§ 1679 · Byt

Vychádzame z toho, že Občiansky zákonník nemá byť náhradou učebnice. Pri používaní a definovaní pojmov sa majú právne definovať len tie kategórie, s ktorými zákon ďalej pracuje. Legálne definície základných štrukturálnych pojmov musia byť dôkladne odôvodnené v dôvodovej správe, obzvlášť vtedy, ak je posun oproti súčasnému stavu. Tiež by nemalo dochádzať k množeniu rôznych pojmov, či právnych kategórií. Návrh OZ zavádza kategorizáciu právnych predmetov na hmotné a nehmotné (§ 18 ods. 1), pričom v ďalších ustanoveniach uvádza demonštratívny výpočet hmotných právnych predmetov (§ 18 ods. 2) a nehmotných právnych predmetov (§ 18 ods. 3). Inštitút právnych predmetov je kľúčovým inštitútom nielen občianskeho práva ale má presah do celého právneho poriadku a bezprostredne s ním súvisí aj vymedzenie predmetu vlastníctva, ktorého sloboda je chránená ústavou. Tieto pojmy, tak ako sú navrhované patria do učebníc, nie do zákona. Navrhujeme vypustiť kategorizáciu právnych predmetov na hmotné a nehmotné. Okrem toho, že sa domnievame, že v návrhu uvedené zaradenie prírodných ovládateľných síl a energií medzi nehmotné právne predmety je vecne nesprávne, takáto kategorizácia v súčasnosti nemá opodstatnenie. Kategorizácia právnych predmetov má okrem iného kľúčový význam vo vzťahu k vymedzeniu tých právnych predmetov, ktoré sú predmetom vlastníckeho práva. Ochranu vlastníckeho práva ústava pritom garantuje majetku. Výsledkom je, že okrem nevyriešenia interpretačných otázok, ktoré spôsobuje platná právna úprava otvárajú sa otázky nové: o byty a nebytové priestory – sú hmotné predmety, nie nehnuteľnosti ale použije sa primeraná aplikácia právnej úpravy nehnuteľností (§ 27) o na práva, iné majetkové hodnoty, prírodné ovládateľné sily a energie sa použije primeraná aplikácia právnej úpravy hnuteľných vecí (§ 28, t. j. tak ako v súčasnosti cenné papiere - § 9 ZCP) (ale nie na digitálny obsah, ktorý je nehmotným právnym predmetom), pričom právna úprava vecných práv sa použije na: o veci o byty a nebytové priestory, ktoré v zmysle § 18 nie sú veci (len primerane sa aplikuje úprava nehnuteľností, ale navrhovaná osobitná právna úprava vecných práv k bytom a nebytovým priestorom pracuje s pojmom vlastníctva bytu a nebytového priestoru (§ 1905 a nasl.) o na nehmotné právne predmety (všetky) sa použije právna úprava vecných práv, ak to ich povaha pripúšťa a ak zákon neustanovuje inak Z navrhovanej úpravy potom vyvstáva otázka, či sú hmotné a osobitne nehmotné predmety, ak to ich povaha pripúšťa predmetom vlastníckeho práva? Konkrétne napr.: cenné papiere, napr. akcia, obchodný podiel (môžeme vložiť aj iné právne predmety) sú predmetom vlastníckeho práva?, T. j. vzťahuje sa na nich nepremlčateľnosť vlastníckeho práva? Aplikuje sa žaloba na vydanie veci (§ 1678), negatórna žaloba (§ 1679), aplikuje sa vydržanie (1695), aplikuje sa právna úprava spoluvlastníctva plus spoluvlastníckeho podielu ? (1727 a nasl.) a pod. Ide všetko o otázky, ktoré si kladieme aj dnes, judikatúra na nich nie uspokojivo odpovedá limitovaná existujúcim právnym stavom a z neho vyplývajúcou doktrínou. Domnievame sa, že nová právna úprava základného právneho kódexu by mala dať minimálne jednoznačnú východiskovú odpoveď či sú predmetom vlastníckeho práva. Za riešenie nepovažujeme kazuistické riešenia parciálnych, ktoré sú dôsledkom nevyriešenia základnej otázky (napr. súčasťou SIM podľa § 321ods. 3 je hodnota podielu v obchodnej spoločnosti a nie samotný podiel, čo je preklopením najnovšej judikatúry ale nie uspokojivým riešením) a neposkytujú základ pre riešenie množstva iných otvorených otázok. Okrem toho návrh zákona len v obmedzenej miere pracuje s pojmami hmotné a nehmotné právne predmety, tak ako sú vymedzené v § 18, zachováva aj slovné spojenie „veci, práva a iné majetkové hodnoty, napr. pri vymedzení predmetu záložného práva, čím oproti súčasnému právnemu stavu zužuje možný predmet záložného práva vzhľadom na znenie najmä 18 ods. 2 a ods. 3. Preto považujeme za nevyhnutné osobitne viesť diskusiu na tému vymedzenia predmetu občianskoprávnych vzťahov a vecných práv, osobitne vlastníckeho práva tak, aby bola postavená na základoch reflektujúcich ústavný čl. 20 a hlavne realitu dnešného (aj podnikateľského) sveta, v ktorom sa kľúčovými hodnotami stávajú práve iné majetkové hodnoty ako veci v chápaní súčasnej doktríny. Uvádzame najjednoduchší príklad ekonomického vlastníctva nehnuteľnosti a dispozície s ňou – vlastníctvo nehnuteľnosti v protiklade s vlastníctvom jediného obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej vlastníctve je nehnuteľnosť – z ekonomického hľadiska pre jediného spoločníka tejto spoločnosti v tom nie je rozdiel a právo by malo byť jasné v tom, že sa môže spoľahnúť na rovnakú ochranu. Výsledné riešenie má zabezpečiť konzistentné posudzovanie podobných majetkových pozícií (napr. obchodný podiel, akcia). K naplneniu takto pomenovaného právno-politického cieľa dospieť v zásade dvoma rovnocennými prístupmi: - širokým chápaním (vymedzením) pojmu vec v právnom slova zmysle tak, aby základnými kategóriami právnych predmetov boli veci a práva a predmetom vecných práv potom veci v takto široko vymedzenom chápaní (inšpirácia v českom riešení) s tým, že právna úprava vecných práv sa na veci nepoužije iba, ak to vylučuje povaha veci v právnom slova zmysle - zotrvaním na dnes platných pojmoch, t. j. veci, práva a iné majetkové hodnoty ako predmet občianskoprávnych vzťahov s tým, že právna úprava vecných práv by sa vzťahovala aj na iné majetkové hodnoty, pokiaľ to ich povaha nevylučuje; vieme si predstaviť kombináciu všeobecného vymedzenia aplikácie na iné majetkové hodnoty (pokiaľ to ich povaha nevylučuje v spojení s výslovným vymedzením určitých majetkových hodnôt ako predmetov vecných práv, pochopiteľne v rozsahu, v ktorom táto aplikácia je možná. Bez ohľadu na voľbu prístupu je však potrebné dôsledné premietnutie, resp. dôslednú akceptáciu tohto prístupu a vyhnúť sa kazuistickému premietnutiu existujúcej nie vždy vhodnej judikatúry ad hoc “bojujúcej” s limitmi platného právneho stavu a spočívajúcej často na dogmatickom rozlišovaní kategórií veci a inej majetkovej hodnoty a veľkou opatrnosťou pri používaní analógie.

Ustanovenie § 1680 navrhujeme uviesť v znení: „Právo na ochranu podľa § 1678 a 1679 má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.“. Odôvodnenie: Navrhované znenie považujeme za zbytočne komplikované, a tým aj nezrozumiteľné. Ochranu detentora veci podľa platnej právnej úpravy (§ 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka) považujeme za oveľa zrozumiteľnejšiu. Navrhované znenie ustanovuje, že detentor uplatňuje „právo patriace vlastníkovi“, čo zvádza k výkladu, že detentor koná v mene vlastníka. Detentor veci má uplatňovať vlastné práva a vo vlastnom mene. Táto pripomienka je zásadná.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.