§ 1660 · Vrátenie zálohu zvereného záložnému veriteľovi

V § 1660 navrhujeme v odseku 1 na konci doplniť, že zanikne právo na ochranu držby. Rovnako navrhujeme prehodnotiť dĺžku objektívnej lehoty, keďže lehotu jedného roka odo dňa, kedy došlo k rušeniu držby, považujeme za krátku. Odôvodnenie: Ide jednak o formulačnú pripomienku, ktorej cieľom je zabezpečiť jednoznačnosť dotknutého ustanovenia v aplikačnej praxi. Predpokladáme, že predkladateľ navrhovaným § 1660 ods. 1 mienil, že neuplatnením právo na ochranu držby na súde v ustanovenej lehote zanikne právo držiteľa na ochranu držby. Ustanovenú objektívnu lehotu považujeme za krátku z dôvodu, že môže ísť nehnuteľnosti typu chalupa, rekreačná chata, ktoré oprávnená osoba navštevuje sporadicky, niekedy aj po roku. Táto pripomienka je zásadná.

Navrhujeme nové znenie odseku 1: „Ak držiteľ neuplatní právo na ochranu držby na súde v lehote šiestich týždňov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že je držba bez držiteľom uznaného dôvodu rušená a o osobe, ktorá držbu ruší, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k rušeniu držby, jeho právo zanikne. Možnosť uplatnenia práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva držiteľa tým nie je dotknutá.“ Odôvodnenie: Navrhujeme doplnenie, že relevantné je na účely tohto ustanovenia len také rušenie držby, ktoré nie je držiteľom uznané. Zároveň sa nám zdá objektívna doba jedného roku odo dňa, keď došlo k rušeniu držby, príliš krátka na zánik práva (niektoré osoby napríklad nevstúpia a na svoj pozemok aj niekoľko rokov). Rovnako sa nám zdá toto ustanovenie nedotiahnuté. Ak sa v ňom totiž hovorí o zániku práva, máme za to, že ide o zánik práva na ochranu držby. To ale predsa nemôže znamenať napríklad aj to, že aj vlastník tým (uplynutím lehôt) stratí svoje právo vec držať. Preto navrhujeme aj doplnenie, že „Možnosť uplatnenia práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva držiteľa tým nie je dotknutá.“ Táto pripomienka je zásadná.

§ 1657 až § 1662 navrhujeme upraviť tak, aby právna ochrana bola vyhradená pre oprávneného držiteľa. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava poskytuje ochranu držby bez akéhokoľvek rozlíšenia medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou. Z textu ustanovení ani z nadväzujúcich odkazov nevyplýva, že by bola právna ochrana (zákaz svojvoľného rušenia, svojpomocná ochrana, súdna ochrana) vyhradená len oprávnenému držiteľovi alebo aspoň držiteľovi v dobrej viere. Takto koncipovaná úprava fakticky rovná v právnej ochrane oprávneného a neoprávneného držiteľa, nereflektuje odlišnú kvalitu právneho postavenia subjektu, ktorý drží vec v súlade s právom (napr. vlastník, nájomca, oprávnený držiteľ), a subjektu, ktorý vec drží bez právneho dôvodu alebo v zlej viere, oslabuje ochranu subjektívnych vecných práv (najmä vlastníckeho práva) v prospech čisto faktického stavu. Z pohľadu princípov občianskeho práva je neprimerané, aby neoprávnený držiteľ požívajúci právnu ochranu držby stál v rovnakej pozícii ako vlastník alebo iný oprávnený držiteľ. Ustanovenie § 1660 stanovuje pomerne krátke prekluzívne lehoty na uplatnenie ochrany držby. Osoba, ktorá bola z držby vypudená (vrátane vlastníka), musí rýchlo reagovať a ak tak neurobí, právo na ochranu držby zaniká (prakticky to znamená, že každý vlastník môže prísť o svoje práva ak nebude kontrolovať kataster každých 6 týždňov) a zároveň uplatniť žalobu najneskôr do roka inak mu právo zaniká. Navrhovaná úprava umožňuje neprimerané zvýhodnenie držby pred vlastníckym právom, ktoré je chránené Ústavou SR. Vlastník môže byť „odrezaný“ od efektívnej ochrany svojho práva, zatiaľ čo neoprávnený držiteľ bude profitovať z procesnej a svojpomocnej ochrany, ktorú mu zákon priznáva.