§ 1514 · Solidarita spoluvlastníkov

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne; to neplatí pre spoluvlastníkov, voči ktorým rozhodnutie o správe spoločnej veci nie je účinné.

Prepojenia na staršie predpisy · 6

nájdená súvislosť

(1)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2)

O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3)

Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

nájdená súvislosť

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

nájdená súvislosť

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

nájdená súvislosť

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

nájdená súvislosť

Ak niet inej dohody, uhrádza nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.

nájdená súvislosť

(1)

Súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.

(2)

Ak proti veriteľovi, ktorého právo sa premlčuje, začala súdne alebo rozhodcovské konanie tretia osoba ohľadne záväzku, na ktorého splnenie použil veriteľ plnenie poskytnuté dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba ohľadne práva veriteľa, ak oznámi písomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

(3)

Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia doba ohľadne práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto konania.

Pripomienky z MPK

80 pripomienok · § 1514 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 1514 Neakceptovaná Obyčajná

    AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025

    Zásadná pripomienka Ustanovenie § 65 ods. 2 sleduje modernizáciu kontraktačného procesu a vychádza z § 151 nemeckého BGB, avšak jeho slovenské znenie („ak je to všeobecne alebo medzi stranami bežné“) je výrazne nepresné a potenciálne zneužiteľné. Takto formulované kritérium „všeobecne bežné“ je neurčité a neoveriteľné – nie je jasné, podľa akých hľadísk by súdy určovali, kedy ide o „všeobecnú prax“. Takýto otvorený pojem umožňuje retrospektívny (ex post) výklad a vedie k právnej neistote, pretože účastníci nemôžu s istotou vedieť, či a kedy zmluva vznikla. Nemecký § 151 BGB, na ktorý sa dôvodová správa odvoláva, podmieňuje výnimku na prípady, keď zmluva vzniká bez dôjdenia prijatia, ak takáto vôľa navrhovateľa vyplýva z okolností alebo z povahy veci. Teda nie „ak je to všeobecne bežné“, ale len ak navrhovateľ s týmto spôsobom prejavu výslovne alebo zjavne počíta. Na rozdiel od nemeckého § 151 BGB, ktorý výslovne stanovuje, že prijatie návrhu bez dôjdenia je možné len vtedy, ak podľa zaužívanej obchodnej praxe nemožno takéto oznámenie rozumne očakávať alebo ak sa ho navrhovateľ vzdal, navrhovaný slovenský text používa výraz „ak je to všeobecne bežné“, ktorý je významovo odlišný a podstatne širší. Takto koncipovaná norma by mohla umožniť vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa aj tam, kde by podľa okolností mal s prijatím počítať, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v právny styk. Český občanský zákonník (§ 1744 NOZ) rieši obdobnú situáciu výrazne precíznejšie a s ohľadom na právnu istotu: umožňuje, aby adresát prijal ponuku tým, že sa podľa nej zachová (napr. poskytne alebo prijme plnenie), avšak len s prihliadnutím k obsahu návrhu alebo k praxi medzi stranami, prípadne „ak je to obvyklé“ v konkrétnom kontexte. Takto formulovaná norma je konkrétna, viazaná na skutkové okolnosti a vôľu strán, a neumožňuje vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa tam, kde by dôjdenie prijatia bolo prirodzene očakávateľné. Navrhované slovenské znenie („ak je to všeobecne bežné“) ide nad rámec tejto koncepcie a znižuje predvídateľnosť právnych účinkov. K uzavretiu zmluvy má dôjsť okamihom, keď sa prijatie návrhu dostane do dispozičnej sféry navrhovateľa. Ustúpiť od tejto zásady možno len výnimočne – pri jasne preukázanej praxi strán alebo z povahy veci (napr. darovanie bez protiplnenia, odpustenie dlhu). Preto sa navrhuje, aby bolo ustanovenie formulované úzko, jednoznačne a predvídateľne – viazané na preukázateľnú prax medzi stranami alebo jednoznačnú vôľu navrhovateľa, nie na neurčitý štandard „všeobecnej bežnosti“. Takáto úprava zachová flexibilitu moderného kontraktačného procesu, no súčasne posilní právnu istotu a predvídateľnosť občianskoprávnych vzťahov. Návrh nového znenia: Zmluva môže byť uzavretá aj prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez jeho dôjdenia navrhovateľovi, ak medzi stranami existuje ustálená prax alebo ak z povahy návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ dôjdenie prijatia nevyžaduje, a nejde o zmluvu, pre ktorú sa vyžaduje osobitná forma.

  2. § 1514 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu

    Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025

    Navrhujeme v odseku 1 druhú vetu nahradiť znením „v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu zmluvy o tichom spoločenstve. Toto právo nesmie tichý spoločník vykonávať spôsobom, ktorým by podnikateľa neprimerane obmedzoval v činnosti, alebo mu spôsoboval neprimerané náklady. Takto poskytnuté obchodné doklady a účtovné záznamy podnikateľa sa považujú za dôverné informácie a podliehajú ochrane podľa § 710.“ Zároveň navrhujeme doplniť na koniec odseku 3 slová „za obdobie trvania zmluvy o tichom spoločenstve. Odôvodnenie: Nie je žiadny konceptuálny dôvod aby mal tichý spoločník väčšie informačné práva ako má bežný spoločník voči spoločnosti. Zákonný základný rozsah by mal v čo najväčšej miere reflektovať aktuálnu úpravu informačných povinností napr. v s.r.o. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť vyváženosť tohto práva tichého spoločníka preto navrhujem doplniť obmedzenie tohto práva a zároveň povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 710. Povinnosť predložiť závierku by sa mala týkať len obdobia kedy trvá tiché spoločenstvo. Táto pripomienka je zásadná.

  3. § 1514 Akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu

    MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025

    V § 1514 ods. 3 sa uvádza povinnosť podnikateľa poskytnúť tichému spoločníkovi rovnopis účtovnej závierky. Upozorňujeme, že zákon o účtovníctve pozná okrem riadnej účtovnej závierky, ktorá sa spomína v § 1515 a 1516 aj mimoriadnu a priebežnú účtovnú závierku. Preto odporúčame zvážiť upresnenie ustanovenia alebo bližšie vysvetlenie v dôvodovej správe, ktorú účtovnú závierku je podnikateľ povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.