§ 1827 · Osvedčenie o vykonávateľovi

§ 1827 ods. 2 znie: „ Registrácia v registri záložných práv sa nevyžaduje v prípade zriadenia záložného práva podľa § 1829.“ Odôvodnenie: Aktuálny koncept záložných práv je účinný od 1. januára 2003 reformou inšpirovanou Vzorovou úpravou o zabezpečených zmluvných záväzkov (Model law on Secured Transactions), vypracovanou Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Vzorové právo Európskej centrálnej banky pre obnovu a rozvoj je postavené na zásade verejnej registrácie záložného práva, pričom informácia, že aktíva určitej osoby sú založené, má byť všeobecne prístupná z jednotného verejného registra záložných práv. Uvedená vzorová právna úprava odporúča vytvorenie jediného registra záložných práv pre všetky záložné práva, teda k všetkým predmetom záložných práv. Máme za to, že v súčasnosti existujú spoločenské aj technické predpoklady, aby bolo možné zriadiť jednotný register všetkých záložných práv a teda zlúčiť do všeobecného registra záložných práv (Notársky centrálny register záložných práv) osobitné registre záložných práv (kataster nehnuteľností k nehnuteľným veciam, obchodný register k obchodným podielom, Centrálny depozitár cenných papierov Slovenskej republiky, a.s. k cenným papierom, Námorný register Slovenskej republiky k námorným lodiam, Dopravný úrad Slovenskej republiky k riečnym plavidlám a lietadlám, vrtuľníkom, lietajúcim športovým zariadeniam, železničným vozidlám, Úrad priemyselného vlastníctva k patentom, úžitkovým vzorom, ochranným známkam, dizajnom a topografiám polovodičových výrobkov. Je potrebné zdôrazniť, že súčasné osobitné registre nie sú registrami záložných práv, ale registrami vlastníkov predmetov právnych vzťahov. Ich funkcia evidovania záložných práv je tak iba sekundárna a nie je plne kompatibilná s hmotnoprávnou úpravou záložných práv. Nie je možné napríklad zaregistrovať záložné právo k veci registrovanej v osobitnom registri, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Ďalším problém sa javí registrácia záložného práva k aktívam ako celku (napríklad podnik), kedy jednotlivé veci z tohto aktíva sú registrované v rôznych registroch záložných práv. Pri registrácii záložného práva k nehnuteľnostiam sa rozlišuje zmluvné záložné právo, ktoré vzniká vkladom do katastra a zákonné alebo súdne záložné právo, ktoré sa iba eviduje do katastra formou záznamu. Navrhujeme, aby záložné práva k všetkým predmetom záložných práv boli registrované iba v jednom registri záložných práv, ktorým by bol Notársky centrálny register záložných práv. Takáto úprava by dôslednejšie sledovala cieľ registrácie záložných práv: registráciu všetkých záložných práv k majetku jedného záložcu na jednom mieste s možnosťou poskytnúť výpis z týchto záložných práv na konkrétnu osobu, ako aj jednoduchší proces registrácie záložných práv a ich výmazu. Zápis všetkých záložných práv by sa uskutočňoval „on line“, teda v okamihu podania žiadosti a splnenia podmienok pre zápis a bol by ihneď viditeľný pre všetkých tak, ako je tomu aj aktuálne pri registráciách záložných práv registrovaných v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá vedie Centrálny informačný systém, ktorého súčasťou je aj Notársky centrálny register záložných práv, by následne vedela zabezpečiť automatizovaný prenos informácie o registrácii záložného práva do všetkých osobitných registrov. V týchto registroch by sa mohli evidovať záložné práva zapísané v Notárskom centrálnom registri ako zdrojovom registri pre informačné účely. Je potrebné uviesť, že aktuálne je Centrálny informačný systém Notárskej komory Slovenskej republiky (CIS) integrovaný s veľkým množstvom iných verejných registrov a táto integrácia a obojsmerný prenos dát je bezproblémový a bezpečný. Aktuálne ide o prepojenie s katastrom nehnuteľností, obchodným registrom, registrom fyzických osôb, Finančnou správou, Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, evidenciou motorových vozidiel a podobne. V prípade potreby by bolo možné zabezpečiť, aby potrebné identifikačné údaje o veciach, ku ktorým sa má zriadiť záložné právo a ktoré sú registrované v osobitných registroch, boli pre tento účel automatizovane zaslané prostredníctvom CIS notárovi, vykonávajúcemu registráciu a následne po vykonaní registrácie by sa údaj o zriadení záložného práva k danej veci automatizovane preniesol aj do osobitného registra. To by bolo možné zabezpečiť aj pri nehnuteľnostiach. Notár by teda v reálnom čase pri zriadení záložného práva vedel identifikovať nehnuteľnosť a jej katastrálne údaje rovnako, ako zamestnanec okresného úradu, katastrálneho odboru. Je ďalej potrebné uviesť, že notár je v zmysle zákona štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku. Má notársku skúšku, potrebnú odbornú právnu prax a je vymenovaný ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý nad jeho činnosťou vykonáva aj dohľad. Notár je povinný postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Je teda v týchto intenciách povinný posúdiť spôsobilosť právneho titulu k vzniku záložného práva. Za celú dobu registrácie záložných práv do Notárskeho centrálneho registra záložných práv Notárska komora Slovenskej republiky neeviduje vážnejšie nedostatky či už odborného alebo technického charakteru a je možné konštatovať, že registrácie záložných práv v Notárskom centrálnom registri záložných práv sa v plnej miere osvedčili.