§ 1785 · Ďalší náhradný dedič

Navrhujeme vypustiť inštitút Odkaz (§ 2019 až 2035) a všetky ustanovenia s tým súvisiace. Odôvodnenie: Navrhujeme nezaviesť do nového OZ staronový dedičský inštitút odkazu. Najväčším nedostatkom daného inštitútu je fakt, že odkazovník ako singulárny sukcesor nikdy nezodpovedá za dlhy poručiteľa, čo vyplýva ešte z čias rímskeho práva. Uvedenou pripomienkou sa taktiež potvrdzuje jedna zo zásad súkromného práva: „Kto má niesť prospech, musí taktiež znášať povinnosti“. Odkazovník pri zachovaní princípu zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa celým svojím majetkom až do hodnoty nadobudnutého dedičstva, t.j. princípu pro viribus hereditatis by bol neúmerne zvýhodnený oproti dedičovi. Inštitút by bol skôr opodstatnený pri zavedení princípu cum viribus hereditatis, teda zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa výlučne zdedeným majetkom, ktorý výrazne posilňuje pozíciu dediča oproti veriteľom vrátane aj odkazovníkov (najmä v prípade, ak poručiteľ odkáže odkazovníkovi peniaze a nie vec patriacu do dedičstva). Úlohou dedičského práva je aj napomáhať zachovaniu majetkových hodnôt v rodine. Je preto diskutabilné, či znovuzavedenie odkazov v našom právnom poriadku, by našlo opodstatnenie aj v súčasnosti, keď občania stratili s týmto inštitútom kontakt na dlhé roky a odkazmi sa v minulosti väčšinou pamätalo len na osoby mimo okruhu rodiny (napr. služobníctvo). Navyše v rímskom práve bol tento inštitút alternatívou k univerzálnemu dedičovi, kedy poručiteľ odkazoval určitú vec/veci odkazovníkovi. Teraz to môže urobiť závetom, závetný dedič je inštitút preverený rokmi ako funkčný model a nie je spoločenská potreba zavádzať takýto inštitút.

Navrhujeme upraviť znenie § 2022 nasledovne: „Odkaz sa zrušuje neskoršou dedičskou zmluvou a závetom, ak nemôžu popri sebe obstáť; to neplatí, ak sa v dedičskej zmluve alebo v závete dohodlo, že určité skoršie odkazy zostávajú zachované.“. Odôvodnenie: Dedičská zmluva by nemala automaticky zrušiť odkaz, ak dokážu popri sebe obstáť. Odkaz by mal byť zrušený aj závetom; poručiteľ si môže vybrať závet, ako preferovanú dispozíciu s majetkom, ale v tomto prípade by mohol nastať konflikt medzi závetom a odkazom keďže platia obe.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.