§ 1469 · Dodatočné nadobudnutie vlastníckeho práva

Navrhujeme doplniť ustanovenie o nové znenie: „Za vytvorenú sa vec považuje, keď je spracovanie vykonané do takej miery, že materiál nadobudol charakter účelu novej veci a vec je použiteľná na účel, na ktorý bola vytvorená“ Odôvodnenie: Okamih vytvorenia veci je dôležité jasne pomenovať. V súčasnosti nemáme v zákone definovaný okamih, kedy sa vec považuje pri spracovaní za vytvorenú. Prináša to príliš mnoho problémov tak pri spoluvlastníctve ako aj pri podnikaní a aj určení, kedy sa dielo stáva vecou samou. Navrhujeme preto nastaviť okamih vytvorenia a tým aj okamih, kedy sa s vecou samou už dá nakladať na závislosť od miery spracovania, kedy sa už nedá hovoriť len o čiastočnom spracovaní ale o veci samej, ktorá je podľa nás daná účelom a použiteľnosťou.

Navrhujeme doplniť „Za vytvorenú sa vec považuje, keď je spracovanie vykonané do takej miery, že materiál nadobudol charakter účelu novej veci a vec je použiteľná na účel, na ktorý bola vytvorená“ Odôvodnenie: Okamih vytvorenia veci je dôležité jasne pomenovať. V súčasnosti síce dlhodobo vychádzame zo starého judikátu, ktorý fakticky prevzali aj zápisy do katastra a ktorý sa týka stavby budovy, ale tento nie je najvhodnejší, keď si uvedomíme, že už sa ako rozostavaná stavba zapisuje aj stavba mnohoposchodovej budovy, ktorá má len hrubú stavbu prvého podlažia. Pokiaľ aj nechceme opustiť celkom princíp oddelenia vlastníctva stavby od pozemku, je potrebné ho revidovať aspoň na tú mieru, aby nemohli byť za samostatnú vec považované torzá budov len s ohľadom na pretrvávajúce zastaralé myslenie. Prináša to príliš mnoho problémov tak pri spoluvlastníctve ako aj pri stavebnom podnikaní. Pokiaľ by sa už podľa práva nepovažovala stavba budovy za samostatnú vec, kým nie je dokončená do takej podoby, že sa dá aj s nedostatkami užívať, dovtedy by nemala byť za samostatnú vec považovaná. Rovnako je treba určiť okamih kedy sa z materiálu stáva vec aj v prípadoch hnuteľných vecí.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.