Nový Občiansky zákonník
Ak bolo určenie splatnosti prenechané veriteľovi (§ 459) alebo ak splatnosť nie je určená (§ 461), začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď mohol veriteľ prvýkrát požiadať dlžníka o splnenie dlhu, ak zákon neustanovuje inak. Ak však dlžníkovi bez žiadosti veriteľa o splnenie dlhu povinnosť splniť nevznikne, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď je dlžník prvýkrát povinný dlh splniť.
Ak ide o nárok osoby, ktorá musí mať zákonného zástupcu, alebo o nárok proti takejto osobe, nezačne premlčacia lehota plynúť, kým jej nie je ustanovený zákonný zástupca. Už začatá premlčacia lehota plynie ďalej, avšak neskončí skôr ako uplynie jeden rok odo dňa, keď bol takejto osobe ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka pominula inak.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Pri práve na peňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.
Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.
Pripomienky z MPK
91 pripomienok · § 146 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 146 ods. 1 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nahradiť slovo „desať“ slovom „pätnásť“. Odôvodnenie: Navrhujeme dlhšiu dobu a to aj s ohľadom na okolitú úpravu. Český OZ stanovuje minimálny limit (1 rok) a maximálny limit (15 rokov). BGB žiadnu takú dohodu nepovoľuje u spotrebiteľov, ale obchodný stykom nastavuje len dolnú hranicu. Absentuje dôvod obmedziť maximálne obdobie na desať rokov – také obmedzenie môže byť neefektívne, pretože už samostatné § 162–§ 165 poskytujú desaťročné lehoty pre špecifické nároky. Odstránením maxima by sa umožnilo flexibilnejšie riešiť neštandardné prípady (napr. dlhodobé licenčné či franchisingové zmluvy). Zákonná ochrana by pritom zostala v platnosti pre osobitne rizikové škody (údajne “nemajetková” či „úmysel“), kde § 146 ods. 3 zakazuje skracovanie. Táto pripomienka je zásadná.
- § 146 ods. 4 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nahradiť nasledovným znením „Ak je účastníkom spotrebiteľ, nemožno dohodou o premlčacej lehote skrátiť premlčaciu lehotu, pokiaľ ide o nárok spotrebiteľa, ani ju predĺžiť, pokiaľ ide o nárok voči spotrebiteľovi.“ Odôvodnenie: Ustanovenie § 146 ods. 4 je formulované všeobecne a nevyjadruje dvojstranný ochranný mechanizmus, ktorý sleduje dôvodová správa. Z jej znenia jednoznačne vyplýva, že cieľom je zabrániť len takým dohodám, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, a to: – skrátením lehoty pre uplatnenie jeho práv, alebo – predĺžením lehoty pre uplatnenie práv voči nemu. Navrhované spresnenie zachová účel ochrany spotrebiteľa a zároveň umožní uzatvárať dohody, ktoré sú v jeho prospech (napr. predĺženie lehoty na uplatnenie jeho nároku). Táto pripomienka je zásadná.
- § 146 ods. 4 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
ASINS (Asociácia slovenských inkasných spoločností) · 1. 12. 2025
Navrhujeme zmeniť formuláciu a uviesť, aké formálne náležitosti alebo za akých podmienok je možné uzatvoriť právne akceptovateľnú dohodu o premlčacej lehote aj so spotrebiteľom, v uvedenom znení vzniká značná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.