§ 1594 · Prechod záložného práva

K návrhu Občianskeho zákonníka (ďalej len „návrh zákona“), ktorý ste zaslali na pripomienkové konanie oznamom č. S-MSSR-003618/2025 z 30. septembra 2025, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uplatňuje tieto pripomienky. I. K návrhu zákona - všeobecne - Z: Občiansky zákonník je kľúčovým predpisom občianskeho práva a základom úpravy súkromnoprávnych vzťahov. O potrebe prijatia nového kódexu všeobecného súkromného práva niet pochýb. V súčasnosti platný Občiansky zákonník je z ešte roku 1964, pričom bol ku dnešnému dňu najmä s ohľadom na politicko spoločenské zmeny, ku ktorým došlo po novembri 1989, celkom šesťdesiatšesťkrát novelizovaný (vrátane nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2016). Predmetom právnej úpravy platného Občianskeho zákonníka pritom nie sú všetky základné súkromnoprávne vzťahy; právna úprava obchodných záväzkových vzťahov, ako aj právna úprava vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi je predmetom osobitných právnych úprav. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka schváleného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 (ďalej len „legislatívny zámer“). Legislatívny zámer, ktorému predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, predstavuje záväzný právny rámec pre vypracovanie paragrafového znenia zákona [čl. 12 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády č. 561 z 25. septembra 2024 (ďalej len „legislatívne pravidlá“)]. Od schválenia tohto legislatívneho zámeru začali práce na paragrafovom znení nového Občianskeho zákonníka. Za tým účelom bolo ku dnešnému dňu zriadených niekoľko komisií pre rekodifikáciu, resp. kodifikáciu súkromného práva a vypracovaných niekoľko návrhov paragrafového znenia Občianskeho zákonníka, resp. jeho častí. V roku 2015 bol zverejnený paragrafový návrh Občianskeho zákonníka vypracovaný komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Antona Duláka, PhD.; tento návrh však nebol predložený vláde na schválenie. V roku 2018 bolo novou komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc. predložené na neformálne verejné pripomienkové konanie paragrafové znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony, a to v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V roku 2020 sa obnovili rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku, a to v dvoch pracovných skupinách; skupina pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením JUDr. Milana Hlušáka, PhD. a skupina pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD. Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností schválila vláda uznesením č. 242 z 12. mája 2021. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku obnovili, a to na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválenom uznesením vlády č. 590 z 13. novembra 2023 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 schváleného uznesením vlády č. 11 z 15. januára 2025. Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky bola vytvorená nová Komisia pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc., výsledkom prác ktorej je návrh zákona predložený dňa 30. septembra 2025 na medzirezortné pripomienkové konanie pod číslom legislatívneho procesu LP/2025/486. Toto pripomienkové konanie má byť ukončené 1. decembra 2025. Podľa návrhu zákona navrhovaný Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027 (§ 2136). Návrh zákona, ktorý má 524 strán a 2136 paragrafov, možno považovať za najrozsiahlejšiu legislatívnu úpravu za posledné desaťročia. Tento návrh okrem inštitútov obsiahnutých aj v súčasne platnom a účinnom Občianskom zákonníku inkorporuje aj právnu úpravu viacerých súkromnoprávnych predpisov (súčasťou nového Občianskeho zákonníka má byť zákon o rodine, právna úprava obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže, tiež právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom a právna úprava licenčnej zmluvy podľa autorského zákona). Návrh zákona zavádza do právneho poriadku nové inštitúty (napríklad zrušenie právneho úkonu, podporované rozhodovanie, inštitút nesporového rozvodu, inštitút jednorazového príspevku na mimoriadne výdavky, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, odkaz, príkaz a správca dedičstva v rámci dedičského práva), nové zmluvné typy (napríklad zmluva o franšíze, zmluva o zaopatrovacej rente, zmluva o poskytovaní digitálneho plnenia, dedičská zmluva v rámci dedičského konania), mení zaužívané inštitúty (napríklad úpravu bezdôvodného obohatenia, navrhovaná právna úprava nerozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo, upúšťa od súčasnej koncepcie predkupného práva), mnohé inštitúty precizuje (napríklad poručníctvo, opatrovníctvo a náhradnú starostlivosť). Aj keď práce na novom kódexe trvali niekoľko rokov, predkladateľ návrhu zákona prekvapil neprijateľne krátkou lehotou na pripomienkovanie tak rozsiahleho materiálu. Vzhľadom na vyššie uvedené na riadne oboznámenie sa s návrhom zákona, následné jeho pochopenie v celom jeho kontexte, keďže je potrebné prihliadať na vzájomnú súvislosť jednotlivých ustanovení, a na kvalitnú oponentúru, rozhodne nepostačuje predkladateľom stanovená lehota dvoch mesiacov. Takto stanovenú lehotu považujeme za neprípustne krátku, v ktorej nie je objektívne možné kvalifikovane pripomienkovať predložený návrh zákona. Predkladané pripomienky sú v zásade len zlomkom „narýchlo“ spísaných pripomienok, ku ktorému sa dalo dospieť v tak krátkej lehote. Na jednej strane vnímame pozitívne skutočnosť, že predkladateľ zužitkoval desiatky rokov práce na novom kódexe všeobecného súkromného práva v podobe predloženého návrhu zákona. Na strane druhej namietame, že motivácia dosiahnuť schválenie návrhu zákona v tomto volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky neodôvodňuje neprípustne krátku lehotu na jeho pripomienkovanie a odbornú medzirezortnú diskusiu v legislatívnom procese. Je na škodu veci, že pri najdôležitejšom predpise súkromného práva predkladateľ ešte pred tým, ako sa rozhodol predložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ho nepredložil na neverejné pripomienkové konanie. Rozsiahla diskusia by v každom prípade mohla viesť k pozitívnym výsledkom pri príprave tak takej závažnej úlohy, ako je kodifikácia súkromného práva. Mohli sa tak ešte pred samotným medzirezortným pripomienkovým konaním odstrániť legislatívno-technické nedostatky návrhu zákona, zrejmé nesprávnosti, chyby v písaní, namietané rozpory a najmä by sa mohol docieliť čo najširší konsenzus s návrhom zákona. Z návrhu zákona je podľa nášho názoru zrejmá časová tieseň, v dôsledku ktorej návrh zákona nerešpektuje požiadavky kladené na tvorbu právnych predpisov tak, ako ich predpokladá zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.“) a legislatívne pravidlá. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam (§ 3 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z.). Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku (§ 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z.). Vyššie uvedené kritériá predložený návrh zákona nespĺňa. Ako príklady nezrozumiteľnosti, resp. zmätočnosti uvádzame: - § 1371 ods. 3 posledná veta, ktorá nedáva zmysel, - nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť § 181 a § 1655 ods. 2 posledná veta, - zmätočnosť spôsobená nesprávnymi vnútornými odkazmi, napríklad v § 77 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1993, v § 232 nesprávny odkaz na § 228 a 229, v § 289 ods. 1 nesprávny odkaz na § 296, v 321 ods. 1 nesprávny odkaz na § 324, v § 321 ods. 3 nesprávny odkaz na § 328, v § 576 nesprávny odkaz na § 1869 ods. 7, v § 606 nesprávny odkaz na § 658, v § 700 ods. 1 nesprávny odkaz na § 699 ods. 3, v § 804 nesprávny odkaz na § 805, v § 1032 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), v § 1161 nesprávny odkaz na § 609, v § 1169 nesprávny odkaz na § 711, v § 1301 nesprávny odkaz na § 1293, v § 1350 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1339, v § 1401 nesprávny odkaz na § 127 ods. 1, v § 1868 nesprávny odkaz na § 1821 až 1841, - napriek tomu, že návrh zákona v § 1911 ods. 11 nepreberá definíciu spoločných zariadení domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov] pri úprave zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu návrh zákona v § 1484 a nasl. spoločné zariadenia domu používa. V návrhu zákona absentuje zavedenie legislatívnych skratiek, ktorých použitie upravujú legislatívne pravidlá (body 9.1 až 9.5 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám). Ak bol zámer predkladateľa, že povahu legislatívnych skratiek majú mať slová alebo slovné spojenia uvedené v okrúhlych zátvorkách, je potrebné poukázať na ich právnu nedokonalosť a tiež na to, že tieto skratky nie sú dôsledne používané v celom ďalšom texte návrhu zákona. Napríklad v ustanovení § 300 ods. 1 sa vyhlásenie o uzavretí manželstva označuje „vyhlásením“. Vyhlásenie je však pojmovou súčasťou aj iných ustanovení nesúvisiacich s uzavretím manželstva (napríklad § 269 ods. 2, § 1928 ods. 1, § 2124 ods. 2). Tým sa celá navrhovaná právna úprava zneprehľadňuje. Ako príklady terminologickej nejednotnosti uvádzame: - v celej tretej časti sa nesprávne používa pojem „spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu“, hoci v ustanovení § 168 ods. 2 v spojení s § 173 všeobecnej časti sa zavádza pojem „plná spôsobilosť na právne úkony“, - pojem orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa niekedy používa v dlhom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. § 384 ods. 1 a 2, § 412, § 413 ods. 6, § 419 ods. 5), inokedy len v skrátenom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany (napr. § 415 ods. 5, § 417 ods. 2, § 422 ods. 2, § 446 ods. 4), - nedôsledne sa používajú pojmy „dieťa“ a „maloleté dieťa“, pretože v mnohých ustanoveniach hoci sa uvádza pojem „dieťa“, z jeho kontextu však jednoznačne vyplýva, že ide o „dieťa maloleté“ § 425 ods. 2 a 3, § 430 ods. 5, § 432 ods. 1); navyše, napríklad, v ustanoveniach § 121, § 174, § 308, § 809 sa uvádza (nezadefinovaný) pojem „maloletý“, na iných miestach pojem „plnoleté dieťa“ (§ 362) či „neplnoleté dieťa“; ide o mätúce pojmoslovie; potvrdzuje to aj fakt, že podľa čl. 3 ods. 3 sa v rodinnoprávnych vzťahoch prihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, kým v ustanovení § 364 ods. 1 sú obsiahnuté hľadiská najlepšieho záujmu „maloletého“ dieťaťa, - v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti sa niekedy používa pojem „dovŕšenie plnoletosti“ (v ustanoveniach § 173 ods. 1 a § 377 ods. 1), inokedy „dosiahnutie plnoletosti“ (§ 426 ods. 5, § 432 ods. 1 a 6 a § 437 ods. 6), - nejednotné terminologické vyjadrenie potreby úradne osvedčenej pravosti podpisu; na tento účel návrh zákona používa osvedčenie pravosti podpisu (§ 75 ods. 4), pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená (§ 119 ods. 3, § 305 ods. 2, § 331 ods. 4, § 344 ods. 6, § 2063 ods. 1 a 2), podpisy musia byť osvedčené (§ 982), pravosť podpisu musí byť osvedčená podľa osobitného predpisu (§ 1897 ods. 2) a pravosť podpisu osvedčená notárom (§ 1980 ods. 3), - návrh zákona nejednotne používa označenie účastníkov zmluvy, resp. dohody; v niektorých ustanoveniach sú označení ako strany (napr. § 71 ods. 2, § 92 ods. 1, § 603 ods. 1 a 5, § 635, § 638, § 640 ods. 2, § 642, § 717) a v iných ako zmluvné strany (napr. § 512, § 949, § 1027, § 1036 ods. 4, § 1042 ods. 1, § 1058 ods. 1, § 1114, § 1118 ods. 1). Návrh zákona z hľadiska systematiky nezodpovedá legislatívnemu zámeru. Základné systematické členenie by malo zodpovedať hodnotovej a metodologickej orientácii vecného riešenia a zmenenému obsahu, pričom jednotlivé časti by mali na seba obsahovo a logicky nadväzovať a byť proporciálne vyvážené. S poukazom na to nám nie je zrejmé, z akého dôvodu predkladateľ za tretiu časť upravujúcu rodinné právo, v rozpore s legislatívnym zámerom, nezaradil vecné právo s dominujúcim vlastníckym právom a úpravou absolútnych práv a následne dedičské právo, ktoré logicky a obsahovo nadväzuje na vecné právo, ale aj na rodinné právo. Tieto časti (vecné právo a dedičské právo) mali byť systematicky začlenené pred záväzkové právo upravujúce relatívne práva, ktoré by malo byť v návrhu zákona upravené ako posledné. Návrh zákona nerešpektuje legislatívny zámer, keďže neprevzal platnú právnu úpravu ochrany pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka). Zrušenie možnosti domáhať sa ochrany na obci nepovažujeme za správne a navrhujeme zachovať doterajší právny režim, ktorý vychádza z toho, že obce poznajú lepšie miestne pomery, sú väčšine subjektov bližšie ako súdy, takže môžu v určitých prípadoch oprávneným subjektom poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu rýchlejšie a účinnejšie ako súdy. Tiež poukazujeme na to, že logickému usporiadaniu právnych noriem nezodpovedá, ak prvá hlava prvej časti návrhu zákona označená ako „Osoby“ upravuje aj podnikanie (§ 8), podnik (§ 9), organizačnú zložku podniku (§ 10), prevádzkareň (§ 11), obchodné meno (§ 12), používanie obchodného mena (§ 13), prevod obchodného mena (§ 14), ochranu obchodného mena (§ 15), obchodné dokumenty (§ 16). Navyše rovnaké označenie tejto hlavy (prvá hlava prvej časti) s označením druhej časti návrhu zákona (tiež ako Osoby) je mätúce a právnu úpravu zneprehľadňuje. Predložený návrh zákona obsahuje enormné množstvo legislatívno-technických nedostatkov v spojení s mnohými gramatickými chybami (napríklad absencia čiarok alebo ich nadbytočnosť, nesprávne gramatické tvary), čím sa znehodnocuje, resp. neguje akýkoľvek, čo aj ušľachtilý cieľ predkladateľa návrhu. Návrh zákona napríklad nerešpektuje používanie spojky „a“ ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne ani spojky „alebo“, ak podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne (body 5.1 a 5.2 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám), napríklad v § 694 ods. 1 písm. a). V návrhu zákona sa z nášho pohľadu zbytočne zavádza nová terminológia, napríklad „dôjdenie“ (§ 54). Podľa platnej právnej úpravy pritom nie je sporným, že zásielka sa považuje za doručenú (po novom dôjdenú) konkrétnemu adresátovi, keď mu prejav dôjde a že týmto okamihom je okamih, keď sa prejav vôle dostal do dispozície adresáta, napríklad do jeho poštovej alebo emailovej schránky a že adresát sa s týmto prejavom oboznámil alebo mohol oboznámiť. Napriek novému termínu „dojdenie“ však návrh zákona naďalej používa pojem „doručenie“ (napríklad v § 289 ods. 2, § 377 ods. 2, § 603, § 713 ods. 2, § 967, § 1017, § 1042 ods. 2), čím sa úplne stráca zmysel zmeny terminológie. Z návrhu zákona vyplýva, že nová právna úprava súkromnoprávnych vzťahov vyvolá legislatívne zmeny vo veľkom počte všeobecne záväzných právnych predpisoch. Možno predpokladať, že tieto legislatívne zmeny budú realizované (analogicky ako pri civilných procesných kódexoch) samostatným uvádzacím zákonom, ktorý nateraz nie je predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Ako príklad možno uviesť novým Občianskym zákonníkom vyvolanú veľkú novelizáciu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorá prinesie derogáciu celých častí zákona, pričom však v čase pripomienkovania návrhu Občianskeho zákonníka nie je možné posúdiť, či daná derogácia bude korešpondovať s dikciou uvedenou v návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý vybrané ustanovenia prvej časti prvej hlavy a druhej časti Obchodného zákonníka inkorporuje už dnes. Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Takto stanovený dátum účinnosti považujeme za nereálny aj v prípade, ak by si prijatie nového Občianskeho zákonníka nevyžadovalo následnú novelizáciu ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj keď legisvakačnú lehotu v súčasnosti ešte nie je možné presne určiť, ak predpokladáme, že nakoniec bude v trvaní približne jedného roka, ide pri takom rozsiahlom kódexe a hlavne pri ním vyvolaných zmenách v aplikačnej praxi o neprípustne krátku lehotu. Pokiaľ má nadobudnutiu účinnosti nového Občianskeho zákonníka ešte predchádzať legislatívny proces zmien súvisiacich právnych predpisov, je zrejmé, že tento by bol sprevádzaný enormnou časovou tiesňou, čo by sa nepochybne opäť odzrkadlilo na precíznosti, resp. kvalite takto predkladaných a prijímaných právnych predpisov. Prijatie nového kódexu bez prijatia nevyhnutných zmien súvisiacich právnych predpisov v tak krátkej legisvakančnej lehote, by pravdepodobne aj zmarilo, resp. značne sťažilo aj jeho následnú interpretáciu a aplikáciu. Navyše je nevyhnutné, aby právnické profesie aplikujúce Občiansky zákonník, ako napríklad sudcovia, notári, advokáti mali možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu riadne oboznámiť nielen s novou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, ale aj so zmenami s ním súvisiacich, resp. na neho nadväzujúcich právnych predpisov. Bez zmien týchto právnych predpisov nie je nový Občiansky zákonník fakticky aplikovateľný v praxi. V návrhu nového Občianskeho zákonníka nie je dostatočným spôsobom reflektovaná úloha mediácie a dohôd uzatváraných v rámci mediácie, hoci princíp autonómie vôle (čl. 2 návrhu zákona) je práve v mediácii najvýraznejšie uplatňovaný. Mediácia umožňuje účastníkom sporu slobodne dohodnúť riešenia v neformálnom a nestrannom prostredí, kde mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, no sám spor nerieši ani nerozhoduje. Návrh zákona neuvádza možnosť uzatvárania dohôd prostredníctvom mediátora v kľúčových ustanoveniach, napríklad pri zmluve o spoločnom imaní manželov (§ 327), rozvode manželstva (§ 344), dohode spoluvlastníkov (§ 1753), či pri dohode o vyporiadaní dedičstva (§ 2094). Všetky tieto inštitúty sa viažu výhradne na formálne postupy, bez zahrnutia mediácie ako akceptovaného spôsobu uzatvárania dohôd v sporných prípadoch. Je preto žiaduce dané aspekty uzavierania dohôd preskúmať a prípadne doplniť rámcové ustanovenia o možnosti uplatnenia mediácie, čím by sa mediácia ako plnohodnotný a efektívny prostriedok uplatnenia princípu autonómie vôle a zmierlivého riešenia sporov ustálila aj v podmienkach právnej úpravy nového Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme za opodstatnenú pripomienku, aby návrh zákona bol predkladateľom dôsledne prepracovaný, a to bez pokračovania v tomto legislatívnom procese (LP/2025/486) a následne po jeho prepracovaní opätovne predložený do nového (druhého) medzirezortného pripomienkového konania. Pre úplnosť uvádzame, že aj v Českej republike bol v súčasnosti platný Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dvakrát. Táto pripomienka je zásadná.

ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: VIII. § 150 Začiatok premlčacej lehoty v osobitných prípadoch 2. Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, dokiaľ jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr, než uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak. Pripomienka: - Javí sa, že prvá veta si odporuje s vetou druhou, kde na jednej strane v prvej vete sa ustanovuje, že premlčacia lehota u osoby, u ktorej je potrebný zákonný zástupca, plynúť nezačne, na druhej strane vo vete druhej toto „pravidlo“ obchádza tým, že plynutie premlčacej doby pripúšťa - javí sa, že v praxi môže takýto vetný konštrukt vyvolávať problém, kde sa do rozporu dostáva inak všeobecná premlčacia lehota až 3 roky a „skrátená“ premlčacia lehota, ktorá nemôže uplynúť skôr ako jeden rok od ustanovenia zákonného zástupcu. Touto formou by sa premlčacia lehota dala zákonným spôsobom skrátiť v neprospech osoby, ktorá potrebuje zákonného zástupcu - vítame posilnenie práva u osoby s potrebou zákonného zástupcu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej lehoty, keďže v mnohých ohľadoch má práve takáto osoba obmedzené možnosti pre uplatňovanie si svojich nárokov - v danej súvislosti si dovoľujeme dať do povedomia napr. prípad, kedy práva osoby s potrebou zákonného zástupcu sú obmedzené pre samotnú zákonnú limitáciu zákonného zástupcu, napr. pri správe jeho majetku v rozsahu „neobvyklom“, kedy musí byť ustanovený osobitný zástupca – opatrovník - pri uplatňovaní nárokov voči osobe s potrebou zákonného zástupcu vidíme oslabenie práva u osoby, kde sa predpokladá nutnosť zastúpenia zákonným zástupcom, teda ide o osobu, ktorá nemôže alebo vzhľadom na situáciu (vek, psychický stav a pod.) nemá dostatočné povedomie, schopnosť sa brániť, pričom do „výhody“ sa tu „pretláča“ oprávnený, u ktorého sa predpokladá „vyššie“, a to aj právne povedomie ako dospelej osoby, resp. právnickej osoby, za ktorou stojí zväčša dospelá fyzická osoba, a to na úkor práve osoby s potrebou zákonného zástupcu Návrh znenia Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, dokiaľ jej nie je ustanovený zákonný zástupca. To neplatí o nároku proti osobe, ktorá musí mať zákonného zástupcu. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak ak by takáto lehota mala uplynúť pred ustanovením zákonného zástupcu, premlčacia lehota neskončí skôr, než uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: IX. § 162 Premlčanie nároku na náhradu škody (1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskôr sa nárok na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla, ak tento zákon neustanovuje inak; to neplatí, ak ide o nárok na náhradu škody na zdraví, nárok na náhradu škody pri usmrtení alebo o nárok na náhradu nemajetkovej škody blízkych osôb podľa § 827. Pripomienka: - aj keď sa javí, že táto úprava (ods. 1) kopíruje doterajšie znenie, súčasné znenie i napriek početnej judikatúre stále vyvoláva rôznorodé interpretácie, a to najmä vo vzťahu k zodpovednej osobe, ktoré napr. poisťovne mnohokrát zneužívajú (opakované požadovanie právoplatného rozhodnutia o zavinení (zavádzanie spotrebiteľa), čím v súčasnosti majú priestor na „naťahovanie“ času do takej miery, kde môžu následne môžu vzniesť námietku premlčania) - javí sa, že táto úprava (ods. 2) nepomerne vyzdvihuje a zvýhodňuje majetkovú škodu, ktorú je mnohokrát možné nahradiť aj inak, a to nad škodu toho najzraniteľnejšieho – teda zdravia, života, či ujmy za stratu blízkeho, kde takáto ujme nie je zvrátiteľná alebo zhojiteľná žiadnym iným spôsobom - v rámci novely zákona sa javí, že z nepochopiteľných dôvodov sa vytratila osobitná úprave premlčania pri právach na plnenie z poistenia, kde podľa „starej“ stále aktuálnej právnej úpravy začína plynúť premlčacia doba za rok od poistnej udalosti. Takáto úprava bola na prospech poškodeného, navrhovaná zmena opäť dáva do popredia záujmy poisťovní tým, že túto „výhodu“ poškodených ako slabšej strany a „nevýhodu“ silnejšej strany - poisťovne ruší, čím opäť zvyšuje ochranu silnejšej strany. Návrh znenia: 1) Premlčacia lehota nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu preukázateľne zodpovedá. 3) Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: X. § 163 Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (1) Premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začne plynúť odo dňa, keď sa ukrátený dozvedel alebo musel dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto je povinný ho vydať. (2) Najneskôr sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, ak tento zákon neustanovuje inak. Pripomienka: - rovnako ako uvádzame pri § 162 aj v tomto prípade sa javí že táto úprava (ods. 2) nepomerne vyzdvihuje a zvýhodňuje majetkovú škodu, ktorú je mnohokrát možné nahradiť aj inak, a to nad škodu toho najzraniteľnejšieho – teda zdravia, života, či ujmy za stratu blízkeho, kde takáto ujme nie je zvrátiteľná alebo zhojiteľná žiadnym iným spôsobom ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXII. § 645 Smrť alebo zánik dlžníka alebo veriteľa (1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. (2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. (3) Zánikom veriteľa alebo dlžníka, ktorý je právnickou osobou, nezanikne právo ani povinnosť, ak zákon neustanovuje inak. Pripomienka: - v praxi, hlavne zo strany poisťovní, ale aj iných subjektov sa tento inštitút zneužíva, keď s ohľadom na zdravotný stav alebo vek, je pre tieto subjekty výhodnejšie sa súdiť a takýmto konaním umelo naťahovať čas, a to aj o niekoľko rokov, pre povinnosť na náhradu škody titulom bolestného, trvalých následkov alebo nemajetkovej ujmy, hoci napr. poisťovne, v prípade škôd hradených z povinného zmluvného poistenia, majú samé zákonnú povinnosť prípadu v zákonných lehotách (3 mesiace + 15 dní) sa vecou zaoberať a likvidovať. - inšpirovať je možné sa českou úpravou OZ, kde sa tieto nároky, za predpokladu, že sú uplatnené v súdnom konaní, v prípade úmrtia účastníka – oprávneného na náhradu škody titulom bolestného, trvalých následkov alebo nemajetkovej ujmy, postupujú na dedičov Návrh znenie: Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu a pred smrťou veriteľa nebolo uplatnené na súde; ak právo na náhradu škody pri zásahu do osobnosti človeka a právo na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo pred smrťou veriteľa uplatnené na súde, toto právo nezaniká, ale prechádza na právneho nástupcu/dediča, inak toto právo smrťou veriteľa zaniká. Odôvodnenie: Pri porovnaní slovenského, českého a rakúskeho právneho prostredia, a to súčasného i minulého konštatujeme, že zánik práva na náhradu škody na zdraví sa stáva menšinovou právnou úpravou. V Českej republike sa najprv pod vplyvom ABGB a v spojitosti s judikatúrou nároky dedili, ak boli uplatnené na súde (rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky z 13.06.1923, Rv I 183/23, Sbírka rozhodnutí ve věcech občanských, ročník pátý, Vážný, čís. 2722). Neskôr bol tento režim súčasťou zákona č. 141/1950 Zb. Opačný prístup priniesol až zákon č. 40/1964 Zb. a zákonom č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (nový) sa pôvodný režim vrátil (§ 2009 ods. 2 a § 1475 ods. 2 českého zákona č. 89/2012 Sb). V Rakúsku bolo dedenie rovnako podmienené uplatnením na súde, avšak kritika doktríny a následný judikatórny obrat odstránil aj túto podmienku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska z 30.09.1996, sp. zn. 6 Ob 2068/96, k pretekom so smrťou potri napr. ŠUSTEK, P.: Závody se smrtí, aneb když pozůstalost tvoří také osobní práva zůstavitele. In NOVOTNÁ, M., ZORIČÁKOVÁ, V. (eds.) Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých a osobitosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v medicínskom práve v podmienkach slovenského a českého práva. Bratislava: TINCT, 2021, 184 s.). Slovenská judikatúra k tejto problematike začína rozhodnutím R 20/1966, nasleduje R 31/1973, R 53/1996 až R 2/2015. Už na prvý pohľad je zrejmé, že celá doterajšia prax sa odvíja od rozhodnutia prijatého krátko po prijatí zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Stručne povedané, celá doterajšia judikatúra stavia na rozhodnutí prijatom dávno a v inom kontexte doby. Zároveň nebadať žiadne ambície k judikatórnemu odklonu od takto nastaveného kurzu. Návrh nového občianskeho zákonníka v našich pomeroch zachováva opačný trend v podobe režimu najviac nevýhodného pre poškodeného, ktorý neraz preteká so smrťou, zatiaľ čo odďaľovanie poskytnutia náhrady (hoci aj v exekučnom konaní, k tomu napr. NS SR R 2/2015) je legitímnou procesnou taktikou škodcu. Je otázne, z akých dôvodov by mala byť zachovaná kontinuita s takou právnou úpravou. Zatiaľ čo v Rakúsku bolo doktrinálne kritizované vôbec podmieňovanie dedenia nárokov uplatnením na súde, aby poškodený nemusel pretekať so smrťou, slovenský poškodený neraz svojou smrťou zakončí niekoľkoročný spor. Preto je potrebné si zodpovedať otázku, či chceme pokračovať v takto nastavenom trende. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIII. § 646 Dohoda o urovnaní (1) Dohodou o urovnaní môžu strany upraviť práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné tak, že pôvodný záväzok nahradia novým záväzkom. (2) Ak sa urovnanie týka premlčaného nároku, musí byť dohoda o urovnaní uzavretá písomne. Pripomienka: - z praxe, aj keď je to zo znenia aj súčasnej právnej úpravy (§ 585 OZ) zrejmé a jasné, vznikajú interpretačné nezrovnalosti vo vzťahu napr. sporným nárokom ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy (§13), kde síce inou právnou úpravou a judikatúrou sú tieto nároky bežné priznávané, a aj keď je vôľa na skoršie, mimosúdne urovnanie, bez potreby ďalšej traumatizácie pozostalých, mnohé subjekty si vymieňujú práve len rozhodnutie súdom. Navrhované znenie: Dohodou o urovnaní môžu strany upraviť práva a povinnosti medzi nimi sporné alebo pochybné tak, že pôvodný záväzok nahradia novým záväzkom. To platí aj pre práva a povinnosti, o ktorých má rozhodnúť súd. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIV. § 670 Úrok z omeškania (1) Ak dlžník nesplnil peňažný dlh alebo jeho časť, má veriteľ právo na úrok z omeškania z nezaplatenej sumy v dohodnutej sadzbe. Ak sadzba úroku z omeškania nebola stranami záväzku dohodnutá, má veriteľ právo na úrok z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (2) V spotrebiteľskom vzťahu nesmie sadzba úroku z omeškania so splnením dlhu spotrebiteľa prevyšovať sadzbu, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Dohoda o plnení v splátkach nezahŕňa dohodu, že sa má v splátkach platiť aj úrok z omeškania. (4) Neprimerane vysokú dohodnutú sadzbu úroku z omeškania môže súd znížiť. Ustanovenia o znížení neprimeranej zmluvnej sankcie (§ 675) sa použijú primerane. Pripomienka: V praxi nastávajú situácie, a to napr. pri riešení nemajetkovej ujmy oprávnených osôb ako pozostalých po nebohom v dôsledku poistnej udalosti, kde pozostalí síce majú snahu riešiť vec mimosúdne (s cieľom vyhnúť sa súdnemu sporu, ktorý je spojený mnohokrát s významným opakovaným emočným zaťažením už tak emočne zaťažených pozostalých – vyvolanie „druhotného“ spôsobovania emočného utrpenia), avšak povinný alebo jeho poisťovňa takúto mimosúdnu dohodu odmietajú z rôznych príčin (výška odškodnenia, okruh pozostalých a pod.) a žiadajú súdne rozhodnutie. Týmto spôsobom sa povinný ako vinník, resp. jeho poisťovňa dostávajú do nedôvodnej výhody oproti oprávnenému (jeho ujma je nezvrátiteľná), kde je výhodné konať tak, aby sa konanie tak predsúdne ako aj súdne naťahovalo, čo najdlhšie (zníženie hodnoty peňazí odškodnenia v čase – viď inflácia v ostatných rokoch), v mnohých prípadoch aj z dôvodu „vypočítavosti“, ak oprávnená osoba je vyššieho veku a je dôvodne možné očakávať, že takáto osoba sa nemusí dožiť konca konania, čím by z dôvodu zániku strany zanikla aj povinnosť či už povinnej osoby (vinníka) alebo jeho poisťovne. Súdy však pri týchto typoch odškodnenia nepriznávajú úrok z omeškania v zásade vôbec (do istej miery je potrebné úrok z omeškania vnímať ako formu kompenzácie vo vzťahu k časovému vývoju hodnoty odškodnenia vyjadrenej v peniazoch), hoci nárok ako taký súdy v prevažnej miere priznávajú, pričom odlišuje sa len výška súdom priznaného odškodnenia súdom a vzneseným nárokom v rámci mimosúdneho konania (aj to nie vždy). Nevidíme preto dôvod, pre ktorý by súdy nemohli priznávať aj úroku z omeškania pre prípad nemajetkovej ujmy, obzvlášť, ak ide o nároky, ktoré sú kryté poistením a riadia sa osobitným právnym predpisom (napr. zákon o povinnom zmluvnom poistení) , kde poisťovne majú povinnosť s nárokmi vysporiadať v zákonom stanovených lehotách, po ktorých uplynutí má prísť sankcia pre poisťovne vo forme úroku z omeškania (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 263/2022, III. ÚS 309/2020, III. ÚS 214/2020). V prípadoch nemajetkovej ujmy vidíme teda priestor aj na priznanie úroku z omeškania, a to zo sumy, ktorú súd prizná a od momentu buď uplatnenia na súde, ak takýto nárok nebol predtým uplatňovaný mimosúdne alebo od momentu uplynutia lehoty stanovenej osobitným zákonom. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nevyplýva, že by zákonodarca oproti iným škodám sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Zákonná lehota podľa osobitného právneho predpisu pritom nemôže byť vnímaná ako liberácia škodcu alebo jeho poisťovne od platenia príslušenstva pohľadávky ako sú napr. úroky z omeškania. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXIX. § 798 Stret prevádzok Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov, a ak ide o vysporiadanie medzi nimi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Pripomienka: - javí sa, že pri takomto znení to v praxi môže byť problematické a bude dochádzať k nesprávnej interpretácii - nároky poškodených, napr. spolujazdcov, ktorí nemajú žiaden vplyv na nehodový dej, môžu byť tak neoprávnene krátené pre spoluúčasť vodiča na nehodovom deji z jednej poisťovne s poukazom, že zvyšok má plniť druhá ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIII. § 817 Zákonné obmedzenie zodpovednosti a výšky náhrady škody Zákon môže obmedziť zodpovednosť škodcu alebo ustanoviť určitú výšku náhrady škody. Pripomienka: Aj keď je to upravované v inej časti, tu si len dovoľujeme poznamenať, že poškodený by nemal niesť vyššiu mieru zavinenia ako samotný vinník, ktorý následok a škodu vyvolal. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIV. § 818 Náhrada nemajetkovej škody Ak je to odôvodnené okolnosťami prípadu, najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne, je povinný nahradiť aj nemajetkovú škodu. Pripomienka: - uvedené znenie sa javí, že v budúcnosti môže vyvolávať problematickú interpretáciu a bude schopná zmariť viaceré nároky oprávnených, keďže sa do popredia dáva skôr úmyselné konanie škodcu. Navrhované znenie: Ak je to odôvodnené okolnosťami prípadu, je povinný nahradiť aj nemajetkovú škodu, najmä ak škodca spôsobil škodu úmyselne. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXVIII. § 823 Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (1) Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. (2) Ak dosahuje poškodený po skončení pracovnej neschopnosti zárobok len s vynaložením zvýšeného úsilia, ktoré by bez škodnej udalosti nemusel vynaložiť, je škodca povinný odčiniť poškodenému aj toto zvýšené úsilie. Prihliadne sa pritom aj na zvyšovanie zárobkov v danom odbore a na pravdepodobný rast zárobku poškodeného podľa rozumných očakávaní. Pripomienka: V praxi sa stáva, že napriek priznanému peňažnému dôchodku sa kompenzácia zo strany povinnej osoby v čase znižuje, a to z dôvodu valorizácie platov ako takých, resp. invalidného dôchodku (oba sú valorizované v podstate v nadväznosti na zvyšujúce sa hospodárske náklady), pričom peňažný dôchodok je stanovený fixne bez jeho valorizácie. V dôsledku uvedeného dochádza počas niekoľkých rokov k „oslobodeniu“ škodcu od povinnosti uhrádzať peňažný dôchodok, napriek tomu, že stav vyvolal škodca svojím konaním, nakoľko túto kompenzáciu rokmi „skonzumuje“ valorizácia iných dávok. Navrhované znenie: Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody s prihliadnutím na valorizáciu podľa osobitných predpisov (% medziročnej inflácie, % valorizácie dôchodkov a pod.) a zárobkom, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti, s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitného predpisu. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXIX. § 824 Náhrada straty na dôchodku Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu na dôchodku, a to peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi dôchodkom, na ktorý poškodenému vzniklo právo a dôchodkom, na ktorý by mu bolo vzniklo právo, ak by do základu, z ktorého bol dôchodok vymeraný, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú poškodený poberal v rozhodnej dobe pre vymeranie dôchodku. Pripomienka: V tejto časti by sme navrhujeme ustanoviť nový paragraf: § 824a Náhrada straty perspektívy Škodca je povinný nahradiť poškodenému stratu, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku konania škodcu, pre ktorú poškodený preukázateľne stratil perspektívu, ktorú bolo možné očakávať, a to peňažným dôchodkom alebo jednorazovým odškodnením, avšak najmenej vo výške 1/10 z celkového nároku, ktorý by poškodenému patril až do doby priznania riadneho starobného dôchodku podľa osobitných predpisov. V prípade, ak by nebolo možné určiť dobu priznania starobného dôchodku, vychádza sa z predpokladaného dôchodkového veku v čase, kedy si poškodený uplatnil u škodcu nárok na tento peňažný dôchodok ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: XXXXIV. § 829 Náhrada nemajetkovej škody blízkych osôb (1) Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť blízky vzťah sa predpokladá u manžela, partnera, rodiča a dieťaťa zomrelého. (2) Odsek 1 sa použije aj v prípade mimoriadne závažného poškodenia zdravia. (3) Pri určení náhrady nemajetkovej škody sa prihliadne najmä na intenzitu vzájomného vzťahu medzi zomrelým a poškodeným, na ich vek a zdravotný stav, existenčnú závislosť poškodeného od zomrelého a na postoj škodcu ku škodnej udalosti. Pripomienka: V návrhu znenia úplne absentuje osoba v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, priamo v pokrvnom rodinnom vzťahu - súrodenec (brat, sestra). Tieto vzťahy sú, hlavne u maloletých a mladistvých, často zásadné a je vhodné ich taxatívne zakotviť v znení zákona. Navrhujeme znenie: (1) Ak boli usmrtením človeka naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, je škodca povinný odčiniť osobám, ktoré boli v obzvlášť blízkom vzťahu so zomrelým, aj nemajetkovú škodu, ktorá spravodlivo vyvažuje zásah do ich súkromného a rodinného života. Obzvlášť blízky vzťah sa predpokladá najmä, avšak nie výlučne u manžela, partnera, súrodenca, rodiča a dieťaťa zomrelého. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1551 Poistná udalosť (1) Osoba oprávnená na poistné plnenie je povinná poisťovateľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvie, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, oznámiť akékoľvek viacnásobné poistenie, predložiť doklady vyžiadané poisťovateľom a postupovať spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve. Poistnú udalosť môže oznámiť aj iná osoba, ak má na tom právny záujem. (2) Poistník, poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie poskytnú poisťovateľovi súčinnosť pri prešetrovaní poistnej udalosti splnením dôvodných požiadaviek poisťovateľa, najmä s ohľadom na: a) údaje o príčinách a následkoch poistnej udalosti, b) listinné alebo iné dôkazy o poistnej udalosti, c) umožnenie prístupu k poistenej veci a na miesto, kde došlo k poistnej udalosti. (3) Poisťovateľ je povinný najneskôr do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 1 ukončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti a oznámiť jeho výsledky osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie. V oznámení poisťovateľ uvedie a vysvetlí dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia, ak k takému úkonu pristúpil. Dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia je možné dodatočne meniť iba z príčin, ktoré nie sú na strane poisťovateľa. (4) Lehota podľa odseku 3 sa primerane predĺži, ak poisťovateľ nemôže ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 je poisťovateľ povinný osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie, oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné prešetrovanie ukončiť v lehote podľa odseku 3. (5) Ak poisťovateľ nemôže prešetrovanie ukončiť do jedného mesiaca po tom, čo bola poisťovateľovi poistná udalosť oznámená podľa odseku 1 a prešetrovaním je preukázané, že poisťovateľovi vznikla povinnosť plniť, je poisťovateľ povinný poskytnúť osobe oprávnenej na poistné plnenie na jej žiadosť primeraný preddavok. (6) Poistné plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti poisťovateľom, najneskôr však do pätnástich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 3; ak však ide o prípad podľa odseku 4, poistné plnenie je splatné do 15 dní od uplynutia dňa, kedy poisťovateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti a s ohľadom na okolnosti prípadu mohol prešetrovanie poistnej udalosti ukončiť. (7) Poisťovateľ má právo od poistného plnenia odpočítať splatné poistné a iné splatné pohľadávky z poistenia; to neplatí, ak ide o poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu, z povinného zmluvného poistenia alebo z poistenia záruky podľa § 1601 ods. 4. (8) Ak poistník, poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie vyvolá porušením svojich povinností podľa odsekov 1 a 2 zvýšenie nákladov na prešetrovanie poistnej udalosti, poisťovateľ má voči nemu právo na ich náhradu. Pripomienka: - V praxi sa bežne stáva, že tieto lehoty (Ods. (3) a (4)) poisťovne obchádzajú len strohým oznámením, že vec je prešetrovaná, prípadne že vec bola daná znaleckej organizácii, alebo alibisticky, že sa vecou budú zaoberať až po právoplatnosti rozhodnutia o zavinení, hoci sám má alebo by podľa očakávaní mal disponovať dostatočným odborným aparátom na zistenie. Takýto postup je absolútne v neprospech poškodenej osoby a len na prospech vinníka, škodcu, resp. poisťovní. - To, že ide o „obchádzanie“ umocňuje aj ods. 4, ktorý lehotu podľa ods. 3 v podstate predlžuje na nekonečno a bez akejkoľvek kompenzácie poškodeného alebo poisteného - Poistený alebo poškodený ako slabšia strana nemôže znášať následky neaktivity poisťovateľov alebo byť ich rukojemníkom - V praxi sa stáva, že poisťovateľ nie je ochotný sprístupniť „vlastné“ doklady (znalecké posudky, odborné posúdenia, „protiposudky“ – mnohokrát nepostupuje v súlade so zákonom, ale v záujme dosiahnutia primeraného odškodnenia poškodeného na jeho ďalšie fungovanie sa to zvykne akceptovať), ktoré má k dispozícii a ktoré si zabezpečil v rámci svojej činnosti za účelom kontroly podkladov, ktoré predložil poistený alebo poškodený, čím sám sťažuje kontrolu postupu poisťovne zo strany poškodeného a doslova núti poškodeného postaviť sa pred otázku, či to nechá tak a akceptuje stanovisko poisťovne, ktoré nemá ako overiť alebo vyvolať súdne konanie, kde už poisťovňa takýto dokument musí na svoju obranu predložiť. Hoci iniciátorom súdneho konania je v týchto prípadoch poškodený, ak sa tak rozhodne, subjektom, ktorý skutočne vyvoláva súdne konanie a vyvoláva zvýšené nároky na hospodárnosť konania pred súdom a následne aj vyvolané nákladmi na súdne konanie je práve poisťovňa. Mnohým takým súdnym konaniam by však bolo možné predísť, ak by poisťovne s poškodenými zdieľali ich likvidačný spis, obzvlášť vo vzťahu k nárokom poškodených – vo vzťahu k ich zdravotnému stavu a pod.. Navrhované znenie: 1) Osoba oprávnená na poistné plnenie je povinná poisťovateľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nej dozvie, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, oznámiť akékoľvek viacnásobné poistenie, predložiť doklady vyžiadané poisťovateľom a postupovať spôsobom dohodnutým v poistnej zmluve. Poistnú udalosť môže oznámiť aj iná osoba, ak má na tom právny záujem. Poisťovateľ je povinný osobe oprávnenej na poistné plnenia alebo inej osobe, ktorá má právny záujem na výsledku poistnej udalosti, predložiť takejto osobe doklady (elektronicky) všetky doklady a dokumenty, ktoré boli vo vzťahu k takejto osobe vyhotovené zo strany poisťovateľa, najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu nároku alebo nároku poškodeného, a to bez ohľadu na to, či takýto dokument bol vyhotovený na náklady poisťovateľa alebo nie. 3) Poisťovateľ je povinný najneskôr do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 1 ukončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti a oznámiť jeho výsledky osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie. V oznámení poisťovateľ uvedie a vysvetlí dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia, ak k takému úkonu pristúpil. Dôvody neplnenia alebo zníženia poistného plnenia je možné dodatočne meniť iba z príčin, ktoré nie sú na strane poisťovateľa. Úkony vyvolané samotným poisťovateľom nie sú dôvodmi, pre ktoré by bolo možné ich vnímať ako dôvody pre neplnenia v lehote podľa vety prvej. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa vety prvej je povinný poškodenému poskytnúť primeraný preddavok a zaplatiť poškodenému alebo poistenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, a to od uplynutie lehoty podľa vety prvej až do doby vysporiadania nárokov poškodeného alebo poisteného. 4) Lehota podľa odseku 3 sa primerane predĺži, ak poisťovateľ nemôže ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti z dôvodov, ktoré nie sú na jeho strane. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 je poisťovateľ povinný osobe, ktorá uplatnila právo na poistné plnenie, oznámiť dôvody, pre ktoré nie je možné prešetrovanie ukončiť v lehote podľa odseku 3 a povinný poskytnúť osobe oprávnenej na poistné plnenie na jej žiadosť primeraný preddavok, ak prešetrovaním je preukázané, že poisťovateľovi vznikla povinnosť plniť. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1552 Povinnosti poistníka a poisteného (1) Poistník a poistený sú povinní dodržiavať povinnosti, ktoré sú dohodnuté alebo zákonom ustanovené. (2) Ak malo vedomé porušenie povinností podľa odseku 1 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť primerane podľa toho, aký vplyv malo porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. (3) Ak sa poisťovateľ o porušení povinnosti, ktoré zakladá právo znížiť poistné plnenie, dozvie po vyplatení poistného plnenia, má právo požadovať vrátenie časti poistného plnenia, o ktorú by bol oprávnený poistné plnenie znížiť. Nárok na vrátenie časti poistného plnenia sa premlčiava podľa ustanovení o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 163). Pripomienka - k ods. 2 Navrhujeme, aby takéto „primerané zníženie poistného plnenia“ = „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovateľa vo forme verejne dostupného predpisu poisťovne, aby sa aj poistený/ poškodený mal právo brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. - k ods. 3 považujeme za neprijateľné aj čo do právnej istoty, aby poisťovateľ v pozícii subjektu s odbornými znalosťami mal výhodu až 10 rokov voči poškodenému alebo poistenému, a to len preto, že poisťovňa ako odborný garant likvidácie si nevykonal vlastnú robotu, ktorú môže poškodený a poistený ako spotrebiteľ dôvodne od poisťovne očakávať. Ostatne ide to aj na vrub podnikateľského rizika poisťovne, aby mala záujem sama vec riadne vyšetriť a využiť na to všetky dostupné prostriedky. - 10 rokov pre poisťovňu oproti 2-3 rokov pre poškodeného/poisteného je v absolútnom nepomere, a to už len s ohľadom na „silu“ postavenia vo vzájomnom vzťahu. Poisťovniam sa tak nedôvodne a nelogicky dáva sila rovnajúca sa súdnym rozhodnutiam, ktorými sa priznaný nárok premlčiava v rovnakej lehote 10 rokov, hoci všeobecná lehota je daná na 3 roky. Novelizáciou OZ pritom zaniká osobitná úprava platná pre práva na plnenie z poistenia, kde podľa doteraz platnej právnej úpravy bola premlčacia doba so začiatkom za rok po poistnej udalosti. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1560 Výpoveď poisťovateľa zo zákonných dôvodov Poisťovateľ vypovie poistenie bez výpovednej doby, ak mu povinnosť ukončiť zmluvný vzťah s poistníkom ukladá osobitný predpis. Pripomienka: - nie je uvedené na základe akého osobitného predpisu - uvedené ustanovenie je tak nezrozumiteľné a nejasné ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1562 Odstúpenie od zmluvy zo strany poisťovateľa (1) Pri vedomom porušení povinností podľa § 1539 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti. (2) Právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1 zanikne, ak ho poisťovateľ nevykoná do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o takejto skutočnosti dozvedel alebo musel dozvedieť, najneskôr do desiatich rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie. (3) Právo podľa odseku 1 poisťovateľ nemá, ak a) poistnú zmluvu uzavrel aj s vedomím o neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí, b) nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí bola spôsobená nepresnými alebo nezrozumiteľnými otázkami poisťovateľa, alebo c) na strane povinnej osoby podľa § 1539 pominula skutočnosť, pre ktorú by poisťovateľ poistnú zmluvu neuzavrel. (4) Pri vyporiadaní po odstúpení od zmluvy má povinnosť vrátiť poistné plnenie prijaté od poisťovateľa aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy. Pripomienka: - ods. 1 je uvedené vedomé porušenie povinností poisteného podľa § 1539, ale toto musí poisťovateľ vedieť preukázať - ods. 2 – možnosť odstúpiť od zmluvy až 10 rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie je neprimerané a len na prospech poisťovní. Za 10 rokov, ale aj za čas kratší sa môže celkové podmienky poistenia, vrátane dôvodu vzniku na odstúpenie razantne zmeniť ostatne na to pamätá aj ods. 3 písm. c). Navrhované znenie: 1) Pri vedomom porušení povinností podľa § 1539 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti. Poisťovateľ musí vedomé porušenie vedieť preukázať. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1563 Odmietnutie poistného plnenia (1) Poisťovateľ môže poistné plnenie odmietnuť, ak bola príčinou poistnej udalosti skutočnosť, a) o ktorej sa dozvedel až po poistnej udalosti, b) ktorú pri uzavieraní alebo zmene poistnej zmluvy nemohol zistiť v dôsledku vedomého porušenia povinnosti podľa § 1539 a c) ak by pri vedomosti o tejto skutočnosti poistnú zmluvu alebo dohodu o jej zmene neuzavrel alebo by ju uzavrel za podstatne iných podmienok. (2) Dôjdením oznámenia poisťovateľa o odmietnutí plnenia osobe oprávnenej na poistné plnenie poistenie zaniká. Poisťovateľ je povinný o zániku poistenia oboznámiť poistníka v primeranej lehote po zániku poistenia. (3) Ak skutočnosť spĺňajúca podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b), ktorá by mala za následok len uzavretie poistnej zmluvy za podstatne iných podmienok, nie je príčinou poistnej udalosti, ale má za následok iba zväčšenie rozsahu jej následkov, poisťovateľ nemá právo poistné plnenie odmietnuť, má však právo podľa § 15396 ods. 5. Pripomienka: - ods. 1 písm. a) nedáva zmysel, nakoľko o príčine poistnej udalosti sa poisťovňa, ale aj samotný poistený dozvedia až po poistnej udalosti, inak by nemohla poistná udalosť ani vzniknúť, teda ide vlastne o všetky skutočnosti, ktoré môžu alebo zapríčinili poistnú udalosť a poisťovňa by tak nemusela vlastne nikdy plniť žiadnu poistnú udalosť ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1583 Osobitné prípady (1) Ak zomrie poistený aj oprávnená osoba v rovnakú dobu alebo za okolností, ktoré neumožňujú zistiť, kto z nich zomrel ako prvý, platí, že poistený prežil oprávnenú osobu, ak nie sú ani iné osoby, ktorým by vzniklo právo na plnenie podľa § 1580 a nasl.. (2) Osoba, ktorej má smrťou poisteného vzniknúť právo na poistné plnenie, toto právo nenadobudne, ak spôsobila poistenému smrť konaním, za ktoré bola právoplatne odsúdená za spáchanie úmyselného trestného činu; ustanovenie § 1549 ods. 5 sa nepoužije. Pripomienka: - ods. 1 ide vlastne proti logike poisteného, ktorý si sám vybral „postupnosť“ pre prípad vlastnej smrti s očakávaním, že tento sa následne o poistné plnenie „postará ďalej“, resp. s vedomím, že takéto poistné plnenie by v prípade úmrtia oprávnenej osoby po smrti poisteného prešli ďalej v zmysle dedičskej postupnosti, - takýto konštrukt postupnosti dedičskej postupnosti by zjavne nastal aj v prípade, ak by oprávnená osoba zomrela skôr ako samotný poistený - uvedené znenie je skôr namierené na prospech poisťovní Navrhované znenie: (1) Ak zomrie poistený aj oprávnená osoba v rovnakú dobu alebo za okolností, ktoré neumožňujú zistiť, kto z nich zomrel ako prvý, platí, že oprávnená osoba prežila poisteného. Ak oprávnená osoba nemá dedičov, právo na poistné plnenie majú osoby, ktorým by vzniklo právo na plnenie podľa § 1580. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1587 Povinnosti v prípade úrazu (1) Poistený je povinný bezodkladne po úraze vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí. (2) Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 14 dní odkedy sa prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz. Pripomienka: - Ods. 1 - „bezodkladné vyhľadanie lekárskeho ošetrenia“ ako povinnosť poisteného sťažuje a aj výrazne obmedzuje právo na dosiahnutie spravodlivého poistného plnenia (čo je základný zmysel poistenia). Uvedené budú v praxi poisťovatelia zneužívať a na základe uvedeného budú môcť poisťovatelia špekulatívne zamietať poistné plnenia. - Ods. 2 – hlásenie poistnej udalosti v lehote 14 dní ako podmienka pre oprávnenú osobu na poistné plnenie je absurdná a v praxi často (z rozmanitých právnych, technických, medicínskych a iných dôvodov) nevykonateľná. Opäť dáva poisťovateľovi zbytočne neprimeranú výhodu vo vzťahu k finančného spotrebiteľovi (poisťovateľ ma na šetrenie poistnej udalosti mesiace – poistený by mal na nahlásenie udalosti len dni...). Navrhované znenie: (1) Poistený má po úraze, primerane na závažnosť úrazu a okolnosti, vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí. (2) Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 3 mesiacov od momentu, kedy sa preukázateľne prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1588 Zníženie a neposkytnutie poistného plnenia (1) Poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie najviac na jednu polovicu, ak k úrazu došlo v čase, keď bol poistený pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok a tieto okolnosti na strane poisteného podstatne prispeli k vzniku úrazu. Ak však mal taký úraz za následok smrť poisteného, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť iba vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním poisteného, ktorým inému spôsobil ťažkú škodu na zdraví alebo smrť. (2) Poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie, ak k úrazu poisteného došlo v súvislosti s konaním, pre ktoré bol poistený právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Pripomienka Navrhujeme, aby takéto „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovne vo forme akéhosi verejne dostupného „interného“ predpisu poisťovne, aby sa aj poistený mal právo sa brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. - rozsah „najviac na jednu polovicu“ je 0-50%, pričom tu vôbec nie je zrejmé, podľa čoho sa v danom rozsahu bude postupovať. Prítomnosť alkoholu pritom má svoje merateľné hranice (napr. promile). Navrhované znenie: (3) Poisťovateľ má právo primerane a proporcionálne znížiť poistné plnenie najviac na jednu polovicu, ak k úrazu došlo v čase, keď bol poistený pod vplyvom alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok a tieto okolnosti na strane poisteného podstatne prispeli k vzniku úrazu. Ak však mal taký úraz za následok smrť poisteného, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť iba vtedy, ak k úrazu došlo v súvislosti s konaním poisteného, ktorým inému spôsobil ťažkú škodu na zdraví alebo smrť. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1593 Zachovanie stavu (1) Ak dôjde pri poistnej udalosti k poškodeniu alebo k zničeniu majetku, je poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie povinná zdržať sa jeho opravy alebo odstraňovania jeho zvyškov, pokiaľ s tým poisťovateľ neprejaví súhlas a umožniť poisťovateľovi obhliadnutie stavu spôsobeného poistnou udalosťou. Ak bola dohodnutá lehota, v ktorej sa má poisťovateľ vyjadriť, zaniká táto povinnosť najneskôr uplynutím tejto lehoty; ak nebola lehota dohodnutá, táto povinnosť zaniká, ak sa poisťovateľ nevyjadrí v lehote 15 dní od oznámenia poistnej udalosti. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak je potrebné z bezpečnostných, hygienických, ekologických alebo iných závažných dôvodov s opravou majetku alebo s odstránením jeho zvyškov začať skôr; na túto skutočnosť je povinný poistený poisťovateľa bezodkladne po vzniku poistnej udalosti upozorniť. Oznamovacia povinnosť poisteného sa považuje za splnenú aj vtedy, ak oznámenie vykoná poistník alebo osoba oprávnená na poistné plnenie. (3) Poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa § 1552 v prípade nesplnenia povinnosti poisteného podľa odseku 2, ak vzhľadom na okolnosti prípadu by ani splnenie povinnosti podľa odseku 2 neumožnilo poisťovateľovi obhliadnuť stav spôsobený poistnou udalosťou. Navrhujeme doplniť: 4) Poisťovateľ je povinný uhradiť náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť do doby poskytnutia vyjadrenia podľa ods. 1 alebo ktoré vznikli v dôsledku postupu podľa ods. 1 ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1594 Nájdenie majetku (1) Ak poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zistí po oznámení poistnej udalosti, že sa našiel stratený alebo odcudzený majetok, ktorého sa poistná udalosť týka, je povinná oznámiť to bez zbytočného odkladu poisťovateľovi. (2) Ak poisťovateľ poskytol poistné plnenie za nájdený majetok, neprechádza na neho vlastnícke právo k nájdenému poistenému majetku, ale poistený je povinný podľa svojho výberu a) uhradiť poisťovateľovi sumu poskytnutého poistného plnenia po odpočítaní nákladov účelne vynaložených na odstránenie poškodení vzniknutých v čase, keď boli poistený alebo osoba oprávnená na poistné plnenie zbavení možnosti s majetkom nakladať a po odpočítaní iných nákladov účelne vynaložených v súvislosti s vrátením majetku poistenému alebo osobe oprávnenej na poistné plnenie alebo b) uhradiť poisťovateľovi sumu zodpovedajúcu hodnote nájdeného majetku v čase jeho vydania poistenému. (3) Povinnosť podľa odseku 2 poistený nemá, ak a) nájdený majetok nebol vydaný poistenému alebo jeho vydanie je možné dosiahnuť iba s neprimeranými nákladmi, b) majetok bol poškodený v rozsahu, že jeho uvedenie do stavu pred poistnou udalosťou nie je možné alebo je možné iba s neprimeranými nákladmi. Navrhujeme: - navrhujeme doplniť do ods. 3 písm. c), aby povinnosť uhradenia bola limitovaná primeraným časovým úsekom, napr. 3 roky/5 rokov od poskytnutia poistného plnenia Navrhované znenie: c) od poskytnutia poistného plnenia uplynulo viac ako 3/5 rokov ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1599 Poistné plnenie (1) Ak o práve poškodeného proti poistenému na náhradu škody rozhoduje súd, považuje sa prešetrovanie zo strany poisťovateľa za skončené najneskôr dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; to neplatí, ak poisťovateľ nemal o konaní vedomosť. Počas konania podľa predchádzajúcej vety premlčacia lehota podľa § 153 spočíva. (2) Poisťovateľ uhrádza poistné plnenie vždy v peniazoch; poškodený nemá právo voľby podľa § 811. (3) Poistné plnenie platí poisťovateľ poškodenému; poškodený má právo na plnenie proti poisťovateľovi, iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. (4) Ak poistený nahradí škodu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, má proti poisťovateľovi právo na náhradu až do výšky plnenia, ktoré by bol povinný poskytnúť poisťovateľ. (5) Poisťovateľ sa môže s poškodeným dohodnúť, že mu poskytne namiesto peňažného dôchodku jednorazovú náhradu (odbytné), uspokojujú sa jednorazovou náhradou všetky vzniknuté ako aj budúce práva v súlade s § 828. K dohode je potrebný aj súhlas poisteného okrem prípadu, ak ho poistený nemôže udeliť alebo ak má poškodený právo na plnenie proti poisťovateľovi. Pripomienka: - ustanovenie ods. 1 je neakceptovateľné vo vzťahu k slabšej strane „sporu“ – poškodenému, v drvivej väčšine bez akéhokoľvek podielu na škodovej / poistnej udalosti, v podstate subjektu, ktorý sa len zhodou okolností a náhod ocitol na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase - poškodený ako znateľne slabšia a zraniteľnejšia strana (strata možnosti zarábať pre zdravotné následky v dôsledku poistnej udalosti, strata možnosti zabezpečiť rodinu/domácnosť z dôvodu, že iný zdravý člen nahrádza činnosť poškodeného, prípadne sú poškodení súčasne všetky strany zabezpečujúce chod domácnosti, strata majetku a pod.), ktorá v dôsledku poistnej udalosti sa ocitá mnohokrát na pokraji finančného kolapsu, oproti poisťovni, ktorá má odborný aparát a je v zásade finančne zabezpečená aj v prípade po poistnej udalosti a zároveň má zákonné inštitúty na „zvrátenie“ prípadného neoprávneného poistného plnenia, hoci toto vyplýva z povahy podnikateľského rizika poisťovní a ich činnosti pri likvidácii správne odhadnúť a likvidovať škodu - uvedeným ustanovením môže vzniknúť legalizovaný precedens pre poisťovne, ktorá nebude mať záujem likvidovať poistné udalosti na základe vlastnej odbornej a vyšetrovacej činnosti, a to ani čiastočne, ale bude mať záujem naťahovať likvidáciu poistnej udalosti, a to aj v celom jej rozsahu až po právoplatnosti rozhodnutia napr. aj v trestnom konaní (obvyklé obštrukcie a odvolávania sa vinníkov), ktoré môžu trvať aj niekoľko rokov, čo pri potrebe zabezpečiť potreby rodiny, ale aj potreby samého seba ako poškodeného, napr. potreby zúčastňovať sa zdravotných úkonov, ktoré si pre zákonnú nelikvidáciu poisťovňou nebude môcť dovoliť, čí sa celková rekonvalescencia, či iná škoda môže v konečnom dôsledku zvýšiť, môže zaťažiť aj zdravotný a sociálny systém pre neliečenie. - uvedeným ustanovením môže byť poisťovňa motivovaná napr. aj pre zdravotný stav poškodeného alebo jeho vek s cieľom oddialiť likvidáciu poistného plnenia až do momentu zániku subjektu oprávneného na poistné plnenie. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1600 Obmedzenie poistného plnenia (1) Ak nie je dohodnutá poistná suma, limit poistného plnenia alebo iné obmedzenia poistného plnenia, poisťovateľ uhrádza poškodenému náhradu škody v plnej výške. (2) Ak je poškodených viac a poistná suma alebo limit poistného plnenia nepostačuje na ich odškodnenie v plnej výške, poskytne poisťovateľ poistné plnenie poškodeným spôsobom, ktorý určí poistený. (3) Ak poistený neurčí spôsob rozdelenia poisteného plnenia, alebo ak ide o povinné zmluvné poistenie, poisťovateľ poskytne poistné plnenie poškodeným pomerne podľa výšky ich práv, na ktoré sa poistenie vzťahuje. (4) Pri rozdeľovaní poistného plnenia medzi viacero poškodených podľa odseku 3 prihliada poisťovateľ na poškodených, ktorých práva mu boli oznámené alebo boli u neho uplatnené; poisťovateľ neprihliada na práva poškodených, o ktorých nevedel ani nemusel vedieť v čase poskytnutia poistného plnenia prvému poškodenému. Pripomienka: - ods. 4 sa javí ako neprimeraný pre poisteného a zvýhodňujúci práve poisťovateľa oproti poistenému. Poistený predsa nemôže zodpovedať za akúkoľvek tretiu osobu, len preto, že s ním tvorí spoločnú domácnosť, či už dobrovoľne alebo vynútene („nútená“ spoločná domácnosť rozvedených manželov v spoločnej nehnuteľnosti), obzvlášť, ak takáto osoba je plne právne zodpovedná a spôsobilá. Nie je možné, aby akákoľvek osoba zodpovedala za niekoho, nad ktorým nemá žiadnu kontrolu a ktorá bez jeho vedomia vyvolala poistnú udalosť v akomkoľvek stave, a to len preto, že zdieľa spoločnú domácnosť ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: § 1601 Právo na regres (1) Poisťovateľ nemá právo znížiť poistné plnenie podľa § 1544, § 1552 a 1568; sumu, o ktorú poisťovateľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený. (2) Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok, má poisťovateľ proti nemu právo na náhradu toho, čo za neho plnil, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia. Pripomienka: V praxi sa práve takéto široké ustanovenie stáva neuchopiteľné pre poisteného, kde výška plnenia, a to až do celej jej plnej sumy, je daná „na pospas“ poisťovní, ktoré ako odborne prevyšujúce obvyklého poisteného ako spotrebiteľa, zneužívajú takúto právnu úpravu vediac limity poistených vo vzťahu k ich obrane. Samozrejme neschvaľujeme spôsobovanie škôd pod vplyvom rôznych látok, ale neexistujú na to žiadne „štandardy“, kde by poistený mal aspoň predstavu o predvídateľnosti správania sa poisťovní. Navrhujeme, aby takéto „krátenie“ bolo podmienené preukázaním metodiky zo strany poisťovne vo forme akéhosi verejne dostupného „interného“ predpisu poisťovne, aby sa aj poistený mal právo sa brániť a nie len mlčky akceptovať svojvoľné rozhodnutie poisťovne. Návrh znenia: (2) Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu, iných omamných látok alebo psychotropných látok, má poisťovateľ proti nemu právo na náhradu toho, čo za neho plnil, a to primerane a proporcionálne, až do výšky vyplateného poistného plnenia.