§ 1845 · Lehota na odmietnutie dedičstva

93. Pripomienka - § 1842 ods. 3, § 1845 ods. 2, § 1847 ods. 1 a 3, § 1848 ods. 1, § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 Zásadná pripomienka – sme toho názoru, že výkon záložného práva v súčasnej podobe by nemal byť inštitútom súkromnej exekúcie (vrátane dobrovoľnej dražby). Výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve predstavuje nikým nekontrolovateľný postup záložného veriteľa, ktorý celkom ľahko môže porušiť a prekročiť parametre dané zmluvou ako aj výkonom uspokojovať nároky, ktoré by nikdy neprešli súdnym prieskumom. Záložný dlžník tak vždy prichádza o značnú časť svojho majetku. Najčastejším spôsobom určeným v zmluve je priamy predaj, kedy sa záloh predáva výrazne pod cenu. Záložný dlžník nemá žiadny vplyv na výšku predajnej ceny ani príslušenstva pohľadávky a vypočítaniu rôznych zmluvných pokút a sankcií. Nepoctiví podnikatelia vedia ako sa vyhnúť akémukoľvek postihu alebo reparácie. Práva záložného dlžníka zostávajú iluzórne. Predaj na dobrovoľnej dražbe – vôbec sa nejedná o dobrovoľnú dražbu, ale o nástroj na dosahovanie neúmerného zisku. Nie je žiadnou výnimkou, že dražobné spoločnosti sú majetkovo alebo personálne prepojené so záložnými veriteľmi. Nie je neobvyklé ani úzka spolupráca správcov bytov a dražobných spoločností. Cestou dosahovania zisku je zabezpečenie nízkej východiskovej ceny – zvyčajne polovičnej oproti trhovej a opakovaný predaj je ešte za nižšiu cenu. Kupujúcim je spriaznená osoba, cez ktorú sa potom nehnuteľnosť predáva za trhovú cenu. Predaj zálohu v exekúcii – do dnešného dňa – teda za vyše dvadsať rokov, táto úprava v Exekučnom poriadku absentuje. Výkon záložného práva nemá na strane dlžníka upravené žiadne brzdy a protiváhy, ktoré by tento inštitútom súkromnej exekúcie korigovali v prospech rovnováhy vzájomných práv a povinností. Jedine predaj zálohu v exekúcii (spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe) zabezpečí dlžníkovi istotu, že jeho práva a majetok bude chránený pred nepoctivými osobami. Preto sa navrhuje, aby výkon záložného práva bol možný len prostredníctvom exekúcie. V nových exekúciách sa poverenie na vykonanie exekúcie vydáva maximálne do jedného týždňa. Povinný má možnosť sa brániť návrhom na zastavenie exekúcie, kedy exekučný súd rovnako promptne zabezpečuje súdnu ochranu. Na strane druhej, v prípade výkonu záložného práva mimo exekúcie – tak ako doteraz – sa dlžník môže brániť napr. určovacou žalobou a návrhom na nariadenie na neodkladné opatrenie, kedy sa spor môže tiahnuť roky. Teda navrhovaný postup výkonu záložného práva výlučne len v exekúcii prináša výhody rovnako aj záložnému veriteľovi. Rozvrh výťažku bude uskutočnený podľa zásady priority, teda podľa času vzniku záložného práva bez ohľadu ktorý záložný veriteľ inicioval začatie exekučného konania. Pre nesplatné pohľadávky bude tiež rozvrhnutá podstata a uložená v depozite exekútora. Predaný záloh sa prevádza bez záložných práv. Pri pluralite záložných veriteľov sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť na všetkých záložných veriteľov. Aj tí, ktorí sú v poradí za vykonávajúcim záložným veriteľom majú mať právo vedieť v akom právnom režime sa nachádza záloh. V tejto súvislosti je potrebné novelizovať Exekučný poriadok o exekúciu výkonu záložného práva. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 1842 ods. 3 znie : „(3) V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“. V § 1845 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie výšku nesplatenej zabezpečenej pohľadávky, vyzve dlžníka na jej splnenie do 30 dní od doručenia oznámenia, inak začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii. V oznámení tiež uvedie náklady výkonu.“. V § 1845 sa za ods. 3 vkladá ods. 4, ktorý znie : „(4) Ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku ani v dodatočnej lehote podľa odseku 3, záložný veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.“. V § 1847 ods. 1 a 3 sa za slovo „záloh“ vkladajú slová „v exekúcii“. V § 1848 ods. 1 sa slovo „zmeniť“ vkladajú slová „v exekúcii“ a slová „alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov“ sa vypúšťajú. V § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 sa slová „záložný veriteľ“ nahrádzajú slovami „súdny exekútor“. Za § 1853 sa vkladá nový § 1854, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1854 Nezaťažený predaj zálohu Pri výkone záložného práva záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1854 ods. 1 sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo“. V § 1854 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie deň, do ktorého ak nebude splnená jeho zabezpečená pohľadávka, začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii.“. Vypúšťa sa § 1855 až § 1859. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1860 sa vypúšťajú slová „podľa § 1858“. Za § 1861 sa vkladá nový § 1862, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1862 Rozvrh výťažku Súdny exekútor v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii uspokojuje zabezpečené pohľadávky záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie. Nesplatné pohľadávky uloží do exekútorskej úschovy.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1848 a § 1869 sa v texte prečíslujú ustanovenia paragrafov.

Všeobecne k materiálu Navrhujeme zjednotiť a terminologicky zosúladiť používané pojmy v návrhu zákona týkajúce sa katastra nehnuteľností, aby sa predišlo nejasnostiam a rozdielnym výkladom v aplikačnej praxi. Odôvodnenie: V návrhu zákona sa rôzne ustanovenia odvolávajú na orgány katastra rozličnými výrazmi, napr. „príslušný orgán katastra“, „príslušný okresný úrad“ (§ 1845 ods. 3), „orgán spravujúci kataster“ (§ 1926 ods. 4) alebo „orgán, ktorý vedie kataster“ (§ 1726 ods. 1). Rovnako sa terminológia líši pri označení evidencie nehnuteľností: používajú sa pojmy „verejný register“, „osobitný register“, či priamo „kataster nehnuteľností“. Taktiež sa v texte strieda označenie právneho úkonu pri zápise práv: „zápis do katastra“ versus iné formulácie. Takáto terminologická jednotnosť zabezpečí právnu istotu, predvídateľnosť postupu a konzistentnú aplikáciu zákona v praxi. Táto pripomienka je zásadná.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.