Nový Občiansky zákonník
Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
Prepojenia na staršie predpisy · 9
Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov.
Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Nájomca neuhrádza náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady, ak ich potreba vznikla pred uzavretím nájomnej zmluvy alebo ak vznikli ako dôsledok opráv, ktoré je povinný znášať prenajímateľ.
Náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len „obvyklé udržiavacie náklady“), ako napríklad maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery).
Ak niet inej dohody, uhrádza nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.
Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Pripomienky z MPK
77 pripomienok · § 1623 · zoradené od najkonkrétnejších
93. Pripomienka - § 1842 ods. 3, § 1845 ods. 2, § 1847 ods. 1 a 3, § 1848 ods. 1, § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 Zásadná pripomienka – sme toho názoru, že výkon záložného práva v súčasnej podobe by nemal byť inštitútom súkromnej exekúcie (vrátane dobrovoľnej dražby). Výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve predstavuje nikým nekontrolovateľný postup záložného veriteľa, ktorý celkom ľahko môže porušiť a prekročiť parametre dané zmluvou ako aj výkonom uspokojovať nároky, ktoré by nikdy neprešli súdnym prieskumom. Záložný dlžník tak vždy prichádza o značnú časť svojho majetku. Najčastejším spôsobom určeným v zmluve je priamy predaj, kedy sa záloh predáva výrazne pod cenu. Záložný dlžník nemá žiadny vplyv na výšku predajnej ceny ani príslušenstva pohľadávky a vypočítaniu rôznych zmluvných pokút a sankcií. Nepoctiví podnikatelia vedia ako sa vyhnúť akémukoľvek postihu alebo reparácie. Práva záložného dlžníka zostávajú iluzórne. Predaj na dobrovoľnej dražbe – vôbec sa nejedná o dobrovoľnú dražbu, ale o nástroj na dosahovanie neúmerného zisku. Nie je žiadnou výnimkou, že dražobné spoločnosti sú majetkovo alebo personálne prepojené so záložnými veriteľmi. Nie je neobvyklé ani úzka spolupráca správcov bytov a dražobných spoločností. Cestou dosahovania zisku je zabezpečenie nízkej východiskovej ceny – zvyčajne polovičnej oproti trhovej a opakovaný predaj je ešte za nižšiu cenu. Kupujúcim je spriaznená osoba, cez ktorú sa potom nehnuteľnosť predáva za trhovú cenu. Predaj zálohu v exekúcii – do dnešného dňa – teda za vyše dvadsať rokov, táto úprava v Exekučnom poriadku absentuje. Výkon záložného práva nemá na strane dlžníka upravené žiadne brzdy a protiváhy, ktoré by tento inštitútom súkromnej exekúcie korigovali v prospech rovnováhy vzájomných práv a povinností. Jedine predaj zálohu v exekúcii (spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe) zabezpečí dlžníkovi istotu, že jeho práva a majetok bude chránený pred nepoctivými osobami. Preto sa navrhuje, aby výkon záložného práva bol možný len prostredníctvom exekúcie. V nových exekúciách sa poverenie na vykonanie exekúcie vydáva maximálne do jedného týždňa. Povinný má možnosť sa brániť návrhom na zastavenie exekúcie, kedy exekučný súd rovnako promptne zabezpečuje súdnu ochranu. Na strane druhej, v prípade výkonu záložného práva mimo exekúcie – tak ako doteraz – sa dlžník môže brániť napr. určovacou žalobou a návrhom na nariadenie na neodkladné opatrenie, kedy sa spor môže tiahnuť roky. Teda navrhovaný postup výkonu záložného práva výlučne len v exekúcii prináša výhody rovnako aj záložnému veriteľovi. Rozvrh výťažku bude uskutočnený podľa zásady priority, teda podľa času vzniku záložného práva bez ohľadu ktorý záložný veriteľ inicioval začatie exekučného konania. Pre nesplatné pohľadávky bude tiež rozvrhnutá podstata a uložená v depozite exekútora. Predaný záloh sa prevádza bez záložných práv. Pri pluralite záložných veriteľov sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť na všetkých záložných veriteľov. Aj tí, ktorí sú v poradí za vykonávajúcim záložným veriteľom majú mať právo vedieť v akom právnom režime sa nachádza záloh. V tejto súvislosti je potrebné novelizovať Exekučný poriadok o exekúciu výkonu záložného práva. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 1842 ods. 3 znie : „(3) V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“. V § 1845 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie výšku nesplatenej zabezpečenej pohľadávky, vyzve dlžníka na jej splnenie do 30 dní od doručenia oznámenia, inak začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii. V oznámení tiež uvedie náklady výkonu.“. V § 1845 sa za ods. 3 vkladá ods. 4, ktorý znie : „(4) Ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku ani v dodatočnej lehote podľa odseku 3, záložný veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.“. V § 1847 ods. 1 a 3 sa za slovo „záloh“ vkladajú slová „v exekúcii“. V § 1848 ods. 1 sa slovo „zmeniť“ vkladajú slová „v exekúcii“ a slová „alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov“ sa vypúšťajú. V § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 sa slová „záložný veriteľ“ nahrádzajú slovami „súdny exekútor“. Za § 1853 sa vkladá nový § 1854, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1854 Nezaťažený predaj zálohu Pri výkone záložného práva záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1854 ods. 1 sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo“. V § 1854 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie deň, do ktorého ak nebude splnená jeho zabezpečená pohľadávka, začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii.“. Vypúšťa sa § 1855 až § 1859. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1860 sa vypúšťajú slová „podľa § 1858“. Za § 1861 sa vkladá nový § 1862, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1862 Rozvrh výťažku Súdny exekútor v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii uspokojuje zabezpečené pohľadávky záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie. Nesplatné pohľadávky uloží do exekútorskej úschovy.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1848 a § 1869 sa v texte prečíslujú ustanovenia paragrafov.
- Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.
- Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu
MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.