§ 185 · Výber opatrovníka

Navrhujeme vložiť nový § 171a, ktorý znie: „(1)Za nezvestnú sa považuje fyzická osoba, ktorá sa dlhšie než jeden rok nezdržiava v mieste svojho obvyklého pobytu, nepodáva o sebe správy a nejaví sa, že je známe, kde sa zdržiava, hoci boli vykonané primerané kroky na jej vypátranie. (2) Na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem, môže súd rozhodnutím vyhlásiť fyzickú osobu za nezvestnú. V rozhodnutí určí deň, od ktorého sa osoba považuje za nezvestnú. (3) Ak to vyžaduje ochrana práv alebo majetku nezvestnej osoby alebo jej blízkych, môže súd ustanoviť správcu majetku nezvestnej osoby a vo výroku rozhodnutia určí rozsah jeho oprávnení a povinností. (4) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, účinky rozhodnutia zanikajú; právne úkony vykonané správcom majetku v dobrej viere zostávajú zachované. Navrhujeme vložiť nový § 171b, ktorý znie: „(1) Ak je osoba vyhlásená za nezvestnú podľa § 171a a je potrebné chrániť jej majetok, zastupovať ju pri právnych úkonoch alebo plniť jej povinnosti, súd jej ustanoví opatrovníka podľa § 181 až 198. (2) Opatrovníkom môže byť najmä blízka osoba, obec alebo iná vhodná osoba; v odôvodnených prípadoch aj advokát. (3) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, opatrovníctvo zaniká; právne úkony vykonané opatrovníkom v dobrej viere zostávajú platné.“ Odôvodnenie: Slovenský návrh Občianskeho zákonníka neobsahuje žiadnu úpravu, hoci ide o štandardný inštitút vo väčšine moderných občianskych kodifikácií. Táto právna úprava existuje v: Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, pôvodné slovenské právo – § 27 OZ síce umožňuje ustanoviť opatrovníka osobe s neznámym pobytom, ale nepracuje so statusom nezvestnej osoby. Rozdiel medzi nezvestnosťou a vyhlásením za mŕtveho (§ 171) musí byť právne jasný: Vyhlásenie za mŕtveho = fiktívna smrť (potrebné na dedenie, zánik manželstva). Nezvestnosť = osoba pravdepodobne žije, ale nie je známe kde, a je potrebné chrániť jej majetok, rodinu a právne vzťahy. Bez tejto úpravy vzniká právne vákuum v situáciách, keď: osoba zmizne, ale nie je dôvod tvrdiť, že je mŕtva, nie je komu vyplatiť dôchodok, zaplatiť daň, spravovať majetok alebo zastupovať ju v súdnom konaní. Zavedením § 171a a § 171b sa: vypĺňa táto medzera, chráni dobrá viera tretích osôb, umožňuje správa majetku nezvestného, predchádza sa predčasnému vyhlasovaniu za mŕtveho.

V § 184 sa zavádza inštitút opatrovníka právnickej osoby. Podľa § 185 je opatrovník zákonným zástupcom opatrovanca. Z uvedeného ustanovenia nie je zrejmé, aké postavenie má opatrovník vo vzťahu k plneniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Osobitne upozorňujeme na § 35 ods. 6 zákona o účtovníctve, podľa ktorého po zániku účtovnej jednotky bez právneho nástupcu povinnosť zabezpečiť uchovávanie jej účtovnej dokumentácie po dobu 10 rokov a jej predloženie napríklad daňovému úradu v prípade daňovej kontroly preberá na seba buď osoba určená zanikajúcou účtovnou jednotkou alebo posledný štatutárny orgán. Z ustanovenia § 185 nie je zrejmé, kto by v prípade zániku právnickej osoby prevzal plnenie jej povinností. Každá právnická osoba sa podľa zákona o účtovníctve považuje za účtovnú jednotku, ktorá musí plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve. Týmito povinnosťami sú napríklad viesť účtovníctvo, zostavovať účtovnú závierku, uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok v stanovenej lehote a pod. Podľa Obchodného zákonníka v mene právnickej osoby koná štatutárny orgán. Podľa dôvodovej správy k § 184 bola dôvodom zavedenia opatrovníka právnickej osobe snaha predísť situáciám, kedy neexistuje osoba oprávnená konať za právnickú osobu, jej pobyt je neznámy alebo ak je sporné, kto je oprávnený konať za právnickú osobu. Z uvedeného vyplýva, že môže nastať situácia, kedy právnická osoba má štatutárny orgán a zároveň aj opatrovníka. Z ustanovenia § 184 a nasl. nie je zrejmé, kto by v danom prípade zabezpečil za právnickú osobu plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve napr. povinnosť uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Okrem toho zákon o účtovníctve ukladá účtovnej jednotke povinnosť uchovávať účtovnú dokumentáciu po dobu 10 rokov po skončení účtovného obdobia, ktorého sa týka. Uvedené platí aj po zániku účtovnej jednotky, kedy túto povinnosť archivácie preberá na seba buď osoba, ktorú zanikajúca účtovná jednotka pred svojím zánikom určila oznámením daňovému úradu alebo táto povinnosť prechádza na posledný štatutárny orgán. V súvislosti s novým inštitútom opatrovníka právnickej osoby vzniká otázka, aké postavenie má opatrovník po zániku právnickej osoby, keďže z ustanovení § 184 a nasl. nie je vylúčená situácia, že právnická osoba môže mať opatrovníka ku dňu svojho zániku.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.