§ 1664 · Vznik predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami

V odseku 1 je zakotvený princíp slobody vôle. Výkladové ťažkosti bude vyvolávať časť vety za čiarkou. V prvom rade musí byť premyslené prepojenie medzi odsekom 1, časťou vety za čiarkou a odsekom 2, keďže kritéria na realizáciu slobody vôle majú odlišné. Okrem toho, dovoľuje sa taká realizácia slobody vôle, ktorá “neprimerane nezasiahne do práv a dôstojnosti iných”. Znamená to, že primerane zasiahnuť možno (ide tu o zásah, teda o konanie, ktoré zasahuje do cudzieho práva či dôstojnosti, teda nerešpektuje jeho obsah)? čo sa myslí primeraným zásahom? Nie je vysvetlené, či sa tým zamýšľa vyjadriť relatívne personálne pôsobenie zmluvy (privity of contract), alebo akýsi materiálny test zásahu do právneho postavenie tretích osôb. Nie je tiež vysvetlené a ani zrejmé, prečo je potrebné vytvárať ďalšiu kategóriu - dôstojnosť (návrh spomína dôstojnosť len v určitých kontextoch). Pojem dôstojnosť nemožno považovať za akýsi strešný pojem, pod ktorým by ďalšie pojmy boli zahrnuté. Dôstojnosť ako jeden z mnohých takýchto pojmov by preto nemal akosi osobitne vystupovať z tohto radu popri pojme práva. Definične by preto postačovalo zotrvať pri zásahu do práv. Za osobitne dôležité považujeme dôsledné premietnutie princípu autonómie vôle do celého návrhu OZ, osobitne vlastníckej slobody, od ktorej sa odvíja aj jej uplatňovanie v oblastiach iných majetkových práv (s tým súvisia zásadné pripomienky k § 18 a nasl. a § 1664). Zásadné pripomienky máme aj k odseku 2, ktorý má zakotvovať zásadu dispozitívnosti, vykazuje viaceré zásadné nedostatky. Nevyplýva z neho to, že pravidlá súkromného práva sú v princípe dispozitívne a kogentnosť je len výnimkou. Navrhovaná formulácia pôsobí presne opačne a svojou formuláciou “ustanovenia tohto zákona možno nahradiť autonómnym dojednaním, ak…” vymedzuje podmienku, ktorá musí byť splnená pre záver o dispozitívnosti. Ide tak o krok späť oproti súčasnému právnemu stavu. Táto obrátená paradigma kogentnosti je ešte sprísnená požiadavkou zrejmosti čo do možnosti dojednaním slobodne disponovať. Z uvedeného vyplýva, že v pochybnostiach o povahe dojednania (ak nie je zrejmé, či možno alebo nemožno dojednaním disponovať), účastníci predmetom dojednania disponovať nesmú. Vymedzenie kogentnosti musí byť formulované inak, najlepšie s východiskom dispozitívnosti, ibaže (nie ak) je daný dôvod kogentnosti. Okrem toho, výhrady máme aj voči iným použitým pojmom, ktoré sú nadbytočné - nevhodné je slovo autonómne, rovnako aj pojem dojednanie sa nejaví byť vhodný, keďže od zákona je možné sa odchýliť aj mimo dojednaní (jednostranným úkonom, organizačným aktom právnickej osoby a podobne). Rovnako by sa namiesto pojmu osoby súkromného práva mal použiť širší pojem (každý, osoby). Uvedené pravidlo sa musí vzťahovať aj na právnické osoby verejného práva, pokiaľ vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov. Prípadné obmedzenia pre nich vyplývajú z verejnoprávnych predpisov. Právna úprava dispozitívnosti by mala byť jasne a premyslene prepojená s úpravou neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom.

Navrhujeme ustanovenie § 1664 v tomto znení vypustiť a nahradiť iným znením. Navrhujeme znenie “Vlastník má právo s predmetom svojho vlastníckeho práva ľubovoľne (podľa svojej vôle) nakladať a iné osoby z toho vylúčiť.” Limitovanie vlastníckeho práva „rozsahom, ktorý pripúšťa právny poriadok“ je v rozpore s ústavným princípom, že každý občan môže konať, čo mu zákon nezakazuje. Aj doterajšia právna úprava mala mäkšie limity základného vymedzenia obsahu vlastníckeho práva (v medziach zákona). Domnievame sa ale, že aj súčasná limitácia je nadbytočná, nakoľko obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú tak či tak zo zákonných noriem.

1. V ustanovení § 1933 ods. 1 navrhujeme zvážiť vymedzenie rozsahu práv vlastníka bytu a nebytovému priestoru z hľadiska dosiahnutia súladu so všeobecnými právami vlastníka podľa § 1664. Zároveň slová „byt a nebytový priestor“ navrhujeme nahradiť slovami „byt alebo nebytový priestor“. 2. V § 1933 ods. 1 a 2 a § 1940 ods. 1 odporúčame slová „vlastník bytu a nebytového priestoru“ nahradiť slovami „vlastník bytu alebo nebytového priestoru“. 3. V § 1933 ods. 2 odporúčame vypustiť čiarku za slovom „nerušil“, ako aj vypustiť slovo „nesťažil“ a na konci tohto ustanovenia pripojiť napríklad tieto slová: „ani nesťažil výkon ich práv“. 4. V § 1944 ods. 1 odporúčame slová „vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní“ nahradiť slovami „vlastník bytu alebo nebytového priestoru je povinný“. Odôvodnenie Odporúčame legislatívno-technickú a jazykovú úpravu ustanovení v súlade aj so znením ostatných ustanovení tretieho dielu piatej hlavy tejto časti návrhu zákona. Zároveň navrhujeme zvážiť rozsah oprávnení vlastníka bytu alebo nebytového priestoru tak, aby zodpovedal aj rozsahu všeobecných oprávnení vlastníka veci.