čl. 6 ods. 2 písm. b) a c) smernice 2005/29/ES. Zároveň nepovažujeme za správne alternatívne vymedzenie vo formulácii „priestorové alebo časové obmedzenia“. Relevantný čl. 7 ods. 3 smernice 2005/29/ES (rovnako ako § 11 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa) je síce tiež formulovaný alternatívne, ale alternatívne vyjadrenie je spojené s podmieňovacím spôsobom („Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky ukladá priestorové alebo časové obmedzenia“). Vo formulácii uvedenej v § 864 ods. 2 návrhu zákona by mala byť uvedená spojka „a“ („priestorové a časové obmedzenia“), aby z ustanovenia bolo zrejmé, že sa majú zohľadniť vždy priestorové, ako aj časové obmedzenia komunikačného prostriedku. K odseku 3: V § 864 ods. 3 návrhu zákona je nesprávne uvedené slovo „relevantné“ namiesto správneho výrazu „podstatné“. Zákon o ochrane spotrebiteľa ako osobitný predpis o ochrane spotrebiteľa v § 11 používa pojem „podstatné informácie“ a rovnako v ustanoveniach § 864 ods. 1 písm. b) a c) návrhu zákona je uvedený pojem „podstatné informácie“. Zároveň nie je zrejmé, prečo je v § 864 ods. 3 návrhu zákona uvedený aj odkaz na odsek 1 písm. d). Pri skutkovej podstate uvedenej v § 864 ods. 1 písm. d) návrhu zákona vymedzenie podstatných informácií nie je špecificky relevantné.