Nový Občiansky zákonník
Predpokladá sa, že zápis v katastri nehnuteľností je v súlade so skutočným právnym stavom.
Prepojenia na staršie predpisy · 7
Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)
Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane podľa osobitného predpisu.3fa)
Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len „zapísané údaje“), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len „zbierka listín“).
Do obchodného registra sa zapisujú
právnické osoby založené podľa tohto zákona, a to
verejná obchodná spoločnosť,
komanditná spoločnosť,
spoločnosť s ručením obmedzeným,
jednoduchá spoločnosť na akcie,
akciová spoločnosť,
družstvo,
právnické osoby založené podľa práva Európskej únie, a to
európske zoskupenie hospodárskych záujmov,
európske družstvo,
európska spoločnosť,
právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
štátne podniky,
organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb,
podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb (ďalej len „zapísaná osoba“).
Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.
Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.
Tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.
Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.
Ak je nesúlad medzi údajmi a listinami zverejnenými o zapísanom podniku zahraničnej osoby alebo o zapísanej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike a údajmi a listinami zverejnenými o zahraničnej osobe v štáte, v ktorom má sídlo, pre obchodný styk s podnikom zahraničnej osoby alebo s jeho organizačnou zložkou sú rozhodujúce údaje a listiny zverejnené o podniku zahraničnej osoby alebo o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby v Slovenskej republike.
Ak je pri listinách uložených do zbierky listín nesúlad medzi znením listiny v štátnom jazyku a znením listiny v inom ako štátnom jazyku, nemožno voči tretím osobám namietať znenie listiny v inom ako štátnom jazyku. Tretie osoby sa môžu odvolávať na znenie listiny v inom ako štátnom jazyku, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám bolo známe znenie listiny v štátnom jazyku. Hlava IV ÚČTOVNÍCTVO PODNIKATEĽOV
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 1502 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 1502 Akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) · 1. 12. 2025
Navrhujeme vypustiť ustanovenie bez náhrady. Odôvodnenie: Navrhujeme držať sa princípu autonómie vôle, detaily resp. prípadné obmedzenia by si mali byť schopní dohodnúť členovia spoločenstva (združenia) bez ingerencie zákona. V niektorých situáciách totiž môže byť vystúpenie člena zo spoločenstva (združenia) pre realizovanú zákazku fatálne. § 1502 o nevhodnej dobe vystúpenia zo spoločenstva (združenia) nepovažujeme za dostatočné obmedzenie na zabezpečenie stability spoločenstva (združenia).
- § 1502 Čiastočne akceptovaná Zásadná
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme druhú vetu nahradiť nasledovným znením: „Vlastnícke právo k niektorým právnym predmetom ustanoveným osobitným zákonom prechádza registráciou vo verejnom registri, ak zákon nestanovuje inak. Ustanovenia §894, §927 až §929, §1728 až 1735 platia obdobne.“ Odôvodnenie: Okrem nehnuteľností je na prevod vlastníctva potrebný zápis v osobitnom registri aj pri iných právnych predmetoch (napr. zaknihované cenné papiere, niektoré práva duševného vlastníctva), a teda druhá veta § 991 ods. 3 NOZ by mala byť všeobecne aplikovateľná na všetky právne predmety, pri ktorých sa na prevod vlastníckeho práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Doplnenie tretej vety tohto odseku reflektuje pôvodné znenie § 483 ods. 3 druhej vety OBZ, pričom aj dôvodová správa konštatuje, že ustanovenia § 483 OBZ mali byť prebraté do § 991 NOZ. Toto doplnenie poskytuje zmluvným stranám istú mieru flexibility v inak kogentnom ustanovení § 991 ods. 3 NOZ. Rovnakým spôsobom by mali byť upravené aj ustanovenia § 998 ods. 2 NOZ - t.j. „Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti niektorým právnym predmetom podľa §991 ods. 3 druhá veta tvoriacich súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť." Táto pripomienka je zásadná.
§ 1732 navrhujeme ponechať predkupné právo spoluvlastníkov v znení podľa súčasnej právnej úpravy (§ 140 občianskeho zákonníka) Odôvodnenie: Navrhujeme ponechanie predkupného práva spoluvlastníkov v znení § 140 Občianskeho zákonníka. Zrušenie predkupného práva by narušil spoluvlastnícke vzťahy najmä pri nehnuteľnostiach, pozemkoch a pozemkových spoločenstvách. Zrušenie zákonného predkupného práva by znamenalo, že spoluvlastník, ktorý sa podieľal na zhodnocovaní spoločnej veci, nemá žiadnu zákonnú možnosť prednostne odkúpiť podiel, hoci na tom má zjavný legitímny záujem. Podľa navrhovaného znenia môže spoluvlastník nakladať so svojim podielom „podľa svojej vôle“, iba s veľmi všeobecným obmedzením, že nesmie poškodzovať práva ostatných spoluvlastníkov. V praxi to môže viesť k situáciám, keď spoluvlastník scudzí podiel tretej osobe úplne mimo okruh pôvodných spoluvlastníkov a „privedie“ do spoluvlastníckeho vzťahu subjekt, s ktorým ostatní spoluvlastníci nechcú byť viazaní, a tým možno vytvorí prostredie konfliktov a zablokovania riadneho užívania veci. To je zvlášť problematické pri spoločnom podnikaní, kde vstup nového spoluvlastníka môže narušiť fungovanie projektu, know-how či dôveru medzi partnermi. Predkupné právo umožňuje spoluvlastníkom zachovať uzavretý okruh osôb v spoluvlastníctve, chráni investície do spoločnej veci a predchádza sporom tým, že stanoví jasný postup pri prevode podielu. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov je dlhodobo stabilnou súčasťou právnej úpravy, s ktorou subjekty počítajú pri uzatváraní právnych úkonov (nadobúdaní podielov, investovaní do rekonštrukcií a pod.). Jeho úplné odstránenie zasahuje do legitímnych očakávaní spoluvlastníkov, pričom môže viesť k pocitu „oslabenia“ ich právneho postavenia a zároveň nie je dostatočne kompenzované iným rovnocenným nástrojom ochrany.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.