§ 1510 · Veľkosť podielu

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

(1)

Podiel vyjadruje mieru účasti každého spoluvlastníka na vytváraní spoločnej vôle a na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva veci.

(2)

Veľkosť podielu vyplýva z právnej skutočnosti, ktorou bolo založené spoluvlastníctvo alebo účasť spoluvlastníka na spoluvlastníctve. To spoluvlastníkom nebráni, aby si veľkosť podielu dohodli inak; taká dohoda musí spĺňať náležitosti pre prevod podielu.

(3)

Predpokladá sa, že podiely sú rovnaké.

Prepojenia na staršie predpisy · 7

nájdená súvislosť

(1)

Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2)

Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

nájdená súvislosť

(1)

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(2)

O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3)

Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

nájdená súvislosť

(1)

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

(2)

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podielové spoluvlastníctvo

nájdená súvislosť

(1)

Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv

a)

zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a

b)

ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

(2)

Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

(3)

Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.

(4)

Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak

a)

niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo

b)

organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.

(5)

Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.

nájdená súvislosť

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

nájdená súvislosť

(1)

Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.

(2)

Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.

(3)

Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.

(4)

Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak

a)

je časový rozsah licencie najviac jeden rok,

b)

ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,

c)

v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,

d)

ide o použitie diela novinárskej povahy,

e)

ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,

f)

ide o použitie počítačového programu alebo databázy,

g)

ide o použitie diela na nekomerčný účel.

(5)

Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.

(6)

Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.

(7)

Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.

(8)

Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.

nájdená súvislosť

(1)

Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

(2)

Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi.

(3)

Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.

(4)

Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

(5)

Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

(6)

Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

(7)

Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienok uvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby (fyzických osôb); takisto právo spoločného osobného užívania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb.

(8)

Za podmienok ustanovených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto zákona nadobúdať byty a nebytové priestory do vlastníctva aj právnické osoby.

Pripomienky z MPK

79 pripomienok · § 1510 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 1510 Neakceptovaná Zásadná

    Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025

    Navrhujeme nahradiť slovo „nepatrná“ slovom „nepodstatná“ a slovo „nepatrnými“ slovom „nepodstatnými“. Odôvodnenie: Použitie termínu „nepatrná zmena“ nevyjadruje právnu podstatu sledovanej výnimky a oslabuje právnu istotu. Ide o kvantitatívny pojem („malá“ zmena), ktorý neumožňuje jasne rozlíšiť, či ide o zmenu právne významnú alebo nie. Pri výklade by bolo ťažké určiť, čo je ešte „nepatrné“, čo by mohlo viesť k nejednotnej rozhodovacej praxi. Oproti tomu pojem „nepodstatná zmena“ (alebo „zmena, ktorá podstatne nemení podmienky návrhu“) je kvalitatívne a právne určitý – viaže sa na posúdenie, či zmena zasahuje do podstatných náležitostí zmluvy alebo by mohla ovplyvniť vôľu navrhovateľa uzavrieť zmluvu. Takéto kritérium je ustálené v európskej a medzinárodnej terminológii. Český občanský zákonník (§ 1740 ods. 3 NOZ) používa formuláciu „odchylka, která podstatně nemění podmínky nabídky“, a rovnaký prístup majú aj čl. 19 ods. 2 Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG) a II.–4:208 DCFR („non-material modification“). Tieto texty sa zhodujú v tom, že zmluva môže vzniknúť aj pri menšej odchýlke od ponuky, ak táto zmena nie je podstatná, teda nemení právnu rovnováhu a účel dohody. Použitie výrazu „nepodstatná zmena“ by preto zosúladilo slovenskú úpravu s európskymi a českými štandardmi, znížilo riziko rozdielneho výkladu a posilnilo právnu istotu, predvídateľnosť a efektivitu kontraktačného procesu. Takto upravené znenie zároveň lepšie reflektuje zásadu favor contractus, ktorá vyžaduje uprednostniť zachovanie platnosti zmluvy, ak je medzi stranami zjavná zhoda vôle napriek drobným formálnym odchýlkam. Táto pripomienka je zásadná.

  2. § 1510 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu

    UPJŠ, Právf (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta) · 29. 11. 2025

    Príbuzné kódexy vrátane Čechov majú k vzťahu spoločenstva k tretím osobám rozpísanú ochranu tretích osôb (§ 2736 čOZ, alebo aj § 719 a nasl. BGB či čl. 543 OR). Považujeme za premrhanú príležitosť ponechať úpravu len v tejto podobe.

  3. § 1510 Neakceptovaná Obyčajná

    AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025

    Zásadná pripomienka Použitie termínu „nepatrná zmena“ nevyjadruje právnu podstatu sledovanej výnimky a oslabuje právnu istotu. Ide o kvantitatívny pojem („malá“ zmena), ktorý neumožňuje jasne rozlíšiť, či ide o zmenu právne významnú alebo nie. Pri výklade by bolo ťažké určiť, čo je ešte „nepatrné“, čo by mohlo viesť k nejednotnej rozhodovacej praxi. Oproti tomu pojem „nepodstatná zmena“ (alebo „zmena, ktorá podstatne nemení podmienky návrhu“) je kvalitatívne a právne určitejší – viaže sa na posúdenie, či zmena zasahuje do podstatných náležitostí zmluvy alebo by mohla ovplyvniť vôľu navrhovateľa uzavrieť zmluvu. Takéto kritérium je ustálené v európskej a medzinárodnej terminológii. Český občanský zákonník (§ 1740 ods. 3 NOZ) používa formuláciu „odchylka, která podstatně nemění podmínky nabídky“, a rovnaký prístup majú aj čl. 19 ods. 2 Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG) a II.–4:208 DCFR („non-material modification“). Tieto texty sa zhodujú v tom, že zmluva môže vzniknúť aj pri menšej odchýlke od ponuky, ak táto zmena nie je podstatná, teda nemení právnu rovnováhu a účel dohody. Použitie výrazu „nepodstatná zmena“ by preto zosúladilo slovenskú úpravu s európskymi a českými štandardmi, znížilo riziko rozdielneho výkladu a posilnilo právnu istotu, predvídateľnosť a efektivitu kontraktačného procesu. Takto upravené znenie zároveň lepšie reflektuje zásadu favor contractus, ktorá vyžaduje uprednostniť zachovanie platnosti zmluvy, ak je medzi stranami zjavná zhoda vôle napriek drobným formálnym odchýlkam. Návrh nového znenia: „Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh na uzavretie zmluvy, ibaže ide o zmeny, ktoré navrhovateľ v tomto návrhu pripustil. Ak je však zmena nepodstatná, považuje sa návrh na uzavretie zmluvy za prijatý; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie tohto návrhu bez zbytočného odkladu odmietol alebo ak prijatie tohto návrhu s nepodstatnými zmenami vopred vylúčil.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.